Pred týždňom…

Bolo to naozaj zvláštne. Pozrel sa na starý dom a premýšľal, ako táto schátraná stará budova mohla kedysi vyzerať tak majestátne. Panstvo Riddlovcov. Domov jeho predkov. Nemal proti nim nič, samozrejme, boli to čestní občania a tiež dosť bohatí. Potom prišli Gauntovci. Akí boli v skutočnosti idioti. Z celej tej myšlienky nadvlády čistokrvných mu bolo zle. Nebola to pravda, vlastne nič z toho.

Mágia je mágia, buď sa s ňou narodíš, alebo nie. Buď si sa narodil so silnou alebo slabou mágiou, s týmto alebo oným talentom. V skutočnosti to bolo skôr o šťastí. Jasné, čím silnejší boli vaši rodičia alebo rodokmeň, tým je pravdepodobnejšie, že budete rovnako silní, ak nie silnejší, ale v celkovom kontexte mohli byť muklovskí alebo polokrvní rovnako silní, ak nie silnejší.

Ian Velmordom, alebo lord Venom, ako si teraz hovoril, prišiel k vchodovým dverám, skúmal ich a potom švihol prútikom, čím ich s tichým stonom otvoril. Pozrel sa za seba a uvidel dvoch svojich expertov na kúzla, ako pracujú v dome na kúzle Fidelius. Nepriateľ by toto miesto nenašiel. Vošiel do domu a videl všade prach a pavučiny. Znechutene sa uškrnul. Vedel, že jeho otec tu bol už mesiace, a prečo neprikázal sluhovi, aby to upratal, nechápal. Neskôr by to nechal upratať niektorými zo svojich mužov.

Áno, poznal svojho otca. Tom Marvolo Riddle alebo lord Voldemort. Bolo len príhodné, že aj svoje meno premenil na anagram. Prekvapilo ho, ako pekne mu jeho meno fungovalo. Dostal ho od svojej muklovskej matky. Musel použiť Veritasérum a pár kliatob, ale nakoniec z nej dostal celý príbeh. Ako dieťa žila v Británii. Keď mala osemnásť, znásilnil ju nikto iný ako Tom Riddle. Jeho otec sa jednu noc nudil počas muklovského nájazdu a keď ju uvidel, rozhodol sa... zabaviť. Nechal ju nažive a uvalil na ňu kúzlo, aby nikdy neprezradila, čo sa skutočne stalo. Ďalšie kúzlo použil na to, aby si tú hrôzu prežívala trikrát alebo štyrikrát týždenne vo svojich snoch. O tej noci nikdy nikomu nepovedala a svojej matke, ktorá bola v deň nájazdu mimo mesta, tvrdila, že to urobil jej vtedajší priateľ. Stala sa jedna vec, ktorú jeho otec nečakal. Bola tehotná. Túžila po novom živote a presťahovala sa do Ameriky, kde sa narodil. Jeho talent na mágiu sa rýchlo stal známym a začal študovať na Chicagskom inštitúte mágie. Tam objavil svoje rozsiahle schopnosti, kde v mágii vynikal. Bol to celkom nadaný chlapec, nielen v akademickej oblasti, ale aj v športe a na spoločenských podujatiach. Na metlobalovom ihrisku bol tichou, ale silnou osobnosťou a zároveň mladým mužom, ktorý mal veľa verných priateľov. Vždy však mal aj temnú stránku.

Jeho smäd po vedomostiach nikdy neutíchal. Neustále sa učil, neustále sa zlepšoval. Nič pre neho nebolo priveľa. Nakoniec sa ponoril hlbšie do mágie, ponáral sa od najtemnejšej a najodpornejšej až po najľahšiu a najčistejšiu mágiu. Bol závislý. Po objavení svojho otca plánoval nakoniec sa s ním spojiť, stretnúť sa s mužom, ktorý tak ľahko manipuloval a porážal svet, až kým nestretol svoj koniec v rukách Harryho Pottera. O otcovej smrti sa dozvedel prostredníctvom Igora Karkarova. Vystopoval toho zbabelca a vyhnal všetky informácie z jeho mysle, kým sa ho nezbavil. Dozvedel sa, ako Voldemort povolal svojich smrťožrútov, len aby bol porazený o pár minút. Čítal medzi riadkami mála informácií, ktoré dostal. Presne vedel, čo sa stalo na tom cintoríne.

Vedel, že jeho otec hovoril o čistokrvných a akí sú skvelí, ale tiež vedel, že ani jeho otec neveril tomu čo hovoril. Nie, nemohol. Jeho otcovi išlo len o moc. Používal staré čistokrvné rodinné ideály ako  prostriedok na dosiahnutie vrcholu. Keď porazí všetku tú spodinu milujúcu muklov zničí aj ich. Nie, jeho otec nechcel vládnuť. Chcel pomstu.

Pomstu svetu, ktorý bol k nemu ako dieťaťu taký krutý. Svetu, ktorý ho nechal samého. Mal rovnaké myšlienky. Aj on sa chcel pomstiť tomuto svetu. Samozrejme, nebol sám, ani svet nebol k nemu krutý, ale videl chorobu, ktorou bola ľudská rasa. Bola slabá, nedostatočná, ľahostajná, príliš arogantná na to, aby skutočne postúpila do veku veľkosti. Znechutilo ho to. Chcel pomstu na masách, pomstu za to, čo malo byť. Tento svet zhorí jeho činom.

