Dala som si sprchu a tak zo seba zmyla i posledné zvyšky Tigrieho dotyku. Hodinami sa z neho stal hnusný, drobivý, zaschnutý kus tmavej hmoty, takže to bolo potrebné. Košeľu som hodila na zem, bola dobrá tak maximálne do pračky- a keďže moja mama perie ako perie, pomaly som sa s ňou začala lúčiť. No keby som si ju vyčistila sama, isto by to brala ako urážku. Navyše neviem, aké prísady Tigrí dotyk má- ono tej srsti, ako som pochopila, tam zase toľko nebude- a niektoré elixíry sú dobré svine. Namiesto vyčistenia sa vám potom dostane ohňa, dier, prachu, farby a podobne. Zažila som už i skamenelinu (a moja mama sa mi škodoradostne smiala ďalšieho pol roka).

Vyšla som zo sprchy a pozrela na hodinky. Pred obedom sme vyrazili z domu a teraz už bolo päť. Ako som mohla zabiť toľko hodín obyčajným trhom, presúvaním, debatovaním a sprchovaním?

Otvorila som okno vo svojej izbe a keď už bolo zrkadlo v kúpeľni odhmlené, začala som si rozčesávať vlasy. Išlo to ztuha, ale čo by som nespravila pre krásu... Ok, pre niečo blízko normálnosti. Po kvalitnom rozčesaní som mala vlasy vždy jemnejšie- ale komu by sa chcelo zabiť s tým denne štvrť hodiny? Dnes som sa ale nikam neponáhlala- dala by som čokoľvek, aby som sa dolu nemusela vracať- takže som sa tvárila, že sa mi chce.

Opláchla som si tvár studenou vodou, aby nabrala trochu viac farby a potom som vošla späť do izby, kde vďaka otvorenému oknu panovala akrtická zima. Ja a moja posadnutosť čerstvým vzduchom- už som to spomínala?

Uterák som nechala spadnúť na zem, obliekla si spodné prádlo, tepláky a zo skrine vytiahla obyčajné biele tričko, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

Práve som sa nadýchla, aby som povedala Sekundu, keď sa dvere otvorili a v nich sa zjavila Lupinova hlava.

"Mám ťa-" zasekol sa, keď uvidel, že hornú polovicu tela mi zakrýva iba biela podprsenka.

Nezavrel, iba stočil pohľad k zemi.

"Prepáč, nevedel som..."

"Vedel by si, keby si po zaklopaní aspoň sekundu počkal," prehodila som, ale nebola som naštvaná. V podprsenke ma už videl, dokonca i bez nej... Ok, nebolo mi to až tak smrteľne jedno, ale ani ma to nenaštvalo. Len mi to bolo trochu nepríjemné.

Nič spolu nemáme, takže by ma mohol prestať výdať nahú.

"Je večera, len to som ti mal povedať," vydýchol reizgnovane a nehlučne zavrel dvere.

"Počkaj!" povedala som o niečo hlasnejšie a vedela, že ma bude počuť. Jeho sluch bol na to citlivý dosť, navyše naše steny nie sú zvukotesné. A dvere, pod ktorými je dvojcentimetrová fuga- ako bol nejaký majster šikovný- toho tiež moc nezadržali.

Dvere sa opäť otvorili a on sa opäť strčil dovnútra, ale nepozrel na mňa.

Prehodila som cez seba tričko, vytiahla spoza neho vlasy a potom pristúpila bližšie, aby som mohla dvere otvoriť dokorán.

"Mohla by som ti najskôr niečo povedať?"

Lupin po mne prekvapene pozrel a jeho svetlo hnedé oči podivne znežneli.

Bože.

No bez komentára vstúpil a ja som zavrela dvere.

*****

"Prepáč," hlesla som, opierajúc sa o zatvorené dvere.

Lupin, ktorý mi doposiaľ stál chrbtom a úplne otvorene prečesával moju izbu, sa teraz strhol a otočil sa ku mne.

Trhlo ním druhýkrát, keď ma uvidel a mne došlo prečo. Ja a opierajúca sa o dvere mojej izby? Veľmi známy scénar.

Odlepila som sa od dreva za mojím chrbtom a radšej prešla ku stolu.

"Takže... Ospravedlňujem sa, že som ťa vtedy pri úplnku nechala samého. Bolo to nefér už tak, no a s faktom, že si ani nemohol za to, aký si bol..."

"Ale ty si nebola nahnevaná preto, aký som bol. Nahnevalo ťa to potom," pokrútil hlavou Lupin a mne sa prekvapením rozšírili oči. Akoby som sa ocitla nachytaná pri prvej masturbácii.

