Na rováši toho mám dosť. Dúfam, že celá tá vec s karmou je len výmysel, inak si koledujem o nepekné veci.

Kde začať?

Pokus o vraždu, z ktorého sa nedopatrením stala spoluúčasť na vražde. Lebo som sa nechala predbehnúť.

Klamstvá Lupinovi, rodičom, Lope i Faustovi. Okrem mňa vlastne neexistuje nikto, kto by vedel celú pravdu.

Blížiaci sa úplnok.

Veľká neznáma zvaná Faust Michalak.

Moje štyri hlavné problémy.

Faustovi som pravdu povedať chcela. Som Lupus natus a teda nie svorka, ale celá moja podstata mi umožňuje byť vlkom silnejším, rýchlejším i múdrejším. Počas úplnku mám svoje myšlienky. Mimo úplnku som nebezpečná. A môj druh takmer vyhynul.

Ibaže Faust na moju pravdu kašle. Nie, vlastne nekašle- on "nemôže vystáť" moje tajomstvá, ale je ochotný sa s nimi zmieriť, aby nemusel povedať pravdu on mne.

Čo také skrýva, že to nemôžem vedieť? Prečo je kretén a riskuje, že príde o niekoho, kto s ním vydrží?

Pretože, povedzme si na rovinu, neviem, či budem schopná v tom pokračovať. Posledných 5 dní patrilo k najnepríjemnejším tohto roka- mať Fausta a báť sa, že ho nemám? Byť s ním a zároveň bez neho? A ani nevedieť, čo sa pokazilo?

Otázne je, či zvládnem vzťah, ktorý mi akurát pridáva trápenia, v ktorom nemôžem byť sama sebou, v ktorom viem, že mi klamú. Lenže druhou možnosťou je byť bez Fausta. A to si neviem dosť dobre predstaviť. Už nie.

V myšlienkach som mala chaos, bolo ťažké udržať len jednu, vždy sa do popredia pretlačili iné.

Ale poďme ďalej.

Lupin nesúhlasí s tým, že som klamala rodičom i Lope. U Lope mám srdiečko celkom pokojné, no rodičia? To už je iná. Lupin je v ich svorke. Akoby bol členom rodiny. Veľmi ľahko im môže povedať pravdu, veľmi ľahko zo mňa môže verejne urobiť klamárku. A oni mu uveria- pretože budú vedieť, že neklame. Čo sa nedá povedať o mne.

Takže okrem ukočírovania celej mašinéria u rodičov a Lope musím nejak spracovať i Lupina.

Ale čo im všetkým poviem?

Kráčala som od Hagridovej búdy smerom... do priestoru. Neviem, kam som kráčala. Hrad som mala po svojej ľavici a svah sa mierne zvažoval. Ťažké topánky už boli celé od blata, ale to mi vrásky nerobilo.

Vonku bolo chladno, no dážď ustal. Zo vzduchu však bolo cítiť, že nie na dlho, obloha mala farbu chladnej prázdnoty. Svoj pokoj som odhadla ešte na pár hodín, než opäť začne liať, takže som dlhými, pomalými krokmi pokračovala v ceste, občas balansujúc na šmykľavom povrchu kopca.

A myšlienky ma pohlcovali.

Nemôžem rodičom povedať, že sme lovca zabili. To nepripadá do úvahy. Či už som to bola ja alebo Lupin, stále to bol môj plán. Nedajbože, keby sa do toho priplietol i Faust.

Predstavte si, že by ste svojim (relatívne) normálnym rodičom, ktorých milovaným dieťaťom ste, mali povedať, že ste niekoho zabili. Asi by to neprešli zákazom prútika a domácim väzením.

Takže si budem musieť zasa niečo vymyslieť. A zabezpečiť, aby to uspokojilo i Lope. A aby Lupin spolupracoval.

V podstate som už teraz v háji.

*****

Netreba to hovoriť nahlas, ale všetkým je jasné, že lovec tam bol a zabil Ilianu. Ja som povedala, že sme ho nevideli.

Nevedela som, kam sa dostávam, ale už len smer mojich myšlienok ma desil. V celom tele akoby sa mi rozprestrela zlá predtucha. Vidina niečoho nebezpečného.

Keď som sa ocitla na rovine, ruky som si dala do vreciek bundy, prsty už som si takmer necítila od zimy. Možno nepršalo, ale nad jazerom sa vznášala hmla a z lesa vyvieral chlad. Všetko okolo mňa bolo bezútešné, nepríjemné a mrazivé.

