Viete, čo je horšie ako fakt, že som Blacka a Lupina- práve Blacka a Lupina!- musela doviesť k nám domov, predstaviť ich rodičom, zúčastniť sa spoločnej večere a ešte k tomu všetkému ísť von so Záškodníkmi? Skutočnosť, že som sa snažila vyzerať dobre.

Aby ma vzal čert, ak nestrácam rozum. A potom sa bude niekto ponosovať na moju nedostatočnú ženskosť- čo iné by ma donútilo vyskúšať si tri outfity a ešte sa aj namalovať?

Ok, moja verzia namalovania vyzerala ako čierna ceruzka, špirátala a červený rúž (prekvapivý vianočný dar o Iliany- nezabudnite mi pripomenúť, že jej mám poďakovať). Ale ono to bolo i tak vidieť.

Džínsy a čižmy to istili, no keďže som nevedela, do akého podniku ideme, vrch bol trochu problém.

Napokon som sa dedukciou dopracovala k záveru, že Záškodníci asi nebudú tráviť prázdninový večer v hoteli Hilton, takže som na seba hodila červené tričko s krátkym rukávom, ktoré ladilo s rúžom.

Pozrela som na seba do zrkadla a usúdila, že sa prezliečiem a odmaľujem. Ešte by niekto prišiel k zlému záveru- a tým niekým budú moji rodičia, ktorí po mojom odchode začnú spisovať zoznam hostí na svadbu.

Ale ako som tak hľadela na svoj odraz a uvedomila si, že je to jeden z mála vzácnych prípadov, kedy sa sama sebe páčim, vykašľala som sa na to.

Som Myra Courterová, nie? Môžem mať názory iných na háku.

*****

No ok, nie som ani taká drsná, ako som ukecaná. Kabát som cez seba prehodila eše skôr, ako som sa ukázala v kuchyni.

"Môžeme ísť?"

"Nepotrebuješ kabát, ideme krbom. Je to čarodejnícky bar."

"Ja si ho i tak vezmem," snažila som sa, aby môj úsmev nevyzeral ako úškrn, ale nie vždy sa podarí, že?

Lupin si s Blackom vymenil zvedavý pohľad, no potom sa otočili k mojim rodičom.

Mama stála pri dreze a prútikom vykladala umytý riad, otec iba sedel za stolom a užíval si konverzáciu s mojimi "nápadníkmi".

"Pani Courterová, večera bola úžasná," začal Lupin zdvorilým tónom. Formality, formality... Ale musím uznať, nebolo na tom nič zlé. Ani ja nie som úplne nevychovaná, viete?

"Áno, určite nás musíte opäť pozvať," usmial sa Black, jeho charizma mojej mame na okamih vymylo mozog a ja som po ňom sekla pohľadom. To už si ale odpustiť mohol. No čo som čakala- je to predsa vtierka Black.

"O to sa nebojte, obaja ste veľmi šarmantní hostia," moja mama mala pekný úsmev. Úprimný, srdečný. Taký, ktorý raz za čas poteší, ale pri častejšom styku začne ubližovať.

"Pán Courter, asi váš obchod čoskoro navštívime i s priateľmi," pokračoval Black so zaliečaním. Pozrela som na svoje nechty a uvedomila si, že sú príliš krátke na to, aby som mu pohodlne mohla vyškriabať oči. Nuž čo- som predsa v kuchyni. Aj lyžičky postačia.

"Určite príďte, dám vám zľavu," zasmial sa otec svôjmu vtipu, mama ho rýchlo nasledovala a chalani, asi z čírej zdvorilosti, tiež.

Hej, už len dávať zľavy jediným zákazníkom, to je mi rozum.

"Začínam si to rozmýšľať," prehodila som do tej všeobecne bližnej nálady, na čo sa na mňa všetci zborovo pozreli. Znechutenie z očí mojich rodičov nevymazal ani fakt, že som ich jediné dieťa.

Lupin sa mierne usmial a Black len pokrútil hlavou.

"Ako mohli tak skvelí ľudia vychovať teba?" Jeho hlas bol pretvárkou až hrôza, ale mama a otec sa opäť zachichotali.

Lupin prevrátil očami, v čom som mu dala za pravdu. Pálilo mu to a svojho priateľa poznal dosť dobre, aby vedel, kedy sa pretvaruje. I keď, to mojich rodičov nezaujímalo- stačil im pohľad na okúzľujúceho, spoločenského a výrečného Blacka.

*****

"Bar?" zdvihla som obočie, keď som vyšla zo zaprášeného krbu a ostala stáť medzi chalanmi.

"Nemohli sme povedať, že je to hospoda," zasmial sa Lupin a rozhliadol sa po danom lokále.

