„Už si zistil tú indíciu Harry?“ spýtal sa Cedric, keď bežali v Núdzovej miestnosti. Stala sa z nej veľká muklovská telocvičňa, ktorá mala vonku veľkú dráhu a vo vnútri rôzne posilňovacie stroje. Harry študentom miestnosť ukázal, naozaj nemal veľa dôvodov držať ju v tajnosti. Uistil sa však, že študenti, ktorí o nej vedeli, to nikomu inému nepovedia bez jeho výslovného súhlasu. Bol si istý, že zamestnanci vedia, čo chystajú, ale zatiaľ nikto z nich nič nepovedal. Bol si istý, že Dumbledore povedal, aby ich neobťažovali, rovnako ako to, že Flitwick a Remus povedali, že im to pomôže so školskými úlohami.

„Áno,“ priznal Harry. „Si pripravený aj na plávanie?“

Cedric len pokrčil plecami a prikývol.

„Mám stratégiu, ak sa na to pýtaš,“ odpovedal. „Nepomôže mi to plávať rýchlejšie, ale aspoň prežijem,“ povedal s ľahkým smiechom. Harry sa len usmial na svojho staršieho priateľa a potom sa pozrel na všetkých ostatných študentov v miestnosti. Momentálne s nimi bolo asi päťdesiat študentov, prevažná väčšina muklorodených alebo polovičných. So svojimi muklovskými koreňmi vedeli, akú fyzickú kondíciu treba mať. Bolo však vtipné, keď muklorodený musel čistokrvnému ukázať, ako používať určitý posilňovací stroj.

Dni od Vianočného plesu rýchlo ubehli a druhá úloha sa blížila. Škola bola ako zvyčajne pre šiestich ľahká a začali tráviť viac času v miestnosti, kde sa venovali výskumu a tréningu. Študenti boli čím ďalej, tým viac vzrušení, ako sa úloha blížila, stávky sa uzatvárali a dohliadali na ňu dvojičky Weasleyové. Draco Malfoy bol ticho a zdanlivo ich ignoroval. Začal sa zbavovať svojich tradičných telesných strážcov a bol videný s Daphne Greengrassovou a Blaiseom Zabinim. Harry sa musel usmiať nad zjavnými zmenami v slizolinskom princovi, spokojný s pokrokom, ktorý Draco dosiahol. Nikdy nebudú priateľmi, ale aspoň Harry nebude musieť zabiť toho idiota, ak sa všetko zvrtne. Dumbledore bol ďalšou postavou, ktorá sa od plesu zmenila. Bol oveľa tichší, hoci si to všimol len niekto, kto skutočne poznal riaditeľa. Zdalo sa, akoby cez noc zostarol a Harry mal pocit, že vie, čo to je. Rokfort ho informoval, keď sa niekto v tú noc vkradol do hradu. Harry to vyšetril a cítil známu Thorovu mágiu. Poznal Thorovu skutočnú identitu a vedel, že to bolo niečo, čo Nicolas povedal, čo spôsobilo, že sa Albus za taký krátky čas tak zmenil.

Dni pokračovali veľmi podobne až do dňa druhej úlohy. Harry sa zobudil v posteli a okamžite mal pocit, akoby mu časť chýbala. Rýchlo si uvedomil, čo to bolo a zamračil sa, keď sa rýchlo osprchoval a odišiel do Veľkej siene. Jeho kroky boli rýchle a zúrivé a každý študent alebo zamestnanec, ktorý ho videl mu rýchlo uhýbal z cesty. Mágia mu unikala, keď vošiel do siene, jeho smaragdovo zelené oči žiarili. Sadol si k chrabromilskému stolu sám, pretože tam ešte nebolo veľa ľudí. Študenti začali prúdiť dnu a čoskoro vošli štyria ďalší cestovatelia v čase.

„Harry?“ spýtal sa Neville, jeden z mála dosť odvážnych na to, aby ho prerušil, keď mal takúto náladu.