Lupin už vie, že moje zranenie spôsobil on. Ak môžem usudzovať podľa jeho reakcie, dané zistenie na jeho rebríčku nepatrí na vrchné priečky prijateľnosti. Ja som ho oklamala, podviedla, zradila a vystavila nebezpečenstvu. Za to ma nenávidí.

Ibaže on ma skoro zabil. A to je dobrá páka. Lupin bude súhlasiť s čímkoľvek, stačí ho k tomu v správnej chvíli postrčiť.

Stačí mi len vymyslieť, s čím má Lupin súhlasiť.

Prejdime k viac život ohrozujúcim aktualitám.

Tento úplnok potrebujeme vypadnúť z Rokfortu. Bez ohľadu na Dumbledora a možné podozrenie, v tunajších lesoch nie je bezpečne. Lupinovi som síce odporovala, keď povedal, že v Zakázanom lese prebieha vyšetrovanie, ale to bolo len zo zvyku. Či už sa po lese potulujú aurori alebo nie, s ministerstvom za pätami je to príliš veľké riziko. A ja som nezosnovala diabolský plán proti lovcovi preto, aby som sa nechala chytiť len mesiac potom.

Takže s Lupinom strávime úplnok s našimi. To je dobré, po tom fiasku nás oboch prítomnosť svorky upokojí. To však znamená, že Lupina musím spracovať čo najskôr, aby mi dalodobrenie rodičov čo najskôr zase oklamať.

A znamená to i to, že budem musieť vymyslieť nejakú lož pre Dumbledora.

Problémy, samé problémy.

Keď som prišla na kraj lesa, na chvíľu som sa zastavila a rozhliadla sa. Nikdy som nemala jasno v tom, čo všetko je Zakázaný les a čo už je... proste les. No do šera vysokých stromov sa mi nechcelo ísť tak či tak.

Otočila som sa k jazeru a vydala sa jeho smerom. To pre mňa znamenalo ponoriť sa do hmly, ale radšej hmla na voľnom priestranstve než polotma lesa.

Dobre, takže čo tu máme:

-lovec, ktorý zmizol niekde pri Rokville, no ja som ho počas úplnku nevidela;

-Iliana, ktorú podľa všetkého zabil lovec a jej telo nechal pri dedine;

-elixír spánku, ktorý sme si vzali obaja a ktorý prestal fungovať (až na to, že som si elixír nikdy nevzala, je táto časť pravdivá- neuveriteľné);

-moje zranenie, ku ktorému došlo náhodou pri love vysokej potom, ako prestal fungovať elixír;

-Lupin, ktorý si nič nepamätá, no musí potvrdiť moju verziu;

-úplnok, ktorý je bezmála za týždeň;

-Dumbledore, ktorý svojich dvoch neuveriteľne nezodpovedných primusov musí pustiť na úplnok z hradu;

-Faust, o ktorého úlohe v danom príbehu nikto ďalší nesmie vedieť.

No, je to paráda, čo si budeme nahovárať.

*****

Lupin bude súhlasiť so všetkým, čo poviem, pretože má výčitky svedomia.

Fausta z celého príbehu vynechám.

Lope i rodičia musia dostať rovnaké, uspokojivé vysvetlenie.

Fakt, že sa niekam dostávam, mi dodal sebavedomie. Nedúfala som, že svoje chaotické myšlienky zvládnem skrotiť v tak krátkom čase- bez ohľadu na to, že netuším, ako dlho už som vonku.

Z úctivej vzdialenosti som pozorovala, ako si Zúrivá vŕba žmýka korunu. Nechávala pod sebou kaluže vody, no keď skončila a zatriasla konármi, spadlo z nej už len pár kvapiek. Potom sa upokojila a ostala nehybná. Neinformovaný človek by ju nikdy neupodozrieval, že by ho mohla rozmlátiť svojimi hrubými konármi.

Ako som ju tak sledovala, v hlave som svetelnou rýchlosťou skúmala všetky svoje myšlienky, kombinovala ich, spájala, hľadala medzi nimi vzťahy i riešenia.

Nepotrebujem ani puzzle, aby som sa zabavila.

Raz som povedala, že som lovca nestretla. On v tú noc zmizol a i keď sa jeho telo ešte nenašlo, nie je vylúčené, že sa tak nestane. A mňa s ním nemôže nič v očiach rodičov spájať.

Takže táto časť príbehu musí ostať nezmenená.