"Vyzerá to tu príšerne," pokrútila som hlavou.

Väčšinu nábytku tvorilo drevo. Obyčajné stoly, niektoré kruhové pre štyroch, tie väčšie boli pozdĺžne a namiesto stoličiek boli z dvoch strán postavené dlhé lavice- takže sa tam dalo buď 10 maloprdeliek alebo štyria rezníci. Zem bola z tmavých, obitých kachličiek a stena bola z červených tehál. Oproti krbu, ktorý slúžil na cestovanie, hrial skutočný krb- nestáva sa, že si pripití zákazníci pomýlia krb? Stranou bol dlhý barový pult a za ním kmitali dve barmanky- asi 40-ročná blondýna s výzorom, ktorý dával jasne najavo, že už si toho za tým pultom zažila hodne a malá, pribratejšia päťdesiatnička s vlasmi, u ktorých sa už ani nedala určit jedna farba. To ju som tipovala na Mamu Autoritu baru- tvárila sa ako Rambo a v otvorených ústach si doslova prehadzovala žuvačku. Na rukách však odniesla 7 pollitrov a 5 poldecákov naraz, takže rešpekt.

"Ale fakt príšerne," zvýraznila som, keď na mňa začali pomrkávať akýsi robotníci.

"Ale majú tu tú najlepšiu whisky, akú si len môžeš priať."

Otočila som sa na Blacka a potešene zdvihla obočie.

"Ale to úplne mení situáciu."

"Bude to zábava," zazubil sa na mňa a ja som sa nesnažila potlačiť smiech.

Prekvapivo som s ním súhlasila.

*****

"Veď ty máš výdrž ako nejaký starý motorkár!" okríkol ma Potter, po tom čo sme obaja o stôl buchli vyprázdnenými poldecákmi dnom hore.

"Tiež nie si nepoužiteľný, Potter!" zasmiala som sa, no načiahla som sa po Blackovej brzde. Tomu to vadiť nebude, keď tu nie je. Navyše- ja ju potrebujem viac.

Keď Lupin, Black a Pettigrew odchádzali hrať čarodejnícke šipky, všetci sme mali vypité po tri dávky.

Teraz sa na okrúhlom, tmavohnedom stole týčila pyramída o piatich poschodiach.

"Ďalšiu?" zdvihol obočie Potter, na čo som vybuchla do nekontrolovateľného smiechu. Asi to bral ako súhlas, pretože kývol na prefarbenú, mladšiu barmanku a prstami ukázal štyrku.

"Alebo rovno ďalšie dve?" naklonil sa ku mne, obočie mu niekoľkokrát povyskočilo ako sa snažil vyzerať zvodne a ja som sa opäť začala smiať.

"Mám pocit, že som našla rovnocenného partnera," hodila som sa do opierky stoličky a potlačila závrať.

Jáááj, za túto noc si zajtra vyberiem tvrdú daň. Ale zatiaľ si užívam možnosť utopiť si hlavu v alkohole.

"Počkaj po týchto dvoch pohároch- či náhodou neprehodnotíš svoje tvrdenie," zakuckal sa Potter a ja som sa uškrnula.

"Keď máš upité, aj je s tebou celkom prča."

"Nie je na komplimenty trochu skoro?" Jeho mimika bola až príliš výrazná, takže by som povedala, že ani nie.

"To ti fakt prišlo jak kompliment?" otvorila som ústa. Nesnažila som sa byť dramatická- to i moja mimika bola prehriata. Úplne odkúrená, aby som bola presná.

"Rozhodne lepšie ako päsťou do oka," vhodil si do úst oriešok a tiež sa oprel dozadu. Objavila sa barmanka a náklad nám naložila na stôl.

"Máte tak pekelne dobrú whisky!" zdelila som jej nadšene a ona ma obdarila profesionálnym úsmevom. Takým tým, ktorý dával jasne najavo, že nie som jej prvý a určite ani nie posledný ožran.

"Aj oriešky sú fajn," ozval sa úplne nelogicky Potter, na čo sme obaja vybuchli do smiechu. Obsluha zmizla medzi stolmi- celkom profesionálne, ani sa netvárila otrávene- a my sme sa div nezrútili na zem v tom záchvate, čo nás posadol.

Takmer som sa prevážila dopredu, no v poslednej chvíli som sa zachytila o jeho rameno. Potter sa pridržal stola, aby udržal seba i mňa, na čo sme obaja spustili ďalšiu vlnu smiechu.

"Odídeme na desať minút a oni sa strieskajú," ozvalo sa zhora. Potter pozrel do neba, akoby počul nebeský hlas a ja som vyprskla.

