Chrabromil
Slizolin
Bystrohlav
Bifľomor
- Text Size +
Author's Chapter Notes:

Pokračovanie Lúky tak snáď sa bude páčiť.

Postavil sa a knihu hodil na stôl. Ani nepoznal jej názov. Na čo si ju vlastne bral?
Zamieril ku dverám, keď tie sa zrazu otvorili a v nich sa zjavila víla. Doslova.
Siofra v bielej nočnej košeli jeho matky vošla dovnútra, vlasy mala spustené okolo tváre, tak hladké a jemné. Oči mala plné akoby viny a tvár zvláštne stiahnutú.
"Máš ležať v posteli. Prečo nespíš?"
"Trápi ma vina," povedala bez okolkov a prišla k nemu. Zastala asi na meter od neho a prenikavo mu pozrela do očí. Draco by prisahal, že to je ďalšia jej zbraň, i keď ju nespomínala.
"Chcem sa ospravedlniť za to, čo som ti povedala."
"Povedala si iba to, čo si cítila. Desím ťa, aspoň že to viem. Už viem, prečo si taká odporná," pokúsil sa o vtip, no jeho tvár sa stiahla do úškľabku.
"Nie. Chcela som si od teba držať odstup, preto som bola taká. Ide mi o to, že... Tvoja rodina toto sídlo vlastní už 187 rokov, vystriedalo sa tu niekoľko generácií a ani jeden z Malfoyov nebol tak... Plný citov. Vydesilo ma to."
"Stretla si sa niekedy s niekým z mojich predkov?"
"Priamo nie, ale prostredníctvom zvierat a stromov som cítila ich nenávisť ku všetkému a ku každému. Preto som myslela, že ty budeš taký istý. Ale nebol si. Ty si mal rád život i prírodu a ja som... To nechápala. A nechcela som to pochopiť. Ale včera, keď si sa ma dotkol, som zistila... Že ťa chcem chápať. A to ma vydesilo."
Draco sa zamračil a sklonil pohľad. Cítil podivný pocit v žalúdku, no zároveň sa cítil veľmi zle.
"Ale to nič nemení na tom, že ťa desí moja minulosť."
"Tvoja minulosť je príliš bolestivá na jedného človeka a to ma desí. Neviem, čo to s tebou urobilo. Ďalšia vec- neviem ťa prečítať, nerozumiem ti."
Draco zdvihol svoj pohľad a všimol si, že Siofra má zavreté oči a na niečo sa silno sústreďuje.
Z náhleho popudu natiahol ruku a dlaň jej položil na líce.
Prekvapením sa trhla, no jej oči zostali zavreté a tvár sa sústredila ešte viac.
Jemné záchvevy jej tváre mu hovorili, že niečo vidí.
Cítil jej jemnú pokožku a po tele sa mu rozlievalo teplo i cez nepríjemnosť situácie.
Prebehlo niekoľko minút, keď konečne otvorila oči a odstúpila od neho na niekoľko krokov, to všetko v stotine sekundy.
"Ako jednu z tvojich zbraní si zabudla zmieniť rýchlosť tvojich pohybov," povedal konverzačným tónom, no cítil, ako je jeho vnútro stiahnuté úzkosťou.
"Zabudol si zmieniť pomalosť tých tvojich," odpovedala mu rovnako stiesneným hlasom.
Nastalo ticho a oni si iba hľadeli do očí, akoby chceli vidieť dovnútra toho druhého.
"Mala by som si ísť ešte ľahnúť," povedala zrazu na jeho počudovanie a zmizla.
Prekvapene zažmurkal a potom sa zamračil. Čo to malo znamenať?