Bolo mi hlúpe spýtať sa ho, ako to vedel, ale muselo mi to byť vidno na očiach.

"Myra, preboha, veď ťa už trochu poznám. Sex tvojím svetom neotrasie, za to opovrhovanie a nenávisť od človeka, od ktorého to nečakáš, áno."

Prikývla som a radšej uhla pohľadom, akoby som mala naďalej hľadieť do tých tajomných, hnedých očí. Mal na sebe čierne športové tričko, no k tomu béžové nohavice, takže napokon vyzeral slušne. Občas mu túto jeho schopnosť závidím. Black čo si oblečie, je sexy. Lupin čo si oblečie, je slušný. Faust čo si oblečie, je dokonalý. Potter čo si oblečie, vyzerá ako požváchaný kravou.

To len ja zápasím so svojou skriňou?

"No pochopila si to zle. Keď zo mňa opadlo to napätie," spustil a ja som takmer sčervenala, keď som si zmyslela na spôsob, akým ho zo seba "vymlátil", "-uvedomil som si, čo som urobil. Tebou to možno neotriaslo, ale mnou áno. Nie som taký, pritlačiť dievča ku dverám nie je môj štýl a nie je to nič, čo by som chcel urobiť niekomu, kto ma neznáša. Opovrhoval som sebou, Myra. To seba som nenávidel," pokrútil hlavou a sklonil zrak. Na okamih ma napadlo, že plače, ale on sa iba ľutoval.

"Ja viem," priznala som napokon.

"Vieš?" vyletela mu hlava hore.

"Napokon mi to došlo. No to už sme sa spolu nerozprávali, ty si sa mi vyhýbal a ja som bola rozhodnutá dať ti vyžrať fakt, že si ma len tak nechal."

Ženská márnivosť je sviňa, čo si budeme nahovárať. Vašu kamarátku môže v bare otravovať nepríjemný ožran, ale vás aj tak v duchu napadne, prečo je to ona a nie vy.

"Len tak som ťa nechal? To ťa teda naštvalo? A ty si po tom mojom útoku snáď chcela, aby som ostal?" šokovane pokrútil hlavou.

"Áno," prekvapila som ho. Brada mu klesla, ramená spustil.

"Ty si chcela..."

"Áno, chcela som. Musel si vedieť, že sa ma to nedotklo natoľko, aby si sa musel nenávidieť. A ak si sa aj tak obviňoval... Nuž, možno si sa mal spýtať."

"A ty by si-"

"Lupin, chováš sa ako panna. Dobre si vedel, že sa mi páčiš. Čím ti rovno môžem povedať, že sex s niekým, kto ma neznáša nie je správny termín."

Dúfala som, že tento rozhovor čoskoro skončí, pretože jeho patetickosť ma zabíjala.

"I Sirius sa ti páči a nepozveš si ho len tak do postele."

No, keby som sa s ním ocitla v rovnakej situácii, minimálne k tým dverám ho asi pozvem. Čo ja viem, sex si nespájam s láskou. S túžbou, príťažliosťou, potrebou áno. Ak ich cítim, nepotrebujem lásku.

Tým nemyslím, že nemám zábrany alebo sa vyspím s každým, kto sa mi zapáči... Proste s tým len nerobím cirkus, ak sa mi to vlastne bude páčiť.

No došlo mi, že v Lupinovi sa začína ozývať akýsi prapodivný tón.

"Ak čakáš, že poviem, že si pre mňa niečím špeciálny..." pokrútila som odrazu hlavou opovržlivo, na čo sa strhol a zahanbene pozrel k zemi. Ha! Kto je tu teraz ten nachytaný?!

To je mi teda dobrý nepodarok, tento Lupin. Kto by od neho očakával niečo také práve v takejto situácii?

"Možno si," dokončila som s pokojom a môžem povedať, že toto bol preňho najväčší šok večera.

Jeho oči ku mne vzhliadli ako k bohyni, zreničky sa mu šokom rozšírili a pohľad mu tým sčernal.

"Ale neber to príliš osobne, ok?" dodala som, keď som videla ten jagavý pohľad jeho očí. Bolo to krásne, bolo to nežné, no ja nie som príliš na krásu či na nežnosť. A Lupinovi som už- či už ma priťahoval alebo nie- prestala odpúšťať a prestala som obhliadať veci, ktoré mi nevyhovujú.

Až teraz som si uvedomila túto svoju vnútornú zmenu a ledva nezaplesala radosťou.

"Vážne ti nerozumiem," pokrútil hlavou, pretože ho to schladilo dostatočne.

"Tak sa o to nesnaž. Zbytočne ťa rozbolí hlava."

Lupin sa zasmial, čo mi na tvári vyvolalo úsmev.