Spali sme, elixír prestal fungovať, Lupin mi utiekol. Dohnala som ho a odvtedy sme už boli spolu, no pred úsvitom sme narazili na vysokú, pri ktorej love sa mi stala bližšie neurčená nehoda, po ktorej mi ostala diera v bruchu.

Toto je časť, s ktorou sú obe strany (rodičia i Lope) už oboznámené.

Lovec ide po vlkodlakoch a, ako to už nevychovaní lovci robievajú, nájde si návnadu. Dievča, ktoré bolo v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste. Chytí ju, zabije. Z nejakého dôvodu jej telo nechá pri dedine.

Z nejakého dôvodu...

Strnulo som hľadela pred seba a pred očami videla Ilianu za barom, videla som Marcusa, ako s neprístupným vystupovaním bystro sleduje matku svojho dieťaťa.

Prečo ma to ešte nenapadlo?

Z dôvodu...

Roztvorila som oči a priala si, aby som pri sebe mala papier a pero. Než na to zabudnem.

Nikto nikdy nepovedal, že lovcovou korisťou som ja a Lupin.

On nešiel po nás. Moji rodičia nevedia, že to o nás vedel. Keby to vedeli, už teraz by sme žili bez elektriky, nevystopovateľní niekde v sibírskej tajge.
Lovec Ilianino telo nechal pri dedine, pretože počítal s tým, že ten vlkodlak je z dediny. Preto sme ho počas tej noci nevideli- hlboko do lesov nešiel. Minuli sme sa.

Prečo potom zmizol? To nevieme. Neboli sme tam. Náš príbeh nemá nič s tým, ktorý sa odohral v Rokville.

S Ilianou žije muž, o ktorom celá rodina tvrdí, že je jej brat, i keď to nie je pravda. Všetci ho kryjú. Prečo?

Možno preto, že je vlkodlak?

Lupin mi to dosvedčí, i keď jeho protesty mi dajú zabrať.

Vďaka Faustovi a jeho drzosti viem rodičom dokonca vysvetliť i prečo sme z Marcusa vlkodlaka necítili. Prvý raz som Faustovi skutočne vďačná, že prejavy prítomnosti vlka v nás utĺmil. Aspoň to vysvetľuje, prečo sme Marcusa nikdy nepodozrievali, že je jedným z nás.

Uznajte, je to divné- nasťahujú sa do Rokvillu a chvíľu na to sa tu zjaví lovec? Ktorý chytí práve Ilianu? A ktorý potom zmizne?

Strhla som sa na úder hromu.

Tvár som zvrátila k oblohe, ktorá sa začala plniť tmavými mrakmi.

Tmu preťal blesk, ledva po troch sekundách sa ozval ďalší, ešte silnejší hrom. Moje ušné bubienky si bezmála zakryli uši.

Ďalší blesk akoby udrel do mňa, takou rýchlosťou som zamierila späť ku hradu. Toto bude búrka.

A ja sa búrok bojím.

*****

Ja a Lupin sme v tom nevinne. Lupin mi na chvíľu zmizol a ja neviem kde bol. Dostal sa k niekomu? Pochybujem. Mohlo sa to stať? Všetko je možné.

Presne takto to napíšem rodičom. Je dobré mať poistku, ak sa opäť niečo zvrtne.

A čo sa zvyšku príbehu týka? My nie sme jeho súčasťou.

Tá náhoda s Ilianinou rodinou a Marcusom, ktorý do nej nepatrí, i keď to všetci tvrdia...

Moji rodičia ani Lope sa nepôjdu pýtať, či Marcus raz do mesiaca chlpatie. I tak pochybujem, že Plačúce slnko ešte je súčasťou Rokvillu. Ilianiny rodičia nepodstúpili trápenia putovného pohrebného ústavu, aby tu ostávali. Poskytli tak pohreb každému, ale jej telo uložia inde. A oni budú tam, kde bude jej telo. A Marcus bude so svojím synom.

Dopadli na mňa prvé kvapky, no to už som bežala nádvorím. A keď som sa skryla pod mnohé vrstvy hrubého kameňa, rozpršalo sa úplne.

A ako som tak hľadela na ten dážď, s jeho zväčšujúcou silou mi bolo čoraz viac ťažko a čoraz viac ma objímali desy minulosti.

A čoraz viac som sa vzďaľovala od seba samej, tým viac mi to bolo jasnejšie.

Neutopená vo vlastných myšlienkach, ktoré odniesla dažďová voda a moju hlavu zanechala prázdnu, som videla jednu vec.

Ja budem s Faustom. A budem s ním po svojom.