„Čo?“ odsekol Harry, čím rozbil prázdny pohár. Neville na neho len zdvihol obočie, mávol prútikom a opravoval pohár. Harry si vzdychol, zavrel oči a potlačil hnev.

„Prepáč, Neville. Ginny je práve teraz v jazere,“ vysvetlil. „Len mám pocit, akoby mi chýbala časť. Je to veľmi zraniteľný pocit a nenávidím ho,“ povedal. Všetci prikývli na znak chápania, Hermiona ho rýchlo objala, než sa obrátili k raňajkám. Harry bol celý čas ticho a ostatní sa ho nepokúšali zapojiť do rozhovoru, vedeli, že sa nezúčastní. Harry si prezrel celú miestnosť, všimol si, že ani Susan a Cho neboli na chodbe. Netrvalo dlho a McGonagallová zišla od učiteľského stola, aby ho vytiahla.

„Ste pripravený, Potter?“ spýtala sa, keď kráčali k jazeru. Mal na tvári výraz intenzívneho sústredenia a neodpovedal.

„Harry?“ spýtala sa, v hlase jej zaznelo trochu znepokojenia. Harry prudko zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu.

„Áno, pani profesorka?“ spýtal sa.

„Si pripravený na úlohu?“ spýtala sa znova. Harry sa len mierne usmial a prikývol.

„Áno, pani profesorka. Ginny bude hneď späť,“ odpovedal. Krátko mu prikývla a nič viac nepovedala. Nechala ho na brehu s ostatnými šampiónmi a porotcami.

„Bonjour 'Arry,“ povedala Fleur ustarosteným tónom a s núteným úsmevom na tvári. Usmial sa podobne. Cedric a Viktor vyzerali rovnako šťastne.

„Predpokladám, že ste si všetci všimli, že vám chýbajú veci?“ spýtal sa Harry, na oplátku prikývli.

„Čo tak prímerie?“ Vyzerali trochu prekvapene. „Ak získate svoj poklad späť a v jazere stále bude niekto, musíme sa vrátiť a pomôcť. Chcem, aby sme všetci zachránili svojich priateľov a rodinu,“ povedal.

„Dobrý nápad. Môžeš sa na mňa spoľahnúť,“ oznámil Cedric s úsmevom a dobrou náladou, tentoraz o niečo úprimnejšou. Fleur a Viktor rýchlo súhlasili. Mlčky sledovali, ako sa stánky rozmiestnené okolo jazera zapĺňajú študentmi.

„Vitajte všetci pri druhej úlohe!“ zakričal Bagman od porotcovského stola. Študenti sa pridali potleskom. „Všetci naši šampióni vyzerajú pripravení, takže začnú na moje zapískanie. Majú presne hodinu na to, aby získali späť to, čo im bolo vzaté.“

Harry vytiahol z vrecka žaberník a otvoril vrchnák ampulky, v ktorej bol.

„Tri.“ Zdvihol ampulku k perám. „Dva.“ Vložil si rastlinu do úst a začal ju žuť. „Jedna.“ Prehltol.

Bagman zapískal a Harry sa rozbehol dopredu a ponoril sa do vody práve vo chvíli, keď žaberník začal účinkovať. Zhlboka sa nadýchol žiabrami a mávol prútikom, čím zmizol jeho habit. Pod ním mal tesné muklovské plavky, ktoré ho zakrývali od pliec až po kolená. Magicky ich spevnil, aby odolávali roztrhnutiu a podobne. S úsmevom sa vrhol dopredu do vody s novo upravenými nohami a rukami. Matne poznal cestu do mesta jazerných ľudí a čoskoro klesal cez tmavé a kalné vody. Rýchlo plával cez hustý porast rias, keď sa z neho vynorila skupina hlbočníkov a obklopila ho. Videl, ako sa ich tenké a kostnaté prsty ohýbajú a ich malé, ale ostré zuby v ústach, keď si ho premeriavali. Harry vytiahol prútik z puzdra a rýchlo ním zamával okolo seba. Z jeho prútika vyletel blesk. Znova sa rozhliadol okolo seba a všimol si, že všetci hlbočníci sú omráčení a apaticky sa vznášajú vo vode. Len ich obišiel, než pokračoval.