Ale už by mohol vypadnúť z mojej izby, fakt.

Otvorila som dvere, pevne rozhodnutá konečne sa ísť najesť a zamedziť túto trápnu zbližovaciu chvíľku, no on mi to zase pokazil.

"Ďakujem."

Otočila som sa k nemu a zažila si tiež svoj malý šočík.

"Ty? Mne? Za čo?" vystupňovala som svoj hlas a on pokrčil ramenami.

Pristúpil bližšie, takže som napla telo v očakávaní čohokoľvek. Zastal kúsok odo mňa a do dlaní vzal moju ruku.

"Dávala si na mňa počas úplnku pozor. Za to ti ďakujem," usmial sa, stisol mi dlaň a prešiel okolo mňa.

Keby len tak všetci vedeli, že mi ani príliš nedal na výber... Ale čo, nemusia vedieť všetko.

*****

Večera to bola veľmi ťažká. Nie preto, že by sme mali nejaký ťažko stráviteľný chod- moja mama varí celkom zdravo (aspoň variť vie, keď už nie prať)- ale tá debata...

Začalo to otcovým obchodom, pri čom Black ledva skryl záchvat smiechu. Pokračovalo Tukkym, čo sme si s mamou zbesilo vymieňali vražedné pohľady. Oslavu Samhainu Black proste spomenúť musel, čo Lupin prebil iba zmienkou o tom, že ako primusi bývame v samostatnej časti hradu vo vlastných izbách. Sami.

Ten pohľad mojej mamy, keď zistila že jej vysnívaný budúci synáčik býva s jej momentálnou dcérou...

I keď, tu som trochu pomýlená. Naši vyzerali, že im je srdečne jedno, či si vyberiem Blacka alebo Lupina.

Asi im na návštevu donesiem Snapea, ako malý testík.

"Myra príliš často nevodí domov kamarátov."

"Už vôbec nie chlapcov," doplnil otec mamu, rovnako nadšený vyhliadkou prijatia jedného z nich do rodiny. Nemal by byť správny otec nachystaný brániť dcérinu česť a odháňať pytačov spred dverí minimálne do dcérinej tridsiatky?

Vydala som niečo medzi zašomraním a zavrčaním a ponorila sa hlbšie do taniera.

"Vlastne sem nikdy nikoho nepriviedla," chopila sa slova opäť mama.

"Mami, ak nebudeš ticho, nikdy viac ma neuvidíš," prehodila som jej smerom úplne pokojne. Bola na podobné prehlásenia zvyknutá, takže len stisla pery a chalanom venovala veľavravný úsmev.

Prevrátila som očami, keď som videla ich úškrny- narozdiel od Lupina sa ho Black nesnažil ani skrývať- a vidličku položila do taniera.

"Neviem ako vy, ale ja už som dojedla. Takže vás opúšťam."

"A kam ideš?" Otec.

"Veď je to tvoja návšteva, nebuď neslušná!" pridala sa mama.

Už som stála, keď sa postavil i Black a chytil ma okolo pása.

"To nič, sme na našu Myru zvyknutí, že?" otočil ku mne tvár s tým svojím zvodným úsmevom, ktorý by mi inokedy telom prehnal teplo. I dnes to dokázal- ale bola to horúčava hnevu.

"Pusť," precedila som so zavrčaním v hrdle tak, aby to počul iba on. Stála som k rodičom bokom, takže mi to možno i vyšlo.

Black sa zauzbil ešte viac, viac záškodnícky ako zvodne. No pustil ma.

"Chystáš sa niekam von?" spýtal sa.

"Nie," vyštekla som skôr, akoby mal ideu sa pridať.

"Tak potom poď s nami. James a Peter nás čakajú v jednom bare, tak by si sa mohla pridať, čo ty na to?"

Lupin za stolom sebou trochu trhol, čo upútalo moju pozornosť.

"Nemyslím si, že by som bola vítaná."

Okamih bolo ticho, keď sa postavil i Lupin.

"Nebuď hlúpa, samozrejme, že si."

Zaškaredila som sa naňho. Jasné- aby pred rodičmi priznal, že nie som, na to by musel byť veľký hrdina, ale i tak. Dlží mi to!

"Ale už mám iné plány, takže-"

"Povedala si, že žiadne nemáš," podkopol mi nohy tento raz otec.

"Len sa choď pekne pripraviť a chlapci mi zatiaľ pomôžu spratať zo stola." Mama chalanom venovala úsmev budúcej matky a ja som ostala stáť ako obliata vodou.

"Toto je zlý sen," pokrútila som hlavou, no moju poznámku všetci ignorovali a ja som sa išla hore prezliecť.