"Tieto štyri dúfam nechcete ešte vypiť vy?" nadviazal na Blacka Lupin a ja som naňho pozrela. Zatiaľ som ho nevidela viackrát, ale akosi viac sa húpal.

"Stoj pevne, Lupin," zošpúlila som pery a opäť sa oprela dozadu. Po mojom druhom boku- tam, kde sa Potter nerozprával s Bohom- mal stoličku Black, takže teraz ku mne stál najbližšie. Až tak, že keby trochu natiahnem ruku, môžem ho objať okolo pása a oprieť sa mu o bok. Celkom ma taká predstava lákala. No radšej ako na jeho štíhle telo som sa mu sústredila na tvár. Aby som mu do nej videla, musela som úplne vykrútiť krk.

"Asi som ti vypila nealko," nahodila som anjelský úsmev.

"Môžeš mi to splatiť v naturáliach," odhalil zuby vo zvodnom úsmeve ja som sa otočila k Potterovi, ktorý práve zbadal, že máme ďalšie poháre.

Nuž, nadrbaný človek zabúda rýchlo.

"Hej, myslíš, že bude chcieť nuta- natálie... Naturálie aj po tebe?" Fakt ťažké slovo.

"Aj ja som si upil," prehlásil deckým hláskom Potter a vzhliadol k Blackovi s tým najnevinnejším úsmevom.

Black spravil grimasu a konečne sa posadil. Potom do seba hodil jeden zo štyroch nachystaných pohárov.

"Heeeej!" okríkli sme ho s Potterom naraz.

"Vy teraz pekne počkáte, až vás dobehneme, jasné?" autoritatívne prehlásil Black. S Potterom sme si vymenili spiklenecké pohľady a naraz do seba kopli po poháriku.

*****

Zobudil ma úplne príšerný hluk. Akoby niekto vysypal na kachličkovú zem kamión plný činél z výšky troch metrov. Uvedomila som si, že sa to deje iba v mojej hlave.

Trhla som sebou a rozlepila oči. Zdvihla som sa na lakte a poobzerala sa. V miestnosti, v ktorej som spala, bola tma- vďaka!- a chladno.

Veľa som toho nevidela, ale okolo boli nejaké regále a stoly. Stočila som hlavu nabok a zistila, že to, čo sa ku mne tisne a zahrieva ma, nie je paplón, ale nejaká osoba.

Sklonila som sa bližšie a zistila, že je to Black. Vlasy mal rozhádzané okolo tváre a spal, čo mi umožnil vidieť iba môj o kúštek lepší zrak.

Otočila som sa na druhú stranu, kde spletení spali ďalší dvaja- a keďže ani jeden z nich nebol malý a tučný, išlo o Lupina a Pottera.

Zabehla mi slina, ako som sa snažila nevybuchnúť do smiechu, čo vyvolalo ďalšiu reakciu.

Zakrútila sa mi hlava a prišlo mi zle.

Z večera si pamätám všetko, takže môžem uvedomelo prehlásiť, že sme sa spili ako Sandokani, narobili bordel v hospode a potom sa- na odporúčanie staršej barmanky- premiestnili do obchodu môjho otca. Ten bol od spálne našich pomerne ďaleko- dve poschodia, aby som bola presnejšia. Neviem, kde sa v nás zobralo toľko inteligencie a debility zároveň, ale stalo sa.

Teraz sme tu všetci spali- okrem Petera, ktorého som nikde nevedela nájsť- na deckých rekvizitách, hračkách, maskách a na všetkom, čo nám prišlo pod ruku.

A ja som sa celkom triasla. Nešlo ani tak o zimu- primeraných dvadsať stupňov, nič úžasné ale ani strašné- ako o snahu môjho metabolizmu vyrovnať sa s priehrštiami alkoholu v krvi.

"Hej," ozval sa tichý, utešujúci šepot po mojom boku a ja som zhliadla k Blackovi, ktorý na mňa žmúril rozospatými očami. V tme a tichu miestnosti, ako sme tak ležali vedľa seba a jeho tvár bola tak blízko, cítila som sa priveľmi intímne.

"Trasieš sa," šepol tichučko starostlivým hlasom a ja som prikývla.

Black sa začal mrviť, no ja som v hlave nemala ani toľko chochmesu, aby som sa nad tým zamýšľala. Odrazu odniekaľ vytiahol môj kabát a prikril ma ním.

Ja som skrátka vedela, prečo si ho beriem. Som úžasná.

Zaliala ma malá vlna tepla, no zimnica neustala. To by chcelo trochu viac, ako len zimný kabát.

"Poď sem," ozval sa opäť jeho upokojujúci šepot a on si ma skrútil do polohy plodu a zozadu sa ku mne pritisol. Ocitla som sa tak v akejsi vaničke z jeho tela, ktoré hrialo a mne začalo do tela okamžite prúdiť teplo.

