Lúka by Lostt

Draco zamrkal a stále sledoval miesto, ktoré Blathnat tak napäto pozorovala.
"Stále nikoho nevidím," povedal po chvíli.
Malá po ňom pozrela a trochu sa zamračila, no jej tvár sa vyjasnila.
"Cavan prichádza. Ešte je ďaleko, ale do slávnosti určite príde."
"A ako vieš, že prichádza?"
"Mojím darom je zrak. Som ako Slnko, čo všetko vidí," rozosmiala sa malá, no zoskočila z jeho kolena.
"Musím ísť, chcem sa Cavanovi páčiť."
Draco sa usmial. Určite to bude nejakú priateľ tejto malej bosorky.
Postavil sa a porozhliadol sa. Jeho zrak znovu padol na Aisling.
Opatrne zamieril k nej.
Jej tvár bola stará a zvráskavená, no z celej jej bytosti vyžarovala múdrosť. Vlasy mala šedo strieborné, ako jemné nitky. Ruky mala zložené v lone, niečo neprestajne žmolila. Bola to akási rastlina.
Jej oči boli zavreté jemne, no chveli sa. Ústa mala pootvorené, akoby niečo šepkala, no z jej hrdla nevychádzal žiadny zvuk.
"Môžem si prisadnúť?" spýtal sa Draco a naklonil sa k nej trochu bližšie.
Zrazu otvorila oči a Draco sa zľakol, keď si uvedomil, že sú celé biele. No po chvíľke sa sfarbili do svetlej modrej, v strede s čiernou bodkou. Presne také, aké majú všetci naokolo.
Draco sa donútil uvoľniť, keď naňho starena pozrela.
Jemne sa usmiala, čím sa zvýraznili jej vrásky.
Prikývla.
"Draco Malfoy, čakala som tvoj príchod."
Draco si pomyslel, že to hovorí trochu neskoro, keďže sa tu už nejakú tú dobu potuluje.
Starena akoby to vycítila a usmiala sa. Vlastne, takto z nej strach nešiel.
Draco vedľa nej sedel v tichosti. Nevedel, či by mal niečo povedať, tak radšej mlčal.
Až napokon začala ona.
"Som rada, že si sa nedal vystrašiť tými hlúpymi historkami tvojho otca. Bol to vzdelaný muž, no myseľ mu zaslepovala túžba po moci."
"Ako-" zasekol sa. Akosi sa naučil, že sa nemá pýtať na také nepodstatné veci.
"Si nesvoj, ale to nemusíš. Nedávajú to najavo, ale páčiš sa im. Páčiš sa jej," povedala zrazu Aisling a Draco po nej pozrel. Zamrkal, no potom sa usmial.
"Hej, asi hej. Ale mohla by to dať viac najavo."
"Nie je na to zvyknutá. Jej život je nalinkovaný."
"Tak to si neviem predstaviť. Z jej rečí skôr vyzeráte ako neskrotné stvorenia lesa."
Aisling sa rozosmiala. Bola ako babička, ktorú by si prialo každé dieťa. I Draco takú vždy chcel.
"Ona ním bohužiaľ je. A preto to má ťažké," vzdychla zrazu starena.
Draco pozrel smerom k jej stanu. Chcel ju vidieť. Neuveriteľne moc.
"Vraj nesmiem ísť dovnútra."
Starena sa znova rozosmiala.
"Nie, to naozaj nesmieš."
Chvíľu boli ticho.
"Vieš Draco, dnes by si si mal stáť za svojím. Dnes uvidíš veci, aké si ešte nevidel. Mnohé sa ti budú páčiť a mnohé sa ti páčiť nebudú. Nenechaj sa vyviesť z miery a hlavne... Nepočúvaj ju."
Draco sa postavil.
"No... Dobre, neviem čo presne to znamená, ale pokúsim sa vás počúvnuť."
Starena, Aisling, prikývla. Draco chcel ísť preč, no ešte ju zastavil jej hlas.
"A buď na ňu dobrý. Je to moje dievčatko," usmiala sa starena, no to už sa jej oči sfarbovali znovu do biela a ona sa stratila vo vlastnom svete.

Vonku už bola tma ako v rohu, a i svetlá osvetľujúce okolie boli tlmené. Všade okolo neho sa odrážal striebristý lesk a on si prišiel akosi navyše.
Zrazu sa okolo Siofrinho stanu rozpútal nejaký povyk. Draco zamieril tam, no hlúčik ľudí okolo mu bránil vo výhľade.
Napadlo ho, že to možno Siofra vyšla von zo stanu a v tom pocítil ešte väčšie nutkanie zistiť, čo je príčinou toho rozruchu.
Pretlačil sa pomedzi nich a dostal sa tak až do stredu toho vzrušenia.
Stála tam štíhla postava mladého muža. Jeho pleť bola bledá, biele vlasy mal rozhádzané okolo tváre, jeho zvláštne, úzke oči svetlučko zelenej, trochu modrastej farby boli zadumané, no veľmi podmanivé. V dlani držal zvláštneho vtáka modro zelenej farby s pár bielymi perami a pri nohách mu verne sedel biely vlk. Jeho žiarivé modré oči sledovali okolie a i keď vyzeral kľudne, nebolo pochýb, že je ochotný roztrhať každého, kto sa v zlom priblíži k jeho pánovi.
Draco spravil malý krok smerom k tomu mužovi, keď vlk zdvihol svoj pohľad a oči uprel naňho.
Okamžite sa postavil pred svojho pána a zavrčal. Vtedy muž zdvihol svoj pohľad s jemne naklonenou hlavou do strany pozrel na Draca.
Jeho oči sa tak zdali ešte krajšie a Draco zrazu pocítil túžbu odtiahnuť ho čo najďalej od Siofrinho stanu.
Mužova tvár bola jemná ako detská, no zároveň bola tajomná a príťažlivá. Vykročil smerom k Dracovi a podal mu ruku.
"Som Cavan," povedal jednoducho.
Draco jeho ruku trochu omámene prijal a rozmýšľal, prečo je jeho hlas tak príjemný. Veď toho chlapa začínal nenávidieť, tak prečo ho chcel ešte počuť?
"Draco Malfoy."
Muž prikývol.
Potom sa otočil a pohladil vlka, no ten i tak ďalej prebodával svojim ľadovým pohľadom Draca.
Draco sa striasol a zamračil sa. Aspoň že tu nie je Siofra.
Vtedy sa ten muž, Cavan, vystrel a zamieril smerom do Siofrinho stanu.
Akoby nič vstúpil dovnútra a Draco sa napol.
Prečo tam chlapík môže ísť a on nie?! To je podraz!

Draco nervózne prešľapoval pred stanom už dobrých desať minút. Nepáčilo sa mu to. Ani trochu sa mu to nepáčilo.
Zrazu sa niečo stalo, no Draco nevedel čo. Iba ticho sledoval, ako všetci okolo, všetky tie čudné bytosti, začali vychádzať zo svojich príbytkov a mierili medzi stromy.
Vtedy sa v Dracovi niečo zlomilo. Vystrel sa a otočil sa ku vchodu do Siofrinho stanu.
Spravil však sotva krok smerom k nemu, keď ho zastavil veselý a podmanivý hlások.
"Mám ťa na starosti," ozvala sa pri ňom Caoimhe.
Draco sa na ňu otočil s obzvlášť zvraštenou tvárou. Duchaplne sa usmiala.
"Počula som, že sa vrátil Cavan. Ale tým sa teraz nezaoberaj."
"Kto to je?"
"To sa dozvieš, neboj sa. Ale teraz poď, nech neprídeme neskoro."