Pomaly vošiel do svojej izby, tej, ktorú teraz dočasne obývala Siofra. Jeho pohľad najskôr padol na posteľ, no keď videl, že v nej neleží, zmätene a trochu vystrašene sa obhliadol po izbe. Stála pri otvorenom okne a so zavretými očami dýchala čerstvý ranný vzduch.
"Nemusíš mi jedlo stále nosiť osobne. Nabudúce pošli niektorého zo škriatkov," povedala, stále neotvárajúc oči.
Draco sa zamračil a podnos položil na svoj stôl. Potom sa postavil k druhému oknu v miestnosti, na druhej strane postele, ako bola ona.
Pozrel von. Vonku dnes bolo zamračené, akoby sa chystalo pršať.
"Dnes nebude pekné počasie," skonštatoval.
"Bude. Zajtra to bude horšie," povedala. Draco po nej pozrel a hneď ako to urobil, otvorila oči a takisto pozrela jeho smerom.
V miestnosti nastalo nepríjemné ticho. Ako prvý ho prerušil Draco.
"Ak chceš, môžem ti doniesť nejaké iné oblečenie. Nemusíš stále chodiť v tomto," povedal a pozrel na nočnú košeľu, ktorú mala na sebe. Ona spravila to isté.
"Vlastne, nerada to priznávam, ale je to veľmi pohodlné oblečenie. Oblečenie, ktoré obyčajne nosím, je skvelé na boj a na rýchly pohyb, no nie je veľmi pohodlné," povedala akoby hanblivo, pri čom mala stále sklonenú hlavu.
Draco sa proti svojej vôli usmial.
"Môžem ti priniesť iné príjemné veci," navrhol. Znova naňho pozrela, no tento raz rýchlo odvrátila pohľad.
Najskôr pozrela von oknom, no potom sklonila pohľad.
"Niečo ťa trápi," povedal Draco, keď to gesto videl. Prekvapene šľahla pohľadom jeho smerom, no potom znova pozrela von oknom.
"Máš pravdu," povedala po chvíli tichým hlasom.
Draco obišiel posteľ a posadil sa na ňu z jej strany.
"Tak spusť," povedal nekompromisne, no jemne.
Vyzerala, že premýšľa ako začať. Nakoniec zvesila ramená a vzdychla.
"Musím odísť."
"Vylúčené," povedal hneď a jeho črty stvrdli. Pozrela naňho pobúrene, no nie tak, ako to mala vo zvyku. Akoby jej naozaj išlo o to, aby to pochopil.
"Môj ľud ma potrebuje. Cítim to."
"Tvoj ľud musí chvíľu počkať."
"Veď vidíš, že som v poriadku!" povedala rozzúrene a pristúpila o krok bližšie.
"Vážne?" spýtal sa Draco a rozzúrene nadvihol obočie. Vyskočil na nohy, jedným krokom stál pri nej.
Zaskočene k nemu vzhliadla. Skôr, ako si stihla čokoľvek uvedomiť, pocítila jemnú ranu do brucha.
Draco od nej trochu ustúpil. Videl, ako stojí v predklone so silne zatvorenými očami a ako zatína zuby. Vedel, že ju to bolelo a takisto vedel, že to nechce dať najavo.
Chvíľu počkal a keď videl, že znova dýcha, uvoľnil sa.
"Tomuto ty hovoríš v poriadku? A to som bol veľmi jemný. Čo myslíš, že by sa stalo, keby do teba plnou silou vrazil kentaur?"
Samému mu jeho hlas znel príliš tvrdo, no nemohol inak.
Prebehlo pár sekúnd a ona sa znovu, i keď trochu namáhavo, vyrovnala. V jej tvári bola vidieť veľká hrdosť. Kašľal na to. Nepustí ju predsa von zomrieť.
"Nemôžeš ma tu udržať," povedala zrazu pevne odhodlaná. Videl to na nej, cítil to z jej hlasu. Mala pravdu, ale mohol sa o to aspoň pokúsiť.
Keď videl jej odhodlanú pózu, viac sa narovnal.
"Ostaň aspoň tri dni. Dnes je piatok. V pondelok ťa nechám pokojne odísť. Dostaneš späť svoje oblečenie, svoju zbraň a k tomu bonus- moju pomoc."
Siofra takmer otvorila ústa od prekvapenia, no udržala sa.
"Ty si sa zbláznil," skonštatovala nakoniec a chcela prejsť okolo neho, no on ju chytil za ruku nad lakťom a otočil ju k sebe. Naklonil sa k nej.
"Buď prijmeš túto ponuku, alebo nájdem spôsob, ako ťa tu udržať. A to sa ti nebude páčiť."
Chvíľu mu iba ticho pozerala do tváre prižmúrenými očami, no potom stisla pery do úzkej linky a ostro prikývla.
"Ale tvoju pomoc nechcem," povedala napokon.
Draco sa narovnal a pustil ju. Potom odišiel.

You must prihlásiť sa (registrácia) to review.