"Ako bolo?" zjavil sa Black, len čo sme vyšli z riaditeľovej pracovne.

Vážne- ten človek na to má nejaký radar?

"Slnečno, občas prehánky," zaškľabila som sa, takže pohľad stočil na Lupina.

"Nemáš dospelú odpoveď?"

"Dobre," pokrčil ramenami Lupin a ja som sa zasmiala.

"Moja odpoveď aspoň znela príjemne."

"A moja nie?" zamračil sa na mňa Lupin.

"Tvoja znela, akoby si chcel mať čo najskôr za sebou otázky starých rodičov."

"Vážne, rosnička?"

"Ušlo mi niečo?" vmiesil sa Black a my sme po ňom nechápavo pozreli. "Keď ste odchádzali, práve najlepší priatelia ste neboli."

"Pokoj, Black. Neukradnem ti ho. Len sme... Prekonali isté nezhody." Po členovi svojej svorky neštekáte. Nemáte tú potrebu.

Black sa zamračil a ja som videla všetky tie neuskutočniteľné scenáre, ktoré písal v hlave.

"Nevravte mi, že vy dvaja...?"

"Black, asi by som ťa mala stopnúť už tu."

"Potom ti to porozprávam," venoval svojmu priateľovi úsmev Lupin, no v tom sa zháčil a pozrel na mňa. Ešte skôr, ako sa stihol čokoľvek spýtať, či vôbec nejako sa zatváriť, prikývla som.

"Za koľko začína ďalšia hodina?" pozrela som na Blacka a on, prekonajú nespokojnosť z toho, že bol tak odbitý, sa na okamih zamyslel.

"Asi za desať minút."

"Fajn. Majte sa," obom som venovala pohľad a zamierila preč.

"Nepočkáš na nás?" spýtal sa Lupin, no potom sa zháčil. Bolo mi jasné, že to bola nepremyslená otázka. Hneď ako zaznela nahlas, nedávala príliš zmysel.

I tak som ale zdvihla obočie, dajúc mu tým najavo, že sa z nás nestali najlepší priatelia.

"Chápem," kývol a ja som zdvihla kútik úst v pobavenom úškľabku.

Ale pochopil to rýchlo.

*****

"Niečo zaujímavé?" priblížil sa ku mne Faust a ja som mu venovala krátky pohľad. Dnes bol obzvlášť príťažlivý- alebo mi z toho už šibe.

"Slughornovi cez víkend do oka padol prach z listu imela slonieho. Do Ostrovného elixíru práve primiešal namiesto chvosta jašterice chvost potkana."

Faust automaticky pozrel na Slughorna a okamih ho sledoval, než mu došlo, že na to sa ma nepýtal.

To viete, Slughorne, ktorý sa snaží utíšiť kotlík prskajúcu zelené pľuvance, je pohľad, ktorý dokáže odviesť pozornosť.

Elixíry boli dnes extrémne zábavné.

"Vieš, že na to som sa nepýtal?"

Otočila som sa k nemu a jeho tvár bola až príliš zvedavá. On vyzvedal!

Tak to si chcem užiť.

" Čo si zistil ty?"

"Lovec na hrade nebol. No keď som sa v tuneli priblížil k východu, cítil som Mesačný elixír. Mohla by si teraz odpovedať ty, skôr ako ma to vážne prestane baviť?"

"Máš zlú náladu?"

Jeho pohľad stmavol. Uznávam- odpovedať na každú otázku otázkou vie byť pekne otravné. A on nemal ďaleko k tomu byť skutočne vytočený.

Vzdychla by som, ale asi nie som v pozícii, kedy by som si to mohla dovoliť.

"Všetko je v pohode. Úplnok ako každý iný."

Faust na mňa okamih hľadel, akoby mu niečo nesedelo, a potom prikývol.

"To je dobre, predpokladám."

"To povedz tej modrine, ktorá mi zdobí ruku."

"Inak si v poriadku?"

Zahľadela som sa mu do očí a v hlave si premietala slová istého nového člena mojej svorky. Spoznala by som, keby mal pravdu?