Len asi o dvadsať minút neskôr narazil na veľké mesto postavené na dne jazera. Rýchlo preplával okolo niekoľkých kamenných domov a všimol si, že naňho z okien a dverí vyzerajú jazerní ľudia. Vplával na miesto, ktoré by sa dalo nazvať námestím a uvidel štyroch rukojemníkov priviazaných k zemi, pričom im z úst občas vychádzala bublina. Bol to prinajmenšom strašidelný pohľad a Harry rýchlo doplával k Ginny. Rýchlym švihom prútika preťal laná na Ginny, objal ju okolo pása, pritúlil si ju k sebe a začal sa vracať na hladinu. Bol v polovici cesty, keď sa k nemu začal blížiť veľký tieň. Zatlačil Ginny za seba a vytiahol prútik, len aby videl, ako okolo pláva obrovská chobotnica, ktorej chápadlo sa lenivo vlnilo. V duchu si s úľavou vzdychol a pokračoval k hladine. Konečne sa vynoril, Ginny otvorila oči a zamrkala vo vode. Harry ju postrčil k brehu a potom sa ponoril späť pod vodu.

„Harry, kam ideš?“ spýtala sa Ginny a začala plávať k madam Pomfreyovej. Harry sa rýchlo vracal na dno jazera.

„My štyria sme sa dohodli, že všetci zvládneme úlohu,“ bolo všetko, čo povedal, ale Ginny pochopila. Nechal svoje vedomie rozšíriť sa tmavými vodami a čoskoro zacítil známu vílu. Začal plávať k nej. Dostal sa k priepasti na dne jazera, keď uvidel Fleur, ako sa snaží odraziť hordu hlbočníkov. Bolo rýchlo jasné, že nevyhráva. Rýchlo plával dopredu a rýchlo sekol prútikom. To isté kúzlo, ktorým prerezal laná, ktoré držali Ginny, vystrelilo z jeho prútika a zlomilo troch hlbočníkov na polovicu ako vetvičky. Ostatní sa k nemu otočili a videli ho ako toho, ktorý predtým ochromil veľkú skupinu. Prešiel nimi strach a rýchlo nechali svojich mŕtvych spoločníkov za sebou. Fleur na neho vrhla pohľad čistej úľavy. Harry k nej doplával a všimol si mnohé stopy po uhryznutiach a pazúroch na jej rukách a nohách. Jemne prešiel prútikom po nich, čím spôsobil, že sa koža zahojila a stopy zmizli. Keď skončil, ukázal smerom k ostatným rukojemníkom, chytil ju za ruku a potiahol ju tým smerom. Vyzerala trochu bledá a unavená, nepochybne z boja a straty krvi.

„Harry, Cedric sa práve objavil s Cho. Vrátil sa dole,“ prišlo mu od Ginny. Harry jej len v duchu poďakoval a pokračoval v plávaní. Trvalo to chvíľu, ale zvládli to a prerezal aj Gabrielline laná. Všimol si, že aj Susan je preč. Fleur schmatla svoju sestru a začala plávať späť hore, zatiaľ čo on zostal nablízku s prútikom pripraveným.

„Viktor sa práve objavil so Susan, zdá sa, že mu Cedric pomohol,“ poznamenala Ginny. Cítil, ako jeho premena začína slabnúť, a rýchlo použil kúzlo bublinovej hlavy. Nechcel trčať pod vodou a čakať, kým účinok riasy opäť zoslabne, ak si vezme ďalšiu dávku. Čoskoro sa vynorili na hladinu a Harry rýchlo pomohol Gabrielle na breh.