*-*-*-*-*

„Nasledujte ma,“ prikázal Harry ostatným piatim cestovateľom v čase a rýchlo sa postavil. Mnohí vo Veľkej sieni ho pozorne sledovali.

„Susan, Draco, ste s nami,“ oznámil a rýchlo vyšiel z Veľkej siene. Nasledovalo ho ďalších sedem. Predtým, ako opustil sieň, prikývol Albusovi, ktorý len súhlasne prikývol. Vyšiel zo vstupnej siene na pozemok a pomaly sa presúval k bránam.

„Ginny, vezmi Susan do Bonesovho sídla, kúzlo Fidelius. Hermionu a Rona ku Grangerovým. Lunu a Draca k Lovegoodovcom. Neville, tvoji rodičia sú práve teraz doma, tak choď sám. Percy a Bill by mali byť v Brlohu, takže tam tiež pôjdem sám.“ Keď skončil, práve prešli okolo ochrany a všetci naraz zmizli.

Harry sa objavil v Brlohu s čupnutím a kotúľaním, potom sa postavil a  okolo seba rozprestrel štít, ktorý odrazil niekoľko nepríjemne vyzerajúcich kliatob. Rýchlo si prezrel pozemok a všimol si, že na dom útočí tucet mužov v krvavočervených habitoch. Percy a Bill boli pár metrov od hlavných dverí a bez prestávky bojovali s ôsmimi naraz. Fleur, Molly a Arthur mali zadné dvere kryté a bránili ich pred tromi rôznymi útočníkmi. Jeden z nich sledoval miesto premiestňovania, či neprídu posily, keď Harry prišiel. Harry nevidel tvár svojho útočníka; všetci mali na sebe kapucne, nepochybne boli začarovaní, aby ich ľudia nevideli. Harry sa rozbehol dopredu a zoslal ďalších niekoľko kliatob, než mávol prútikom pred sebou, spŕška sekajúcich kliatob prehltla muža a zrazila ho k zemi. Harry sa potom rozplynul v tieňoch a objavil sa za mužmi stojacimi tvárou k Percymu a Billovi. Chytil dvoch z nich za hlavy, rozbil ich o seba a s odporným praskotom ich oboch omráčil. Keď Bill zbadal Harryho, vbehol späť do domu s úmyslom ísť pomôcť svojej žene a rodičom. Harry a Percy to rýchlo začali využívať a zabili ďalších dvoch.

„Ústup!“ zakričal jeden muž, než všetci zmizli. Harry si prezeral trávnik a všimol si, že dvaja, ktorých zabil a dvaja, ktorých omráčil, taktiež zmizli.

„Prepojené prenášadlá,“ zamrmlal Harry a otočil sa k Percymu.

„Dobrá práca, kamarát.“ Percy sa zamračil, keď si hojil malú ranu na ruke.

„Kto to bol?“ spýtal sa. „Nikdy som nevidel takéto habity. Boli tiež lepšie vycvičení, nie ako smrťožrúti,“ pokračoval, keď sa vracali do domu. „Keby nebolo skrytého alarmu okolo miesta premiestňovania, ktorý oznamoval príchod neznámych ľudí, celkom ľahko by nás zabili.“

„Videl si Denného proroka?“ spýtal sa Harry. Percy pokrútil hlavou, keď vošli do obývačky a videli Fleur, ako hojí dlhú ranu na Arthurovej nohe. „Je tu nový Temný pán,“ povedal Harry, a ostatní zalapali po dychu. „Prišiel som vrhnúť kúzlo Fidelius. Viem, kto je ten muž a vedel som, že si príde po Brloh. Len som si nemyslel, že príde tak rýchlo,“ zamrmlal Harry. Fleur práve dokončila a nechala Arthura vstať.

„No, začneme?“ spýtal sa Bill a prstami si prehmatal prútik. „Už dlho som to kúzlo nepoužil, ale myslím, že to zvládnem,“ povedal s úškrnom. Harry prikývol a otočil sa k druhému bratovi Weasleymu.

„Percy, choď na Ministerstvo, uveď aurorov do pohotovosti. Daj to vedieť dvojičkám a Charliemu.“

Percy prikývol a rýchlo zmizol. „Fleur, Molly, Arthur, choďte do Potterovho panstva. Nemôžete byť v dome, kým to robíme,“ pokračoval. Prikývli a rýchlo sa preniesli hop-šup sieťou. „Poďme, Bill.“

*-*-*-*-*

Hermiona a Ron sa objavili v obývačke Grangerovcov a vyľakali jej rodičov.

„Hermiona? Čo tu robíš?“ spýtala sa Robin Grangerová, vstávajúc zo svojho miesta na gauči. Ron rýchlo vybehol z izby, na ich veľké prekvapenie.

„Mami, oci, nie je čas vysvetľovať,“ povedala, chytila ​​ich za ruky a premiestnila ich do Potterovho sídla.

„Dobby!“ Objavil sa dotyčný domáci škriatok.