Prikývla som, odtrhla zrak od jeho tváre a radšej sa opäť upriamila na Slughorna.

To, čo si myslí Lupin i Black, je hlúposť.

*****

S Faustom sme vošli do jedálne na obed. Mamine palacinky boli super, ale aj tak mi za tých pár hodín poriadne škrčalo v žalúdku. Snáď budeme mať niečo dobré.

Ale inak na zázraky neverím.

Tak ma napadá, zo všetkých mojich vtipov na jedlo zo školskej jedálne by sa dala zviazať kniha. To nikto nevidí, ako alarmujúce to už je?

"Čo budeš robiť ďalší úplnok?" spýtal sa Faust niekde ku koncu obeda. Vsadím sa, že sa to chcel opýtať už od Elixírov.

"Popravde, netuším. Nemyslím si, že sa moje sesternica môže vydávať každý mesiac."

"Nie tak, aby to nebolo nápadné."

"Rodičia vraj na niečo prídu, ale nechcem svoj život zveriť do ich rúk. Radšej by som mala niečo v zálohe."

"Rozmýšľala si nad elixírom spánku?"

Zamračila som sa. "Akože sa na celú noc uspať?"

Neprikývol ani nepokrútil hlavou, ale jeho oči odpovedali zaňho.

"To je krajné riešenie. Neviem dávkovanie pre vlkodlaka, nemôžem riskovať, že sa zobudíme príliš skoro, alebo že sa nezobudíme vôbec."

"Vy," povedal uštipačne a ja som sa zasekla, než som pokračovala. Ignorovala som to, pretože som tomu nerozumela a na hnev mi to prišlo príliš málo.

"Áno, my. Navyše by s tým nesúhlasili ani rodičia. Mne by možno verili, že vydržím byť celú noc niekde zavretá, no pochybujem, že by dovolili, aby také niečo skúsil Lupin."

"To im na ňom tak záleží?"

"Samozrejme, je to-" zarazila som sa.

Bola som si vedomá, že na odpoveď "niečo zaujímavé?" v triede, som mohla odpovedať, že Lupin sa stal členom svorky. A že som tak neurobila schválne.

No keď som sa zarazila i teraz, začal ma zaujímať i dôvod. Nechcem, aby to Faust vedel? Prečo presne?

Teším sa na deň, kedy nebudem sama pre seba záhadou.

"Je to priateľ a majú ho radi." Z blata do kaluže, ako sa hovorí.

"Priateľ? Odkedy to nie je blbec?" zamračil sa Faust a z jeho hlasu na mňa šplechlo trochu hnevu.

"To sa vylučuje?" zdvihla som obočie, namiesto toho, aby som svoje tvrdenie opravila.

Uznávam, to asi nebol najmúdrejší počin dňa. Minimálne cenu mi zaňho nedajú.

Faust otvoril ústa a asi sa nechystal spievať, no odrazu spozornel. A ja s ním.

Neviem, prečo stuhol on, ale ja som pocítila Lupina, ktorý vošiel do siene.

Otočila som sa ku dverám, napriek tomu, že by som o ňom nemala vedieť. Faust hneď po našom príchode na hrad stlmil vlkodlakov na minimum. No na puto svorky bol krátky- niežeby nebolo magické, no pochybujem, že by bol schopný ho izolovať, nieto potlačiť. Bolo veľmi... Jemné a prchké. A nebolo čisto magické.

Lupin na mňa okamžite upriamil zrak, bez toho, aby sa čo i len tváril, že ma hľadá. V jedálni bol čas obeda- takže som sa doslova topila medzi zvieratami pri krmítku.

Využil puto svorky. Niečo mi hovorilo, že to neurobil schválne.

Sledovala som ho, keď sa ku mne blížil, takže to, že Faustov pohľad ho sledoval tiež- a vôbec nie tak pokojne ako môj- som si všimla, až keď bol Lupin u nás.

"Prepáč, že ruším, ale prefekti, ktorí nás včera zastupovali, sú v učebni transfigurácie a vraj máme prísť za nimi."