„Harry! Fleur!“ zakričala Ginny. Tribúny sa rozžiarili jasotom, keď sa dostali na breh. Fleur vyzerala úplne vyčerpaná a keď sa dostala na pevnú zem, padla na všetky štyri. Harry stál priamo za ňou, ťažko dýchal, ale stále bol bdelý a držal Gabrielle v náručí.

„Madam Pomfreyová, Fleur napadli hlbočníci. Zahojil som väčšinu jej viditeľných rán, ale pravdepodobne by sa jej hodil elixír na obnovu krvi,“ poznamenal Harry vrchnej sestre, keď k nim bežala. Jeho správa ju prekvapila, ale čoskoro Fleur pomáhala. Harry jemne zložil dievčatko z náručia a potom mávol prútikom, čím osušil seba aj ju. Vzdychla si úľavou a on okolo nej vyčaroval ťažké a teplé deky, čím sa jej na tvári objavil pekný úsmev.

„Ďakujem, Arry,“ povedala hanblivo a rozbehla sa k Fleur. Harry sa len usmial a prešiel k Susan, Cho, Viktorovi, Cedricovi a ostatným cestovateľom v čase. Zdalo sa, že ostatní, ktorí boli vo vode, sa od Hermiony dočkali podobného zaobchádzania ako Gabrielle. Pevne objal Ginny.

„Som tak rád, že ťa opäť cítim cez naše puto,“ zamrmlal si v duchu. „Neznášam, keď sa to takto preruší.“ Pustil ju a otočil sa k ostatným. „Ste v poriadku?“ spýtal sa a pozrel sa na Susan, Cho, Cedrica a Viktora.

„Sme odtiaľ preč a to je jediné, na čom záleží,“ odpovedal Cedric unavene a všetci prikývli.

„Stále nemôžem uveriť, že nás takto zneužili,“ povedala Susan rozhorčene. „Posledná vec, na ktorú si pamätám, je, ako ma požiadali, aby som išla do kancelárie profesorky Sproutovej a potom som sa zobudila v jazere.“

„Zvykni si, Susan,“ odpovedal Neville, keď sledovali Dumbledora, ako sa rozpráva s náčelníčkou jazerných ľudí. „Čarodejnícky svet je zásuvka plná tupých nožov.“ Toto vyhlásenie sprevádzalo súhlasné šepotanie.

„Dámy a páni, dospeli sme k rozhodnutiu,“ zaburácal hlas Luda Bagmana ponad jazero. „S prispením náčelníčky Murcusovej udeľujeme každému šampiónovi niekoľko bodov z päťdesiatich. Fleur Delacourová dostane tridsaťpäť bodov za jej vynikajúce použitie kúzla bublinovej hlavy a záchranu rukojemníčky. Bola penalizovaná tým, že sa dostala na povrch trinásť minút po hodinovom limite a za to, že potrebovala pomoc pána Pottera.“

Ozval sa zdvorilý potlesk pre Fleur a hlasné pískanie pre Harryho.

„Viktor Krum dostane štyridsať bodov za svoju užitočnú čiastočnú premenu a návrat s rukojemníkom tri minúty pred časovým limitom.“ Viktorov potlesk bol hlasnejší ako Fleurin.

„Cedric Diggory dostane štyridsaťpäť bodov za použitie kúzla bublinovej hlavy, ako aj za príchod s rukojemníkom pred časovým limitom. Dostal ďalšie body za to, že sa vrátil a odprevadil pána Kruma na povrch,“ povedal Ludo, čo spôsobilo burácajúci jasot z bifľomorskej sekcie.

„Harry Potter skvele použil žaberník a bol prvý, kto prišiel s rukojemníkom. Tiež sa mu podarilo zachrániť slečnu Delacourovú pred bandou hlbočníkov a pomohol jej získať rukojemníčku. Vzhľadom na dané okolnosti udeľujeme pánovi Potterovi dokonalých päťdesiat z päťdesiatich,“ oznámil a rýchlo ho prehlušil jasot rokfortských študentov.