„Nech sú moji rodia v pohodlí. Ostatní by tu mali byť každú chvíľu,“ dokončila a opäť zmizla skôr, ako jej rodičia stihli povedať ešte slovo. Objavila sa hneď za vchodovými dverami. Keď sa pozrela von, našla Rona za niekoľkými vyčarovanými kamennými múrmi, ako bránil dom pred šiestimi mužmi v krvavočervených habitoch. Rýchlo vyšla von, okolo nej sa objavili tiene, ktoré sa rýchlo premenili na malých démonov, ktorí začali lietať na votrelcov. Takmer cítila strach mužov, keď bežala dopredu, roj omračovačov vylietaval z jej prútika, sprevádzaný Ronovými kúzlami. Šiesti rýchlo padli, neboli pripravení na desivé ilúzie, ktoré Hermiona vypustila. Vedela, že poslali iba šiestich, pretože neočakávali magický odpor v muklovskom domove.

„Fidelius, Ron, choď!“ Ron rýchlo bežal k okraju pozemku, pomaly ho obkresľoval a pomaly mával prútikom smerom k domu a popod nos si odriekal dlhé kúzla. Práve sa chystala vyčarovať okolo svojich zajatcov reťaze, keď s malým prasknutím zmizli. Zakliala si popod nos.

„Prekliate prenášadlá,“ zamrmlala, keď si vytvárala ilúzie, aby zabránila muklom ich vidieť.

*-*-*-*-*

Ginny a Susan sa objavili na panstve Bonesovcov, pripravené na boj, ale k žiadnemu nedošlo. Rýchlo vošli do domu a Ginny poďakovala Merlinovi, že je nedeľa a že Amélia a Sirius sú doma. Ak dôjde k útoku, pomoc by sa im hodila.

"Sirius Black, poď okamžite dole!" zakričala Ginny, keď vstúpili do haly. Sirius rýchlo zbehol po schodisku naľavo od haly, nohavice mal očividne narýchlo oblečené, pretože boli naopak.

"Pri Merlinovi, Ginny, poriadne si ma vystrašila," povedal. "Čo potrebuješ?"

"Potrebujem, aby si ty, Amélia a Serena išli so mnou a Susan," povedala rýchlo. "Musíme na dom uvaliť Fidelius..." bolo všetko, čo povedala, než domom otriaslo niekoľko výbuchov.

"Do čerta, všetkých odtiaľto dostaň preč," zakričala a strčila Susan k nemu. Vedela, že nemajú čas zachrániť dom, takže sa chystala zabezpečiť, aby sa zrútil s obrovskou ranou. Cítila, ako tie výbuchy prichádzajú z rôznych častí domu. Bola si istá, že sú obkľúčení. Otočila sa späť k hlavným dverám, zhlboka sa nadýchla a zdvihla prútik nad hlavu. Nepočula kroky Siriusa a Susan ani rev hop-šup siete, keď odchádzali. Spievala si popod nos, potichu, ale stále hlasnejšie. Videla, ako sa dvere chystajú prehnúť pod tlakom kúziel, ktoré ich zasiahli.

„Ex divum adveho flamma!“ zarevala a mávala prútikom v kruhu nad hlavou, než ním sekla dopredu. Len o pár sekúnd neskôr začula výkriky, keď kúzlo začalo účinkovať. Vtrhla sa do tieňov, zmizla z domu a objavila sa mimo pozemku. Otočila sa a pozrela sa na kedysi veľký dom, ktorý bol zasiahnutý veľkými ohnivými guľami, ktoré akoby pršali z neba. Videla tucet mužov v krvavočervených habitoch, ako vyskakujú z plameňov. Niekoľko z nich horelo, zatiaľ čo niekoľko už bolo mŕtvych. Dom horel a myslela si, že vo vnútri je najmenej tucet ďalších. Posledných pár vonku zmizlo, čo spôsobilo, že zmizli aj mŕtvi. Panstvo Bonesovcov bolo aj tak stratené, pretože štyria proti dvadsiatim štyrom nebola veľmi dobrá šanca. S unaveným povzdychom zložito otočila prútikom a chvíľu si mrmlala popod nos, a tým zastavila kúzlo. Bolo to nesmierne vyčerpávajúce a ledva mala dosť energie na to, aby sa premiestnila do Potterovho sídla, kde okamžite vyčerpaním skolabovala.

*-*-*-*-*

Percy vbehol na veliteľstvo aurorov. Rýchlo prebehol cez dvere do Scrimgeourovej kancelárie. Cez víkend sa aurori striedali v sobotu a nedeľu, pričom Scrimgeour bol jedným z mála, ktorí tam boli každý deň.

„Pane, uveďte všetkých aurorov do stavu vysokej pohotovosti!“ povedal rýchlo Percy, čím prekvapil staršieho muža, ktorý pracoval na papieroch týkajúcich sa Fudgeovej smrti.

„Došlo k útokom,“ vysvetlil a stručne opísal verziu útoku na Brloh. Scrimgeour prikývol a rýchlo odišiel zo svojej kancelárie.

„Shacklebolt! Vezmi tím do Šikmej uličky, posilni tam ochranku,“ prikázal. Kingsley prikývol, ukázal na desať aurorov a opustil kanceláriu.

