Mohlo mi byť jasné, že hneď ako začne prituhovať- hneď ako sa úplnok trochu viac priblíži- budem zavolaná na supertajnú, superdôležitú poradu.

Prečo to vždy robím? Prečo vždy pomáham i tam, kde to nie je v mojom osobnom záujme?
Či počkať- ak lovec dostane Lupina, potom dostane i mňa... A tak to hej.

Tak z druhého konca:

Prečo sa to stane vždy mne? Prečo musí byť na škole, na ktorú chodím, ešte aj v rovnakej funkcii, práve jediný další vlkodlak v okolí? Ha?!

Ha!

Okej, tak si to zhrnme. Okolo mňa sedí Black, Potter, Lupin a Pettigrew. A niet nad menej depresívnu štvoricu. A menej teatrálnu.

"Dumbledorovi dnes priletela sova o našom záhadnom zmiznutí na jednu noc-"

"-o mojom pozvaní na svadbu mojej sesternice, s ktorou sa ty zhodou okolností poznáš-"

Moja matka je génius, čo vám poviem. Je TAK kreatívna.

"-takže očakávam, že nás skoro zavolá," dokončil Lupin, ignorujúc moju otrávenú poznámku, vyslovenú v túžbe po rozkoši, vyvolanej z jeho pohoršeného pohľadu, ktorý sa však neukázal.

Musím sa začať snažiť viac, Lupin zrejme vynovil bezpečnostný systém.

"Hlavne sa nechoď schovať pod stôl, Lupin. Isto si nás kvôli tomu zavolá do pracovne, ale ty to musíš ustáť a tváriť sa zúčastnene. A nie akoby si mal byť vo večerných správach."

Bože ako mňa to už nebaví.

"Povedala slečna Všetko-je-mi-fuk."

"Hovorí sa 'všetko je mi ukradnuté', jasné?" zaškaredila som sa naňho, na čo si Potter sťažka- a nahlas- povzdychol.

"Toto váže nič nerieši. A mne sa tu nechce trčať ďalšie dve hodiny, Lily ma čaká. Čo takto to odložiť?"

"Pozajtra odchádzajú, Paroháč," začal Black. Hej, a TAK je moja matka spoľahlivá. "A Záškodníci nemajú príliš vysoké skóre v oblasti zadávania si úloh a ich plnenia," prehovoril pokojným, priam rodičovsky zafarbeným hlasom. Taktiež z neho ale sršalo ono arogantné zjavenie. Mal veľmi blízko k tomu, aby vyzeral rovnako otrávene ako Potter. Avšak uňho to bola skôr rezignácia.

"Tak nech sa prestanú hádať a nech sa skutočne na niečom dohodnú."

"Okej, čo takto 'vypadnite všetci, ja sa s Lupinom dohodnem a on vám to zdelí'?" zaksichtila som sa na Pottera.

"To je vlastne celkom dobrý nápad," odsekol mi, na čo sa mi zatriasli až končeky vlasov.

Grrr.

"Ako sa chceš dohodnúť bez nás?" zapojil sa Pettigrew a ja som prevrátila očami.

Kedy sa z pohodových priateľov Myry a Remusa stali výbušniny typu Courter a typu Lupin?

To nebol zas tak dlhý proces.

"Proste sa premiestnime obaja k nám, pretože ty ideš ako môj partner a budeš už nachystaný. Čo mi pripomína- maj na sebe oblek."

"A prečo iba ja?" zhrozil sa Lupin, no v očiach bol akýsi málo nepríjemný na fakt, že sme sa pred chvíľkou hádali.

"Ja sa prezlečiem doma, idiot," precedila som v rozbehnutej nálade.

"Tak dosť," schladil ma odrazu až príliš vážny Blackov tón. Pozrela som jeho smerom a stretla sa s jeho pevným, nekompromisným pohľadom v inak uvoľnenej tvári.

Bol tak pekný, že ma to snáď ani nenaštvalo.

Vzdychla som a okamih pozerala do zeme, než som bola schopná rozprávať ako človek. "U nás sa nachystáme a vyrazíme do Bucklandského lesa. Je to ďalej, ale mama nachystala prenášadlo. Štyra vlkodlaci sú príliš, je potrebný väčší, prázdnejší les."

Odvážila som sa pozrieť na Siriusa, ktorého pohľad bol jemnučko pobavený, no hlavne spokojný a oceňujúci.

Som skrátka dobré dievča.

"A ráno?"

"Keďže chceme zameškať čo najmenej hodín, prídeme už pred obedom."