„Skóre je teraz nasledovné: Fleur Delacourová na štvrtom mieste so sedemdesiatimi tromi bodmi; Cedric Diggory a Viktor Krum sa delia o druhé miesto s osemdesiatimi bodmi; a Harry Potter na prvom mieste s deväťdesiatimi tromi bodmi!“

*-*-*-*-*

„Nicolas? Si to ty?“ ozval sa jemný a melodický hlas. Nicolas sa usmial pri hlase svojej ženy, keď vošiel do útulnej obývačky ich malého sídla v Devone.

„Áno, Perenella,“ zavolal, keď si sadol do svojho obľúbeného kresla pred krbom. Mávol prútikom, čím drevo vo vnútri zapálil a zalialo ho teplo. Keď začul tiché kroky, pozrel sa a uvidel ženu, ktorá vyzerala v strednom veku, s niekoľkými sivými pramienkami v jemných hnedých vlasoch. Mala oduševnené lesné zelené oči a na perách jemný úsmev. Nicolas už dávno stratil prehľad na tom, koľkokrát premýšľal o tom, aká je stále krásna. Prišla k nemu a rýchlo ho pobozkala.

„Ako bolo v práci, láska?“ spýtala sa. Domáci škriatok vošiel s čajom a položil ho na malý stolík medzi ich stoličkami, než sa znova usadil. Nicolas si vzal ten svoj, unavený z celého dňa.

„Zaujímavé,“ odpovedal. „Samozrejme, že sme zaviedli systém neustáleho monitorovania Riddlovho domu v Little Hangletone.“

Jeho žena na to prikývla. Sama bola Nedotknuteľná, hlavne výskumníčka. Nikdy veľmi nechodila na oddelenie, radšej pracovala z domu. Jediný dôvod, prečo nebola Majsterkou, bol ten, že nechcela prácu navyše, ktorá s tým prichádzala a rada pracovala vlastným tempom. Vždy, keď aktuálny vedúci výskumník odišiel do dôchodku alebo zomrel, sa jej pýtali a vždy odmietla. Jej manžel ju však priebežne informoval o aktuálnych úlohách, pre prípad, že by ju niektorá zaujala.

„Harry Potter je ďalšia zaujímavá osoba. Stále dokazuje, prečo bol v takom mladom veku menovaný Majstrom Nedotknuteľným. Tento rekord držala práve tá osoba, ktorú nahradil. Ona mala tridsaťštyri rokov, on však iba osemnásť.“ Uškrnula sa na neho.

„Páči sa ti,“ povedala s istotou. Nicolas sa len zasmial.

„Ťažko si to nevšimnúť. Ten chlapec má jednoducho takýto postoj. Je také prirodzené mať ho rád a dôverovať mu,“ priznal. „V istom zmysle mi to pripomína mladého Toma Riddla. Mal rovnakú vlastnosť, len sa obrátil,“ pokračoval podráždene. „Aký si mala deň, Perenella?“

Usmiala sa a odpila si z čaju.

„Strávila som ešte nejaký čas s aritmantickými rovnicami, aby som vylepšila kúzlo Patronus,“ odpovedala. Prikývol, vediac o jej želaní vytvoriť niečo, čo by dokázalo zabiť dementora. „Je to naozaj dosť frustrujúce. Tie rovnice sú nesmierne zložité.“ Vtedy sa Nicolas usmial.

„Myslím, že poznám niekoho, kto ti s tým môže pomôcť,“ povedal. Pozrela sa na neho s otázkou. Ľudí, ktorí boli takí dobrí v aritmancii, bolo málo. Bola to jej špecializácia a len tí najlepší sa dokázali vysporiadať s takými komplikáciami, aké prinášala.