No zmena polohy mi rozbúrila žalúdok, takže som sa chcela postaviť a utekať to hodiť Tukkymu do akvárka, no Black ma zadržal.

"To prejde, počkaj chvíľku. Nehýb sa, nemysli na to, zavri oči a spi. A ono to po chvíli prejde."

Neverila som mu ani zamak- napokon, mám svoje skúsenosti- no hlavný nápor kyseliny v mojom krku pominul a ja som sa pokúsila potlačiť ďalší.

"Nemysli na to, spi," pocítila som jeho dych na uchu a to ma skutočne donútilo na okamih myslieť na niečo iné.

"Ale-" chcela som namietnuť, no môj hlas znel ako po útoku kosačkou.

"Šššš," ovial ma opäť jeho teplý dych a jeho ruka, tá, ktorú nemal uväznenú vlastným telom k zemi, ma jemne začala hladiť po ruke.

A naozaj- jeho dotyk na mojej ruke, blízkosť jeho tela k môjmu a teplý dych, ktorý pravidelne dopadal na môj krk, ma upokojil a ja som zaspala.

*****

"Haló! Vstávajte!" doľahol ku mne celkom zbesilý šepot a ja som pootvorila oči.

Uvedomila som si, že ležím schúlená a niekto sa ku mne tisne. Pomrvila som sa, na čo sa zobudil i Sirius za mojím chrbtom a jeho ruka, ktorá ma objímala, zrazu zmizla z môjho tela.

"Čo je?" spýtal sa akosi namosúrene a ja som sa mu nedivila.

Opití ľudia sa potrebujú vyspať. Vstať skoro ráno patrí k tým najhorším chybám.

"Svitá. Kedy sa otvára obchod?" ozval sa Lupin, opretý o pult a v stave označiteľnom iba jediným výrazom. Ľudská troska.

Inokedy by mi to prišlo vtipné, ale ja som asi vyzerala podobne, takže som smiech odložila do flaše a tú vyhodila von oknom.

"Doriti!" došlo mi náhle. Black za mojím chrbtom asi došiel k podobnému uvedomeniu, pretože stuhol- a to som mohla cítiť vďaka tomu, že bol stále akosi blízko.

Vyskočila som na nohy a okamžite sa zasekla.

Došlo mi zle, oblial ma studený pot a ja som sa rýchlo poobzerala po niečom, kam by som sa mohla vyvracať.

"Myra, si v pohode?" ozval sa Black pri mojich nohách.

"Si celá zelená," začula som starostlivý Lupinov hlas.

Pokrútila som hlavou. Prečo som pokrútila hlavou? Neviem. Iba som si netrúfala na to rozprávať a niečo som skrátka urobiť musela.

Potter, ktorý sa opieral o pult, tiež nevyzeral ako z obálky časopisu. Možno tak plátku Choroby a závislosti.
"Mali by ste vypadnúť," dostala som zo seba naveľa.

"Nemáme Petera," vypustil Potter a ja som mohla vidieť, že ho to stojí rovnakú námahu ako mňa. Sme to ale podarený párik alkoholikov.

Poobzerala som sa a skutočne- Peter nikde nebol.

"Určite už vyžiera chladničku," uchechtol sa Black, čo mi prišlo celkom vtipné, ale smiech bol vonku vo fľaši. Bohužiaľ.

Spravila som pár krokov za roh a potom sa zasekla.

Začala som sa smiať- fľaša nefľaša- pretože na scénu, ktorá sa mi odohrávala pred očami, sa inak reagovať nedalo.

*****

Po tom, čo sme Pettigrewa zobudili, ako tak objímal dievčenskú bábiku a Tukky mu spokojne odpočíval skrútený na jeho uchu, chalani mi pomohli popratať zopár otcových blbostí. Nedokázali sme určiť, odkiaľ sme čo zobrali a či to vôbec bolo v obchode i pred tým, ako sme prišli, ale to bolo fuk.

Otec nie je najvšímavejší tvor na svete.

Donútila som ich, aby sa odmiestnili preč a ja som mohla dorobiť posledné vady na kráse, aby otec nič nespoznal.

Potichu som sa presunula do vlastnej izby. Našťastie som nikoho nezobudila, takže som mohla pokojne odchlipnúť elixíru na opicu, spokojne sa hodiť do postele a dospať zameškané. Nanešťastie mi bolo zle jak psovi.

Odrazu mi však niečo napadlo a ja som sa začala smiať na plné kolo.

Keby len Black vedel, že to jeho Čoskoro navštívim s priateľmi váš obchod sa vyplní tak skoro a ešte aj takýmto spôsobom.