„Dawlish, vezmi tím do Svätého Munga.“ Z miestnosti odišlo ďalších jedenásť aurorov.

V zbore bolo práve teraz asi sto aktívnych, v ten deň ich bolo v službe päťdesiat. V kancelárii mu momentálne zostalo už len osem.

„Weasley, vezmi zvyšných osem do átria.“ Percy prikývol a viedol ostatných von. Scrimgeour sa rýchlo vrátil do svojej kancelárie, odhodlaný zavolať aurorov mimo služby, aby posilnili ďalšie kľúčové oblasti.

*-*-*-*-*

Luna a Draco sa objavili na okraji Ottery St. Catchpole a naskytol sa im desivý pohľad. Veľký dom v tvare šachovnice bol teraz dymiacou ruinou. Luna a Draco sa rozbehli dopredu a uvideli tucet mužov v krvavočervených plášťoch stáť okolo domu. Keď muži začuli kroky, otočili sa. Luna sa pozrela na to, čo ich obklopovalo a našla v nich pokrčenú postavu svojho otca.

„Čo ste to urobili?“ zasyčala nahnevane, mágia sa začala vlniť okolo nej. Draco mal tiež vytasený prútik, vedľa Luny. Vysoký muž v strede sa k nej úplne otočil a stiahol si kapucňu. Luna a Draco boli na chvíľu prekvapení mladým mužom, ktorý stál pred nimi. Jeho kučeravé tmavohnedé vlasy mu padali okolo mladej tváre, jeho tmavohnedé oči ich oboch s nudou skúmali. Nemohol mať viac ako dvadsaťpäť rokov.

„Luna Lovegoodová,“ zamrmlal. „Som rád, že si prišla, práve včas, aby si videla svojho otca vydýchnuť naposledy,“ povedal potichu, zelené svetlo vystrelilo z jeho prútika a zasiahlo Xenophiliusa Lovegooda do hrude. S malým úsmevom tí dvanásti zmizli. Luna sa potlačene rozplakala, než sa rozbehla k otcovi, slzy jej začali stekať po tvári.

„Nie, už nie,“ zašepkala v úzkosti a pritúlila sa k otcovmu telu. Draco si prezeral okolie a uistil sa, že v okolí nikto iný nie je. Pritom prehliadol zašepkanú vetu od Luny.

„Luna, musíme odísť,“ povedal potichu. „Nevieme naisto, či sa vrátia.“

*-*-*-*-*

Neville sa objavil v mieste premiestnenia na panstve Longbottomovcov a rýchlo sa pohyboval smerom k domu. Už počul zvuky kúziel. Vošiel do vstupnej haly a videl, že jeho matka, otec a stará mama sa zabarikádovali za narýchlo vyčarovanými múrmi, striedavo chránili a útočili na tucet svojich protivníkov.

Nepriateľ si ešte nevšimol Nevillov príchod, čo Neville rýchlo využil. Muži boli rozdelení do troch skupín po ôsmich, jedna sa bránila, zatiaľ čo ostatní dvaja vrhali kliatby. Neville sa otočil k jednej z útočiacich skupín a vyslal dve tiché, ale veľmi silné, explozívne kliatby, ktoré prerazili dieru v stene, ale zároveň roztrhali všetkých osem mužov. Otočil sa a vystrelil ďalšie dve na ďalšiu skupinu, prešiel cez ňu iba jeden, ale aj tak to stačilo na to, aby zabil troch a zranil ostatných piatich. Zdvihol niekoľko narýchlo štítov a odkotúľal sa, keď sa na neho sypali kliatby. Vedel, že jeho rodina začína útočiť zúrivejšie, keď tam bol. Vstal a začal súboj, keď začul tie desivé slová.

„Avada Kedavra!“ zakričal vodca skupiny prekvapivo mladým, no drsným hlasom. Z mužovho prútika vystrelil chorľavý zelený blesk, preletel dlhú vzdialenosť s takmer nemožnou presnosťou a narazil do hrude jeho starej mamy.

„NIE!“ zakričal Frank, keď muži s prasknutím zmizli. Neville pomaly pristúpil k rodičom, otec držal starú mamu v náručí.

„Oci, vezmi starú mamu do Potterovho panstva,“ povedal potichu a potláčal svoj smútok. Otec prikývol cez slzy a zmizol. Otočil sa k matke.

„Mami, poď so mnou, musíme dať dom pod Fidelius.“

*-*-*-*-*

„Pán a pani Grangerovci, pôjdete so mnou,“ povedal Dobby, chytil ich za ruky a odviedol ich do jednej z obývacích izieb.

„Ehm, Dobby, že?“ spýtala sa pani Grangerová nesmelo. Samozrejme, počula od Hermiony o domácich škriatkoch dosť na to, aby si jedného všimla, keď ho uvidela, ale aj tak jej to bolo trochu zvláštne.

„Vieš, prečo sme tu?“ Dobby prikývol, uši mu trepotali okolo hlavy.