„Je to jeden z cestovateľov v čase?“ spýtala sa. Prikývol. „Volá sa Hermiona Grangerová. Ich skupina má naozaj talent, však?“ spýtal sa pobavene.

*-*-*-*-*

Susan Bonesová bola jedna zmätená čarodejnica. Presnú príčinu svojho zmätku však poznala. Chrabromilská šestka, ako ich volali, bola neustálym zdrojom priateľstva, úžasu a otravnosti. Všetkých šesť bolo skvelých priateľov, aj keď Luna sa občas vedela správať dosť zvláštne. Veci, ktorých boli schopní, najmä Harry, ju neustále udivovali. Ukázalo sa to na ich tréningu každé ráno, kde nielenže doučovali študentov o roky starších ako oni, ale pravdepodobne by dokázali poraziť aj polovicu aurorov jej tety v súboji. Rozčuľovali ju na pokraj zdravého rozumu, ako to všetko bolo možné. Práve sa jej podarilo posunúť svoju oklumenciu na prijateľnú úroveň podľa Harryho. Povedal jej, že všetko prezradia po školskom roku, pretože v Rokforte nechceli nič hovoriť.

Nemohla si pomôcť a premýšľala, aké je to veľké tajomstvo. Bola vo všetkej skromnosti veľmi inteligentná a vedela dobre riešiť veci. Spomínala si na svoje triedenie. Klobúk mal pri nej ťažké rozhodovanie, pretože celkom dobre zapadala do Bystrohlavu aj do Bifľomoru. Nakoniec sa ukázalo, že je to jej lojalita, ktorá je najsilnejšia a poslal ju do Bifľomoru s jej priateľkou Hannah Abbotovou. Na tej šestke bolo niekoľko vecí, ktoré jej pripadali zvláštne. Jednou z nich bola ich úžasná zdatnosť v mágii. Magické zázraky neboli bežné, ale stávali sa. Sám Albus Dumbledore bol zázračný. Títo šiesti však boli iní. Aj zázrační mali svoje problémy, najmä v prvom roku alebo dvoch. Chrabromilská šestka však bola dobrá vo všetkom a nikdy sa nezdalo, že by s niečím bojovala. Harry prechádzal Trojčarodejníckym turnajom, akoby to bola hra. Dobre to skrývali, ale všimla si, ako sa zdalo, že sa vo všetkom držia v úzadí. Bola si istá, že keby sa o to pokúsili, dokázali by nahradiť polovicu personálu.

Kedysi si myslela, že sú to podvodníci pod nejakým kúzlom alebo elixírom, ale rýchlo túto myšlienku opustila. Bolo by príliš ťažké zvládnuť a udržať tú šarádu. A oni sa zdali byť takí... úprimní. Úprimne ju mali radi a starali sa o ňu. Vymyslela mnohé ďalšie teórie, od rôznych dimenzií, neúspešných experimentov s elixírmi, posadnutosti démonmi, zásahu božstva až po ľúbostné aféry. Kedysi uvažovala o cestovaní v čase, ale to sa jej zdalo príliš jednoduché, aj keď to všetko vysvetľovalo. Vzdala to po tom, čo dostala svoju dvanástu zdrvujúcu bolesť hlavy. Teraz už len verila, že budú úprimní, keď príde čas.

*-*-*-*-*

„No tak, Severus, musel si si všimnúť tie rozdiely,“ zakričal Karkaroff. Prechádzal sa po Severusových komnatách, keďže si predtým vyžiadal čas od profesora Elixírov. Severus ho len s ľahostajnosťou sledoval. „Každý deň je to jasnejšie. Ešte včera som cítil, ako to začína mierne páliť. Naznačuje to jeho konečný návrat!“

„Prečo ťa to tak znepokojuje, Igor?“ spýtal sa Severus hodvábnym hlasom. „Verný smrťožrút sa nemá čoho báť. Verný smrťožrút by sa mal radovať z návratu Temného pána.“ Ťažko sa uškrnul. „Ach, zabudol som, si kus zradnej spodiny, kus mŕtveho mäsa, čo sa Temného pána týka. Radšej by tvoju mŕtvolu použil ako oporu pre nohy, ako by ťa nechal vrátiť sa k tomu, aby si sa stal smrťožrútom.“

Karkaroff na neho vrhol zamračený pohľad.

