Kapitola 13. Lekcia o živote - end
Hermiona sedela v jednom z bielych kresiel, ktoré mala v obývačke. Celá miestnosť bola ladená do bleda. Gauč a kreslá boli kožené a biele. Stôl bol z bieleho dreva, rovnako ako nábytok. Koberec bol jemne šedomodrý, knižnica v jednom rohu miestnosti bola z bieleho mramoru. Stála ju veľa, ale Hermiona ju mala najradšej. Za tie roky do nej nazbierala slušnú zbierku kníh. Milovala kúzelnícke knižnice. Mohla mať aj milión kníh. Dala by ich tam. Do jednej.
Kapitola 11. Rutina
Celkom vyčerpaná prišla domov. Po tom všetkom sa sem premiestnila cez Weasleyovský krb.
Mala chuť sa schúliť do postele a nevyliezť z nej. No musela ísť ešte do práce. To bolo nevyhnutné. Ešte sa nestalo, aby noviny nevyšli. A nebude tomu tak ani zajtra.
Kapitola 9. Hystéria?
Niečo jej vnútri hlasno kričalo. A ona to nevedela utíšiť. Ale kričalo to niečo pre súhlas, alebo to bol len umlčujúci protest?
A prečo na to vôbec hľadá odpoveď? Veď by mala mať jasno, nie?
Samozrejme, že ho nemiluje po tom, ako sa na ňu vykašľal.
Kapitola 5. Za to môžu ruže
Víkend Hermiona strávila pracovne. Ako vždy. Ale i tak ju zmohol viac ako obvykle.
Nepripisovala tomu význam, no i tak jej to vŕtalo v hlave vždy, keď sa nemusela starať o zaplnenie prednej stránky, o nedostatok miesta pre dotazy čitateľov a o krádež fotografií. Malé problémy v porovnaní s tým, čo pre ňu predstavoval Harry Potter v meste.