„Zlí čarodejníci útočia na váš domov. Zostaňte tu, kým ho Harry Potter a jeho priatelia zabezpečia.“

Potom luskol prstami a pred nimi sa objavil čaj. Ďalšie lusknutie a bol preč. Robin sa otočila k svojmu manželovi a váhavo si vzala šálku čaju.

„Čo si myslíš, že sa deje, Eric?“ spýtala sa ho. Len pokrčil plecami a odpil si z čaju. O minútu neskôr vošli do miestnosti Arthur, Molly a Fleur, vedení Dobbym. Robin si s úľavou vzdychla, keď uvidela známu tvár.

„Ahoj Molly,“ povedala a vstala, aby pozdravila druhú ženu. „Máš vôbec tušenie, čo sa deje? V jednej chvíli pozeráme telku a v ďalšej nás Hermiona v okamihu privedie sem.“

„Och, neboj sa, drahá, všetko sa vysvetlí, keď sa vrátia,“ povedala so znepokojením v hlase. „Dá sa povedať, že tu budeš v poriadku.“

Otočila sa, aby predstavila Fleur, keď si všimla, že Eric omámene hľadí na mladšie dievča.

„Fleur, drahá,“ povedala s náznakom úsmevu a ukázala na muža.

„Och, prepáčte, pán Granger,“ povedala oveľa lepšou angličtinou ako v minulých rokoch a nasadila si kúzlo. Nedávala pozor a jej aura sa jej vytratila. Mukel by nemal šancu ju prehliadnuť. Muž pokrútil hlavou, akoby ju chcel vyčistiť.

„Som to, čo čarodejníci nazývajú víla. Máme prirodzené kúzlo, ktoré dokáže dostať mužov pod takmer otrockú kontrolu,“ vysvetlila hanblivo.

Robin s pobavením sledovala svojho manžela, ktorý sa zahanbene začervenal.

„Som Fleur, Billova žena,“ povedala a podala im ruky. Robin sa na dievča usmiala. Všetkých Weasleyovcov už stretla a vedela, kto je Bill. Vtedy Molly začula hlasy na chodbe. Do miestnosti vošli Sirius, Amélia a Susan, s malou Serenou v náručí.

„Ginny sa o seba dokáže postarať,“ zopakovala Amélia a jej hlas vyzýval Siriusa, nech sa neopováži spochybniť jej rozhodnutie. Sirius vyzeral vzpurne, ale sadol si na prázdnu stoličku. Dobby práve priniesol ďalší čaj a sušienky, keď si všetci sadli.

„Musím sa vrátiť do školy, profesor Dumbledore bude pravdepodobne chcieť vedieť, čo sa stalo,“ povedala Susan, rýchlo opustila miestnosť a zmizla. O cestovateľoch v čase sa dozvedela krátko po Voldemortovej porážke. Ozvalo sa ešte niekoľko prasknutí a oni sa otočili k dverám, kde uvideli prechádzať veľmi uplakanú Lunu, za ktorou sa vznášalo telo prikryté bielou plachtou. Draco vošiel do miestnosti s pochmúrnou tvárou.

„Prišli sme neskoro,“ povedal potichu a v reakcii na to si vypočul niekoľko zalapaní po dychu.

„Vrátim sa do školy. Dumbledore pravdepodobne využije všetku svoju autoritu,“ zamrmlal, otočil sa a vyšiel z miestnosti. Čoskoro sa ozvalo ďalšie prasknutie. Frank prešiel okolo miestnosti, v náručí mu bezvládne ležala postava jeho matky. Zastavil sa vo dverách, pokrútil hlavou a pokračoval v chôdzi, aby našiel izbu pre ňu. Ozvalo sa ďalšie prasknutie a potom buchnutie.

Zmätený Sirius vytiahol prútik a odišiel z miestnosti.

„Ginny!“ povedal nahlas a rozbehol sa k dievčaťu. Niekoľko ďalších bolo hneď za ním. Rýchlo si ju prezrel a vykonal na nej niekoľko základných kúziel, ktoré sa naučil počas výcviku aurorov.

„Je v poriadku, len je vyčerpaná,“ oznámil Sirius a niekoľkokrát si vydýchol s úľavou.

„Nech už urobila čokoľvek, na chvíľu ju to udrží mimo.“ Jemne ju zdvihol s úmyslom odniesť ju do hlavnej spálne. O hodinu neskôr sa vo vstupnej hale objavilo niekoľko prasknutí. Harry vošiel do miestnosti a viedol Billa, Nevilla, Alice, Rona a Hermionu. Harryho pohľad prebehol po všetkých prítomných.

„Kde je Luna?“ spýtal sa Neville potichu.

„V tvojej izbe tu v sídle,“ odpovedal Sirius. „Stratila otca.“

Neville prikývol a rýchlo odišiel z miestnosti. Harry na chvíľu zavrel oči, než ich otvoril a pozrel sa na Siriusa, ktorý, zdalo sa, odpovedal na otázky.

„Stratili sme ešte niekoho?“ spýtal sa.