„A čo ty, Severus?“ zasyčal. „Aj ty si prezradil mená, údajne si sa stal Dumbledorovým špiónom. Temný pán určite pripraví rovnaký osud aj pre teba?“ Snape sa naňho samoľúbo uškrnul.

„Temný pán si ma vybral, aby som sa stal Dumbledorovým špiónom,“ povedal. „Všimol si voľné miesto profesora Elixírov a myslel si, že by som ho mal prijať, vyhlasovaním, že všetko ľutujem, aby som sa dostal do Dumbledorovej priazne.“

Bola to pravda. Voldemort chcel, aby túto pozíciu prijal a priblížil sa k Albusovi. Čo nevedel, bolo, že Snape to skutočne ľutuje. Karkaroff si pri tejto informácii odfrkol.

„Neveríš mi?“ spýtal sa Snape potichu. Jeho samoľúby výraz sa prehĺbil. „No, uvidíme, keď sa Temný pán vráti,“ blafoval. Karkaroff sa na neho zdrvujúco pozrel a potom odišiel z miestnosti, nepochybne zamieril späť k durmstrangskej lodi. Snape si s úľavou vzdychol.

„Myslel som si, že ten prekliaty idiot nikdy neodíde,“ zamrmlal si popod nos. Vytiahol brandy a pohár, nalial si malú odmerku a potom ho vypil. Nalial si ďalšiu väčšiu odmerku, vzal si ju a prešiel ku krbu, kde v ohnisku horel príjemný oheň. Sadol si a uvoľnil sa v kresle.

Tlmiace kúzla boli skutočne úžasný vynález. Spomenul si na svoj predchádzajúci rozhovor s Karkaroffom. Samozrejme, presne vedel, čo znamenajú zmeny znamenia a to ho vystrašilo. Nikdy si nemyslel, že Temný pán je nadobro preč, ale to mu nebránilo v nádeji. Potom musel prísť Harry a rozbiť túto nádej. Vedel, že sa Temný pán vráti a aby toho nebolo málo, pomôže mu to zabezpečiť. Videl Harryho schopnosti a bol si istý, že s Temným pánom dokáže raz a navždy skoncovať, ale nebol Slizolinom len tak pre nič za nič. Vedel, že buď Harry prehrá, alebo Temný pán utečie, aby bojoval ďalší deň, je stále možné. Ak by sa to stalo, vedel, že Britániu by pohltil chaos vojny. Bol jednoducho rád, že Harry bol taký silný ako on. Nikdy si nemyslel, že to povie, ale bol takmer rád, že sa Lily zamilovala do Jamesa. James bol vždy silnejší čarodejník a muž ako on. Harry nepochybne veľa zo svojej sily zdedil po otcovi, nie že by Lily bola nejaká ľahostajná. Boli to dvaja z najsilnejších ľudí vo svojej generácii a túto moc odovzdali Harrymu. Len dúfal, že Harry Potter bude najsilnejší. Zaškľabil sa. To bolo ďalšie vyhlásenie, o ktorom si nikdy nemyslel, že by si myslel.