"Teraz?"

Lupin pokrčil ramenami a ja som prikývla.

"Sú dosť otravní."

"Hej, nechápem, prečo si tak poctivo plnia svoje povinnosti," pokrútil Lupin hlavou v hranom rozhorčení a ja som prevrátila očami bez toho, aby som mu dala najavo, že ma to pobavilo.

V tom mi ale zrak padol na Fausta a to niečo v jeho tvári- čo by neušlo ani niekomu z vedľajšej miestnosti- ma zmiatlo.

"Dobehnem ťa," povedala som pomaly, venovala mu krátky pohľad, len aby som nevyznela moc nepríjemne, no potom sa opäť otočila na Fausta. Nespustíte zrak z tigra, ktorý sa okolo vás plýži v kruhoch. Nebolo by to rozumné- i keď by vám to nijak nepomohlo prežiť.

Lupin odišiel a ja som skúmala Faustovu tvár, pokým ho sledoval odchádzať.

A hneď, ako sa Lupin stratil za dverami, Faust sa nahnevane postavil.

"Hej!" okríkla som ho, pretože pri tom takmer vylial pohár.

"Tak znovu- ak chceš moju pomoc, prestaň mi klamať!"

Roztvorila som oči, pretože nie len najbližšie sediaci sa po nás otáčali.

"Si blázon?!"

"Pozor na jazyk," zavrčal a ja som sa postavila, no snažila som sa, aby moje pohyby neboli popretŕhané hnevom, ako to bolo uňho. Ak už máme byť zábavou pre polovicu jedálne, rada by som z boja ja vyšla ako víťaz. A možno i ako tá rozumnejšia, keď sa zadarí.

"Čo ťa tak nasralo tento raz?" stíšila som tón. S Faustom už som zažila jednu hádku v jedálni. To som mu dala facku a on ma skoro roztrhal pohľadom. Potom ale zakročil Lupin. No Lupin teraz bol na ceste do učebne transfigurácie, takže som sa musela obrániť sama.

Aké nečakané.

"Myslel som, že si bystrejšia," zavrčal, na čo som pokrútila hlavou a prekročila lavicu na sedenie.

"Až sa upokojíš a budeš mi to chcieť vysvetliť, stav sa," otočila som sa k odchodu, no vyjsť z tohto súboja ako víťaz mi proste nebolo súdené.

Aspoň trochu dôstojnosti by mi mohlo ostať, nie?

"Prečo je odrazu ako ty?" spýtal sa potichu, v hĺbke jeho hlasu vrela potláčaná zlosť a ja som sa k nemu šokovane otočila.

Spomenula som si, ako mi hovoril, že som cítiť inak ako Lupin. Niečím iným, čo nevie identifikovať. Faust zo mňa cítil puto a teraz ho začal cítiť i z Lupina. A nahnevalo ho to.

Čo si myslel, že to je?

No skôr, ako som sa mohla spýtať- a asi by som sa to spýtala i uprostred jedálne plnej zvedavých idiotov- zamieril ku dverám.

Super. Štýlový odchod mi zase vyfúkol. Prečo trápne státie vždy ostane na mne?

*****

Som ako halúzka prehadzovaná v obrovských vodných mlynských kolesách. Buď v jednom, alebo v druhom. Žiadny stav medzi zrejme neexistuje.

Keď som na nože s Lupinom, Faust je zhmotnený omalovánkový princ. Keď nám to s Lupinom šlape, Faust vrhá nože. Nerozumiem tomu. Kde je ten problém?

"Zdravím, vlčica, vraj ste mali zaujímavé ráno," zazubil sa na mňa Black. Otrávene som naňho pozrela. Aspoň raz by sa mohol tváriť, že svoju schopnosť empatie nosí so sebou a využíva ju.

I keď, to by som to asi musela robiť aj ja. Na druhú stranu- na svete sa iba veľmi málo vecí riadi princípom férovosti, toto môže byť vec z tej druhej skupiny vecí.

"Informovaný sa cítiš silný, že?"