„Augustu,“ zašepkala Alice. Aj ona rýchlo odišla z miestnosti, plánujúc nájsť Franka. Harry prebehol svoje spojenie a všimol si, že Ginny spí v dome. Vzdychol si a sadol si vedľa Siriusa. Ron a Hermiona prešli k Ericovi a Robin, zatiaľ čo Bill sa postavil k Fleur. Harry hľadel na skupinu pred sebou. Toľko sa toho stalo tak rýchlo. Pochyboval aj o tom, že boli jedinými cieľmi. Spomínal na všetko, čo sa stalo od Voldemorta.

Priviedli Fudgea, ako aj niekoľko ďalších dôležitých ministerských úradníkov a členov tlače na cintorín, čím ukázali porážku Voldemorta a jeho smrťožrútov. Skupina sa už predtým rozhodla zmeniť niekoľko detailov boja. Povedali, ako bol Harry unesený a keby nebolo tých pár Nedotknuteľných, ktorí boli v oblasti a všimli si boj, Harry by s najväčšou pravdepodobnosťou tú noc neprežil. S pomocou Nedotknuteľných a včasným príchodom Dumbledora sa im podarilo vyhrať. Netreba dodávať, že tlač z informácií prakticky slintala. Podarilo sa im udržať ich relatívne presné, hoci chvála bola vynaložená o niečo viac na Harryho ako na kohokoľvek iného. Fudgeovi sa sotva podarilo udržať si svoju prácu po tom, čo sa verejnosť dozvedela o jeho chybe.

Ďalší rok v škole bol pre cestovateľov v čase radostnou udalosťou. Bol nudný, presne taký, aký si to priali. Neboli tam žiadne veľké dobrodružstvá, žiadni temní páni, žiadni prisluhovači, žiadne obrovské tvory. Remus bol opäť učiteľom OPČM a dokonca aj Severusovi sa podarilo byť na hodinách menej drsný a prekvapil ich hĺbkou, do akej začal učiť. Albus bol prekvapivo nápomocný šiestim a vysvetlil im, že keďže sa tak zmenili, prečo nie niečo iné? Hermiona a Ron sa opäť stali prefektmi, hoci na Harryho naliehanie. Susan sa dozvedela o ich minulej časovej línii a stala sa jedným z ich najdôveryhodnejších priateľov, dokonca z času na čas chodila do Tajomnej komnaty. Najväčším prekvapením bol Draco Malfoy. Objavil sa na prvom rannom stretnutí, ktoré šiesti usporiadali. Od toho rána sa stal oveľa menej upätým a snobským, dokonca mal niekoľko priateľov mimo Slizolinu. Stále nebol tým, koho by ste nazvali priateľom, ale nasledoval by Harryho, keby ho o to Harry požiadal. Ron tiež bravúrne zvládol súťaž o miesto brankára. VČÚ boli pre skupinu celkom ľahké a boli si istí, že ich zvládli na výbornú. Aj vonku sa svet zmenil. Sirius konečne požiadal Améliu o ruku, na veľkú radosť všetkých ich priateľov. Susan bola nadšená, pretože už Siriusa vnímala ako bláznivého strýka. Krátko po svadbe oznámili príchod svojho prvého dieťaťa. Bill a Fleur sa stretli v Gringottbanke a stal sa z nich celkom isto pár. Z Billa si neustále robili srandu z jeho „hodín angličtiny“ s krásnou Francúzkou. Remus a Tonksová sa tiež dali dokopy, pričom zábavná aurorka priviedla späť Remusovu stranu Záškodníka. Zdal sa byť každým dňom mladší.

Šiesty ročník bol ďalším rokom šťastia. Ginny, Hermiona a Luna vošli do školy so zásnubnými prsteňmi na prstoch, na veľké prekvapenie ostatných študentov. Harry, Ron a Neville sa len usmiali a odpovedali, že sú úplne príčetní a veľmi milujú svoje snúbenice. Madam Hoochová sa rozhodla odísť do dôchodku, čím uvoľnila miesto inštruktora lietania. Na Susaninu radosť si ho privlastnil Viktor. Celá škola ho privítala nielen ako metlobalovú hviezdu, ale aj ako priateľa mnohých. Harry bol opäť vyhlásený za kapitána metlobalového tímu a na veľké prekvapenie všetkých sa presunul na pozíciu triafača. Ginny sa tiež stala triafačom, zatiaľ čo Hermiona porazila konkurenciu o voľné miesto stíhačky. Najprv to neplánovala skúšať, ale všetci ostatní ju rýchlo presvedčili. Amélia v októbri porodila krásne dievčatko a pomenovala ho Serena. Mala čierne vlasy po otcovi, ale jemné orieškové oči po mame. Percy absolvoval výcvik aurorov s vyznamenaním a rýchlo bol zaradený do aktívnej služby. Bill a Fleur sa tiež ku koncu školského roka zasnúbili.

Leto pred ich siedmym rokom bolo krátke a trochu znepokojujúce. Spojené štáty sužovalo niekoľko úmrtí významných osobností a strata niekoľkých národných pamiatok. Ignorovali varovné signály, hoci Harry teraz vedel, že sa mali pripraviť. Okrem svadby Billa a Fleur to boli pre Britániu pokojné letné prázdniny. Harry a Ginny, ako primus a primuska, prevzali kontrolu nad vlakom a bezpečne ho odviezli do Rokvillu, kde krátko nato dostali správu o Fudgeovej smrti. Harry tam teraz stál, pozeral sa na ostatných a premýšľal, ako sa veci tak rýchlo pokazili.