*-*-*-*-*

Na druhú úlohu sa počas nasledujúceho týždňa rýchlo zabudlo, keďže škola pokračovala. Počasie sa začalo otepľovať a Harry presunul ranné tréningy späť von. Ich skupina sa ráno rozrástla na takmer sto študentov, pričom mnohí študenti z Durmstrangu a Beauxbatons sa pridali k svojim šampiónom. Harry bol spokojný s pokrokom, ktorý skupina dosiahla. Nielenže fyzicky trénovali, ale zmenili sa takmer na klub duelantov. Harry a jeho priatelia, ako aj niektorí starší študenti, doučovali študentov v rôznych druhoch mágie. Samotní profesori si všimli nárast schopností mnohých študentov a rýchlo klub podporili. Dokonca zhromaždili niekoľko Slizolinčanov, aj keď boli všetci prváci. Mnohí študenti boli stále trochu opatrní voči klubu, pretože ho viedla skupina štvrtákov, ale začínali vidieť, ako veľmi všetkým pomáha. Títo šiesti mali tiež niekoľko ďalších stretnutí s Nedotknuteľnými. Vedeli o strážení Riddlovho domu, ako aj o mnohých projektoch, ktoré sa skúmali. Perenella Flamelová rýchlo naverbovala Hermionu, aby jej pomohla s vylepšeným Patronusom. Vzrušený záblesk v jej očiach im všetkým prezradil, že každú voľnú chvíľu strávi svojím novým projektom.

„Pán Potter, prosím, na chvíľu,“ zavolala McGonagallová jedného dňa po hodine. Harry si zbalil veci a prešiel k jej stolu. Keď všetci odišli, otočila sa k nemu. „Pán Bagman si želal, aby ste išli dnes večer o deviatej na metlobalové ihrisko. Povie vám informácie o tretej úlohe,“ povedala. Harry prikývol.

„Áno, profesorka,“ povedal predtým, ako odišiel z miestnosti. Jeho priatelia naňho čakali, vedeli, čo ich profesorka chce. Harry si len vzdychol. „Toto je takmer koniec. Ešte jedna úloha a môžeme to všetko hodiť za hlavu,“ povedal potichu. Cítil, ako ho Ginny chytila ​​za ruku a stisla ju. Jemne sa na ňu usmial. „Skoro tam, láska moja. Sme skoro tam.“

*-*-*-*-*

„Si si úplne istý?“ spýtal sa mladý tínedžer sediaci v tmavej komnate. Sedel na vysokom tróne a tma mu tienila tvár od tých, ktorí kľačali pred ním. Boli tam traja tínedžeri, jeden na čele, dvaja tesne za ním.

„Áno, môj pane. Tá špina o tom hovorila len pred chvíľou,“ povedal vodca. Mladý muž na tróne si zamyslene pohladil bradu. Ak je to pravda, vysvetlilo by to veľa. „Dobre. Vyžmýkajte z jej mysle každú kvapku informácií a zbavte sa jej akýmkoľvek spôsobom, ktorý si vyberiete.“

„Staň sa vaša vôľa, môj pane,“ povedal vedúci tínedžer s maniackym úsmevom, predtým, ako odišiel s ostatnými dvoma. Mladý muž na tróne sa postavil a prešiel k veľkému oknu vedúcemu na veľký dvor pred jeho domom. Uškrnul sa nad lojalitou, ktorú si vyžadoval od svojich... priateľov. Bolo až príliš ľahké presvedčiť ich na svoju stranu. Žena, o ktorej hovorili, bola jeho matka. Vôbec mu na nej nezáležalo. Bola to len muklovská štetka a vedel, že sa ešte trochu zabavia, kým ju zabijú. Odkedy sa dozvedel, že je čarodejník, snažil sa uspieť. Počas svojho života sa naučil veľa mágie.

Svet bol plný vedomostí, keby ich len človek využil. Pozrel sa na dobre udržiavaný a krásny dvor a s odporom sa uškŕňal. Tento svet bol taký nevďačný za to, čo mu bolo dané, taký neochotný využiť jeho skutočný potenciál. Takúto príležitosť by nepremárnil. Poznal niekoľko ľudí s rovnakým potenciálom ako on. Avšak iba jeden by videl veci rovnako ako on. Ticho a temne sa zasmial. Môže trvať roky, kým bude môcť naozaj začať uskutočňovať svoje plány, ale to čakanie bude stáť za to.