"Štekavá nálada?" zdvihol obočie a oprel sa vedľa mňa o stenu. Spolužiaci čakali za rohom, až príde profesor, otvorí triedu a oni sa budú môcť preskupiť dovnútra. Ja som zvolila osamotené státie pri kamennej stene. Iba divný maník so zalepenou pusou v žltom klobúku sediaci na zemi na obraze na mňa zazeral z protiľahlej steny, ale to mi bolo ukradnuté. Čo iné mohol robiť, keď mu nechali také blbé umiestnenie?

Kto vôbec namaľoval takú ftákovinu?

"Nevymákol si ma práve v najlepšom rozpoložení."

"To sa mi stáva často."

Nemálo znechutene som naňho pozrela a snažila sa nájsť riešenie svojho problému.

V hlave som, bohužiaľ, mala smetisko. Povedané slušne.

Moja hlava je divné miesto.

"Aká zlá vec ti pokazila náladu tento raz?"

"Nič, s čím by si mohol pomôcť," snažila som sa ho odpísať, ale naňho to z nejakého dôvodu nefungovalo.

"Tvoj pesimizmus by mohol byť nákazlivý. Dala si sa otestovať?"

"Pokúšaš sa byť vtipný? Lebo ti musím oznámiť, že to nefunguje. Si len otravný."

"Opäť ťa varujem. Jedného dňa sa urazím a tvoje ospravedlnenie bude musieť byť naozaj presvedčivé."

"Presvedčivé? Ospravedlnenie" zdvihla som obočie.

"Inak ti neodpustím."

"A to bude katastrofa."

"Niet nad zdravý cynizmus."

"Stále som nepochopila, za akým účelom ma rušíš?"

"Och, to státie pri stene a prepaľovanie týpka na obraze považuješ na činnosť, v ktorej ťa môžem rušiť?" zasmial sa Black a ja som opäť pozrela na toho v klobúku.

"Ten obraz je strašný," povedala som.

"Áno, to je," pritakal so smiechom opäť Black a mne došlo, že ho len tak neodoženiem. Nie po tom všetkom.

To bolo celkom... Milé asi nie je správne slovo, alebo bolo to z rovnakého okruhu.

Povzdychla som si.

"Faust vyvolal hádku a ja neviem prečo," povedala som tlmeným hlasom, akoby ma k tomu prinútili. V podstate som sa k tomu prinútila ja sama.

"Na akú tému?" Jeho hlas znel, akoby ho to naozaj zaujímalo. Black bol vždy dobrý herec. Alebo bol len taká strašná klebetnica. To je asi pravdepodobnejšie.

"No... Neviem presne. Ale asi sa to týkalo môjho výletu s Lupinom."

Black na mňa zamrkal a potom pokrútil hlavou.

"Začínam naňho mať ťažké srdce. Ak ťa bude uháňať ešte o niečo viac, začnem sa báť, že mi ťa preberie."

"Black, aspoň chvíľu nebuď kretén."

Zasmial sa a potom sa oprel vedľa mňa. To mi dovolilo sa naňho nepozerať, takže sa mi lepšie rozprávalo.

"Z ničoho nič na mňa vyskočil, nechápem to. A nie je to prvýkrát."

"Myra, potrebuješ to vidieť napísané alebo nakreslené, aby si to pochopila?" Natočila som sa k nemu a moja tvár mu musela napovedať, že odpoveď je ÁNO.

"Michalak už pred nejakou dobou prekročil hranicu medzi kamarátom a niečím viac."

"O tom sa ma snažia všetci vehementne presvedčiť. Ale vy ho nepoznáte, nerozumiete tomu."

"Zaujímavé, pred chvíľou to znelo akože to ty si tá, ktorá tomu nerozumie."

Ticho, ktoré nastalo, prerušila vrava spoza rohu.

Black vykukol a potom sa na mňa usmial.

"Ale nepochop to zle. Michalak je debil. Bez neho ti bude lepšie," zazubil sa a stratil sa mi z dohľadu.

Opäť som sa otočila na ten divný obraz a zamračila sa.

Ten fakt divný chlapík kýval hlavou.