„Dostali všetky domy kúzlo Fidelius?“ spýtal sa.

„Panstvo Bonesovcov a Lunin domov sú preč,“ povedala mu Amélia. Keď videla previnilý výraz na Harryho tvári, pokračovala: „Boli to len hmotné veci. Ľahko ich získame späť.“

Harry si schoval tvár do dlaní, hnev sa v ňom zmocňoval. Toto sa nemalo stať. Celým zmyslom druhej šance bolo zastaviť to. Zdvihol ruky a udrel päsťami do konferenčného stolíka pred sebou. Ten sa pod jeho zúrivosťou prehol a rozbil na kusy.

„Venom si vybral nesprávneho človeka, ktorého naštval,“ zavrčal. „Ak chce vojnu, dáme mu vojnu.“

*-*-*-*-*

„Sakra, toto bolí,“ zavrčal jeden z mužov, keď si sadol na jednu z postelí v izbe. Kedysi to bola veľká obývačka, ale prerobili ju na ošetrovňu. Bolo tam veľa postelí a väčšina z nich bola plná zranených bojovníkov. Niekoľko liečiteľov pobehovalo, kontrolovali pacientov a liečili, kde sa dalo. Keď liečiteľ začal ošetrovať veľké popáleniny na jeho pravej strane, traja muži pristúpili k posteli.

„Čo sa ti stalo, Nick?“ spýtal sa najvyšší so zamračenou tvárou.

„Keď sme začali útočiť na panstvo Bonesovcov, z neba začal pršať oheň,“ vysvetlil Nick s bolesťou v hlase. „Niekto vo vnútri použil kliatbu Pekelnej búrky.“ Traja muži zdvihli obočie, v ich tvárach bolo zrejmé prekvapenie.

„Použitie tejto kliatby je takmer smrteľné,“ povedal najnižší a najmladší z nich. „Za predpokladu, že tá osoba prežila jeho použitie, bude ťažké ju poraziť,“ povedal, pričom sa mu zjavne páčila predstava výzvy. Najstarší sa naňho len uškrnul.

„A myslíš si, že ty budeš ten, kto sa tejto osobe postaví?“ spýtal sa. „Ian bude prvý v rade, ktorý sa jej postaví.“

„Počul som svoje meno?“ spýtal sa za nimi hodvábny hlas. Otočili sa a videli, ako k nim prichádza lord Venom. Najvyšší zo štyroch sa na muža len usmial a potriasol mu rukou.

„Ach, zdravím môj pane,“ povedal najvyšší posmešne. „Je mi potešením vám slúžiť.“ Venom sa len uškrnul a pleskol ho po zátylku.

„Vieš, niekedy sa čudujem, prečo sme priatelia,“ zamrmlal najvyšší a šúchal si zátylok.

„Drž hubu, Matt,“ povedal Venom. Pozrel sa na skupinu štyroch, niektorých zo svojich najdôveryhodnejších priateľov. Boli to bratia Sapleovci, jedni z najlepších, ktorí kedy prešli Chicagským inštitútom mágie. Mali neúrekom moci a zručnosti, jeden z nich sa mu takmer vyrovnal. Všetci štyria boli svojím vlastným spôsobom veľmi charizmatickí, magicky aj fyzicky. Najstarší bol Chris. Bol strednej výšky s dobre stavanou a zavalitou postavou, s krátkymi hnedými vlasmi a hnedými očami. Bol o niekoľko rokov starší od neho a rád používal fyzické útoky počas boja, čo mu dávalo výhodu oproti čarodejníkom, ktorí používajú iba mágiu.

Matt bol ďalší v poradí. Matt bol v rovnakom veku ako on a zároveň bol jeho najstarším priateľom. Bol najvyšší zo štyroch, jeho kučeravé tmavohnedé vlasy mu padali okolo tváre, v jeho hnedých očiach svietila iskra vedomostí. Jeho štíhla atletická postava ho robila rýchlym a obratným. Bol expertom na premieňanie a kúzla, čo mu umožňovalo byť veľmi silným duelantom. Mattova magická sila sa takmer vyrovnala jeho vlastnej. Nick, ktorý ležal v posteli, mal podobný typ postavy ako Matt. Bol len o centimeter nižší, jeho atletická postava mu umožňovala rýchly pohyb. Mal krátke, hnedé vlasy a hnedé oči mu normálne iskrili vzrušením. Ako silný duelant mal veľmi rád výbušné kúzla.

Zack bol najmladší, práve minulý školský rok absolvoval Inštitút. S dlhými hnedými vlasmi, niekoľkými pehami na tvári a chladným leskom v hnedých očiach prakticky vyžaroval ten pocit „byť cool“. Malý a atletický, disponoval rýchlymi reflexami a rýchlosťou. Mal tiež talent na čarovanie na dlhé vzdialenosti.

„Ako dopadli všetky vaše útoky?“ spýtal sa Venom zvedavo. Sám sa práve vrátil zo zabitia vedúcich Oddelení magickej dopravy a magických nehôd a katastrof. Plánoval len vedúceho dopravy, ale v tom čase boli spolu, čo to uľahčilo. Matt sa k nemu otočil s úškrnom.