"A prečo tvoja matka písala list aj za mojich rodičov?"

"Pretože nie sú pozvaní. To nakoniec ani ty nie."

"Prečo tam teda idem?" zhrozil sa.

Cha. Cha. Cha.

"Ideš ako môj plus jeden."

"Ja mám byť tvoj plus jeden?!"

Usmiala som sa.

Drobnosti ako táto dokážu z pracovného dňa urobiť celkom znesiteľné peklo.

*****

Všetko išlo ako po masle- čítaj 'Blackovi sa darilo nás krotiť'- celkom dlho. Potom ale prišiel Faust a všetko to zrušil.

Správne hovorím- prišiel Faust.

Menovnaý sa zjavil vo dverách ako hrom z čistého neba, na čo sme všetci zhliadli. V jeho očiach sa ukázal mierny šok, avšak na sebe nedal nič poznať. Iba pokračoval v ceste.

Nie do mojej izby. Nie do kúpeľne. Obišiel kreslo, v ktorom sedel Lupin, obišiel i prázdny stôl a na môje gigantické prekvapenie sa umiestnil medzi mňa a Blacka, s ktorým som sedela na gauči.

"Prišiel som o niečo?"

"Zmizni Michalak, niečo tu riešime," vyštekol Potter, čo bol vôbec prvý prejav nepriateľstva voči Faustovi z jeho strany.

No mohlo mi to dôjsť. Jeden za všetkých... Poznáte to.

"Ako si sa vôbec dostal cez dvere?" zamračil sa Lupin podozrievavo.

"Má heslo," votrela som sa.

Samozrejme, že Faust nemal heslo. Iba mal niečo, čomu sa hovorí schopnosti repressora, vďaka ktorým ho nejaké heslom začarované dvere nezaujímali.

"Ty si mu dala heslo do našich spoločných miestností?!" bez mála vykríkol Lupin.

"Hej, do našej spoločenskej a do kúpelky. To je ale sila!" vypúlila som oči, potom som ale mierne pokrútila hlavou a pohodlnejšie sa usadila.

Faust by mi, náhodou, mohol značne spríjemniť čas strávený so Záškodníkmi. Alebo ho aspoň skrátiť.

"Mala si sa najskôr opýtať! Ja by som to heslo nikomu nedal."

"A tvoji priatelia sú tu natlačení každý jeden večer. To je oveľa lepšie, vážne. Ja si Fausta brávam aspoň do izby."

"Na isté veci je lepšie súkromie, že?" zapojil sa úlisne, zákerne Potter.

"Škoda, že to sa ty, milý Potter, nikdy nedozvieš."

"Odvolaj to!" vyskočil na nohy Potter a ja som znudene vzhliadla.

"Lebo inak čo?" zaplakala som nad jeho hlúposťou.

Vážne si neuvedomuje, že mňa nezastraší prísnym tónom? Že ja mám jeho hnev totálne u riti? Že keby so mnou už v živote neprehovoril, iba by mi tým urobil dobre?

Potter ostal ticho a stopercentne zvažoval, či sa počítam medzi ženy. Či by zabil svoju hrdosť, keby mi ublížil. A či by mu to za to nestálo.

"Snáď už sme prebrali všetko. Nemienim tu totiž ostať ani minútu navyše. A teba, Námesačník, vážne ľutujem," otočil sa ešte k svojmu priateľovi a s tým mudrcovským pravením odišiel.

"A mňa nikdy nikto nepoľutuje," otočila som sa k Faustovi, ktorý sedel hneď vedľa.

"Ľutujem," pokrčil ramenami, na čo sme sa obaja pobavene uškrnuli.

Z Fausta sa celkom iste stáva dobrý spoločník.

Pohľad mi ale padol zaňho, kde na mňa tým výchovným pohľadom hľadel Black.

Ten mi vie pokaziť všetku zábavu.

"Nemôže to niekedy prebiehať v pokoji?" vzdychol Lupin.

"Mám odpovedať?" spýtala som sa ho. A poznala by som odpoveď? Ja len viem, že to tak proste je a byť musí. Dôvod ma nezaujíma.

"Radšej nie. Ok, pozajtra sme dohodnutí. Ale i tak ešte pôjdeme do riaditeľne."

"Tak sa vidíme tam," postavila som sa a zhliadla k Faustovi.

"Ideš?"

Faust mi venoval spokojný pohľad nažraného leva. Bol pokojný a krotký. Viem, že ak by som po ňom niečo chcela, teraz by bol najlepší čas na pýtanie.

Zaujímavé.