Kapitola 9. Hystéria?

Niečo jej vnútri hlasno kričalo. A ona to nevedela utíšiť. Ale kričalo to niečo pre súhlas, alebo to bol len umlčujúci protest?
A prečo na to vôbec hľadá odpoveď? Veď by mala mať jasno, nie?
Samozrejme, že ho nemiluje po tom, ako sa na ňu vykašľal.

Kapitola 8. Ako môžeš?

"Draco..." povedala ticho Hermiona a kývla smerom k Harrymu.
Spozornel a premeral si Hermionu pohľadom.
"Všetko v poriadku?" spýtal sa starostlivo a naklonil sa k nej bližšie, aby ho nikto nepočul.

Kapitola 7. Weasley a Malfoy

Koniec s ružami od Harryho Pottera. Asi bol nahnevaný, alebo čo.
Ale tým sa Hermiona nezaoberala. Bola rada, že tomu tak je. Musela sa zaoberať stále pribúdajúcim problémom s kradnutím fotografií, i pod ťažkými zaklínadlami.

Kapitola 6. Nepríjemná situácia

"Hermiona, čo tu robíš?" spýtal sa hneď veselo Draco a postavil sa.
Harry na ňu iba vyjavene pozeral a asi nechápal skutočnosť, že vrazila do Malfoyovej kancelárie, akoby tu bola doma.

Kapitola 5. Za to môžu ruže

Víkend Hermiona strávila pracovne. Ako vždy. Ale i tak ju zmohol viac ako obvykle.
Nepripisovala tomu význam, no i tak jej to vŕtalo v hlave vždy, keď sa nemusela starať o zaplnenie prednej stránky, o nedostatok miesta pre dotazy čitateľov a o krádež fotografií. Malé problémy v porovnaní s tým, čo pre ňu predstavoval Harry Potter v meste.

Kapitola 4. Zmrzlina

"T... To nič," vypravila zo seba na veľa a bola rada, že stále stojí.
Mal na sebe tmavomodrý oblek a pod ním bielu košeľu a šedo striebristú kravatu. A vyzeral okúzľujúco.

Kapitola 3. Prekvapenie 

Ani sa priveľmi nesnažila rozmýšľať. Kto vie prečo, ale hlavu mala úplne prázdnu. A človek by povedal, že bude musieť toľko rozmýšľať, toľko vecí si ujasňovať. Ale nie. Bola úplne pokojná. Mala jasno.

Kapitola 2. Dohoda

Hermiona stála pred dvermi veľkého domu. Samozrejme. Keď sa má Harry Potter niekam nasťahovať, nebude to nejaká chatrč, ale rovno vila. Ako inak.
Hermiona si uvedomovala, že bola asi trochu zatrpknutá, ale mohla inak? Vykašľali sa na ňu všetci, ktorým verila a to vo chvíli, keď ich najviac potrebovala. Keď bojovala so samotnou smrťou.

Kapitola 1. Lekcie

Mladá žena sedela v prázdnej miestnosti a pozerala sa von z okna. Jej pracovný stôl bol plný rôznych pergamenov a papierov, útržkov novín a kníh. Sedela v pohodlnom kresle tmavočervenej farby, biely rolák obopínal jej telo, ktoré sa trochu chvelo. Tmavá sukňa asi po kolená jej jemne viala.