„Xenophilius Lovegood je mŕtvy. Jeho dcéra prišla práve včas, aby to videla,“ vysvetlil. „Bolo to príliš jednoduché, hoci to dievča Luna má nejakú moc, cítil som to. Aj je roztomilá,“ povedal Matt s úškrnom. Venom prevrátil očami a prikývol, otočil sa k Chrisovi, ktorý sa uškŕňal.

„Weasleyovci boli oveľa viac bránení, než som si myslel. Musel tam byť nejaký poplašný systém, ktorý sme prehliadli, pretože vedeli, že sme tam. Ten jeden auror v rodine určite vie, ako sa biť,“ povedal podráždene. „Počas toho sa objavil aj samotný Potter a museli sme cúvnuť. Potter má moc a to dosť veľa.“

Venomove oči sa zúžili. Vedel, že Potter bude jeho najväčšou výzvou. Aj keď mal len sedemnásť, bol viac, než ktokoľvek očakával.

„Longbottomovci boli doma, keď som tam prišiel,“ ozval sa Zack. „Dvaja aurorskí rodičia sa dokázali celkom dobre zabarikádovať. Chlapec Longbottom sa priblížil zozadu uprostred útoku a poslal do našich skupín niekoľko výbuchov,“ povedal Zack. „Podarilo sa mi zhodiť štít, aby som zablokoval najhoršie účinky pre moju skupinu, než som zostrelil starú pani.“

Venom sa otočil k Nickovi, ktorý ležal a nechal liečiteľa, aby mu na popáleniny natrel hustú oranžovú pastu.

„Predpokladám, že Amélia Bonesová utiekla?“ spýtal sa.

„Dostali sme sa tam a ja som poslal niekoľko explodujúcich kúziel na rôzne slabé miesta domu. Dostal sa dnu iba jeden tím, kým sa vzduch a obloha začali víriť ohňom,“ vysvetlil. „Niekto použil Pekelnú búrku.“ Venomova tvár nabrala pohľad zaujatosti.

„To je ťažké kúzlo,“ zamrmlal. „Raz som to skúsil a potom ma to na celý deň omráčilo.“

Nehneval sa na tých dvoch, že minuli svoje ciele. Vedel, že to boli s najväčšou pravdepodobnosťou jedny z najťažších. Dvaja zo štyroch nie je až také zlé. „Dobre. Brandon, Holly a Jasmine majú na dnes večer nejaké ciele. Matt, chcem, aby si dnes večer odstránil aj vedúceho Oddelenia magických hier a športov,“ prikázal, načo Matt prudko prikývol. Venom sa spokojne uškrnul. Súboj sa práve začal a on už mal výraznú výhodu.

*-*-*-*-*

Ginny sa omámene prevalila, vyčerpaná a bolela hlava. Jej oči sa prudko otvorili a všimla si, že jej pohľad starostlivo opätujú zelené oči .

Usmiala sa na Harryho, hoci vedela, že s ňou nebude veľmi šťastný. Ešte stále nezistil, čím si zaslúžila dlhý pobyt v posteli. Keď uvidel jej úsmev, odvrátil jej úľavu.

„Vitaj späť v ríši živých,“ jemne ju pobozkal a pobozkal ju na čelo. „Bola si mimo hry dva dni. Pozrel by som sa na to, čo si urobila, že si taká magicky vyčerpaná, ale mám pocit, že sa mi to, čo uvidím, nebude páčiť,“ povedal potichu a na tvári sa mu objavil zamračený výraz. Keď videl, ako odvracia zrak, pokračoval.

„Aké kúzlo si použila, Gin?“

„Pekelná búrka,“ zašepkala a pripravovala sa na jeho slovné útoky. Na jej prekvapenie sa takýto útok nekonal. Cítila, ako jej jeho ruka jemne chytila ​​bradu a prinútila ju otočiť sa a pozrieť sa mu späť do očí. Sotva dokázala cítiť jeho hnev a sklamanie, než ich potlačil. Dal jej jemný bozk, potom ľahol do postele a objal ju.

„Vieš, že to kúzlo nenávidím,“ zamrmlal. Kliatba Pekelnej búrky spôsobovala pre telo obrovskú záťaž. Väčšina z nich to ani nedokázala vysloviť, nieto ešte ovládať. Všetci sa ho naučili s Nedotknuteľnými, no iba Harry ho predtým použil. Ľudia pri jeho vykonávaní zomierali, zvyčajne ako posledný pokus spôsobiť nepriateľovi čo najviac škody. Robil to v kontrolovanom prostredí s pohotovostnými skúsenými liečiteľmi. Tri dni bol v kóme, kým sa z toho prebudil.

„Je to príliš vyčerpávajúce a príliš divoké. Dnes si mala šťastie, Ginny. Dôverujem však tvojmu úsudku. Sľúb mi, že to kúzlo použiješ len v tých najhorších situáciách? Dnes to nebolo potrebné.“

„Sľubujem,“ zašepkala. Harry sa znova usmial a stisol ju okolo pása.

„Choď spať, Ginny. Zajtra máme veľa práce.“