"Lovec," povedal to slovo môj otec a nami všetkými trhlo, ako keby sme o tom už minútu nepremýšľali.

"Vedela som, že niečo ako lovci vlkodlakov existuje, ale..."

"Ale nečakal som, že sa s nimi stretnem," doplnil Lupin a ja som naňho pozrela a odrazu mi prišlo zle. Dočerta, nemôže za nič z toho, čo sa dialo a ja som ho v lese nechala takmer na pospas nejakému psychopatickému sebevrahovi s prútikom a ktovie akou zbraňou ešte.

"Nie sú príliš bežní, nie v dnešnej dobe a nie v Anglicku."

"V Rusku ich je viac?" zamiešal sa Black, ktorý sa svojou predošlou múdrou poznámkou akoby pridal k zasväteným. Napriek tomu, mne by bolo trochu blbo v miestnosti, kde sa rieši vlkodlačí problém a ja jediná nie som vlkodlak, ale to som ja. On mal na takéto veci hrošiu kožu- alebo bol len zvyknutý na to, že ho vždy všade všetci chcú.

Ako som sa tak poobzerala po obývačke, zdalo sa, že mu to zase vyšlo. Nikoho totiž nenapadlo, že Black tu nemá čo robiť. Fakt- ako to ten chalan robí?

"Určite viac ako tu, ale bežnejší sú skôr v krajinách južnej Ázie a Afriky."

"Je ich činnosť povolená?" spýtala som sa, nejako mi to nejdúc do hlavy. V učebniciach sa síce dozviete, že vlkodlak patrí k najnebezpečnejším tvorom magického sveta, ale o nejakom legálnom vraždení tam toho moc nie je.

"Kedysi boli dokonca dotovaný ministerstvom. Iba pár rokov dozadu sa posty oficiálnych lovcov zrušili, no nikto nezakázal aby prestalo fungovať i toto remeslo."

"Remeslo?!" vyhŕkol Black a ja som tak úplne nechápala jeho rozhorčenie. Ja som mala byť prečo nasraná (a aj som bola, to mi verte), Lupin mohol byť znechutený... Ale Black je iba prachobyčajný čarodejník, ktorý je- vezmúc to globálne- v ohrození od takých, ako sme my.

"Vieš, Sirius, nie každý vlkodlak je niečí kamarát," zamiešal sa otec pokojne z kraja gauča, s čajom uloženým v lone. Byť nahnevaný, nebodaj šalieť, to nie je nič preňho.

Ale v tej jednej vete otec obsiahol a zvýraznil presne ten fakt, na ktorý som sa pár riadkov vyššie ponosovala. Sirius je iba kamarát. Nie vlkodlak, nie je to jeho problém, keď sa to tak vezme.

Tatko vedel krásne podať nelichotivý fakt tak, aby ste sa neurazili. Občas.

"Ale veď väčšina za to nemôže," pokrútil hlavou, už viac pokojne, no prisahala by som, že som v jeho očiach zazrela akúsi zranenú pýchu. Každopádne, môj otec vedel človeka buď dohnať k úplnemu zúfalstvu, alebo naopak skľudniť.

"No sú nebezpeční. I keď, ak sa nemýlim, lovci by zabíjať nemali. Chytať, predávať ministersvu- to kedysi bývala náplň ich práce. No to spadali pod moc ministerstva. Dnes, keď ich prácu nikto nesleduje, ani len nekontroluje... Niektorí vzali veci do vlastných rúk."

Po chrbte mi prebehla husia koža. Viete, to je tak... Vlkodlakom ste už 11 rokov a nikto vám nezdelí takéto podstatné informácie. Čo iné, u fénixa, ešte neviem?

Lovca, ktorý ma môže zabiť, považujem za celkom podstatnú informáciu.

"Dobre, ak to nie je jeden z vrahov, tak urobí čo? Naďalej pokračujú v predávaní ministerstvu a to je s tým v pohode?"

"Takýto lovci to môžu riešiť rôzne. Buď danému vlkodlakovi pohrozia a dohliadajú naňho až nespraví niečo zlé-"

"Takže sa s vlkodlakmi zahrávajú?" Neviem si totiž predstaviť vlka, ktorý by bol pokojný, keď mu niekto pohrozí a potom je v jeho tensom závese so zbraňou v ruke.

"Vieš si predstaviť, koľko vlkodlakov to zvládne- či skôr nezvládne. Väčšinou potom padajú ľudské obete," povedal akosi smutne môj otec a mňa napadlo, že takto možno premenili jeho. Viem o tom iba toľko, že to bola nehoda chvíľu po jeho dvadsine, ešte než stretol mamu.

"A keď niečo spravia..." začal Black a tým prerušil akési trápne, tiesnivé ticho.

"Potom ich zabijú- v sebeorabne, samozrejme- alebo ich predajú ministerstvu. A potom je tu druhá skupina lovcov, ktorí na takúto príležitosť nečakajú a proste si ju vymyslia. V oboch prípadoch je postup ministerstva rovnaký. Formálny proces, odsúdenie, Azkaban."

"Ale to je nespravodlivé!" vyhŕkla som.

"Ak vlkodlak niekoho napadne, zaslúži si trest," ozval sa Lupin a ja som sa k nemu otočila, div neprehĺtla vlastný jazyk.

Kto iný by mohol povedať niečo také, že?!

"A keď nenapadne?"

Lupin na mňa významne pozrel. Tak je len otázkou času, kedy také niečo urobí, prečítala som si z jeho očí a znechutene pokrútila hlavou.

"Vlkodlak ťažko presvedčí celú porotu o tom, že je nevinný, keď si z danej noci nič nepamätá."

"A čo nejaké telo?" zvlnila som pery do znechuteného tvaru.

Alebo jeho zvyšky...

"Niečo sa nájde, vždy sa niečo nájde," pokrčila ramenami moja mama.

"Lovci zabíjajú nevinných ľudí len aby mali nejakú obeť?" spadli mi ústa a mať o niečo viac hrdosti, zavriem ich. No na to som zatiaľ nedorástla.

"Myra, nikto nepovedal, že je to hra," usmiala sa na mňa moja mama, ale ten úsmev ledva dokázal pohnúť s jej perami, očí sa anilen nedotkol.

"Najnebezpečnejšie na tom však je, že vlkodlak je častokrát vyprovokovaný."

"Ako?"

Obaja moji rodičia mi venovali veľavravné pohľady a mne to došlo.

"Takže to, čo sa nám s Lupinom dialo na Rokforte i dnes na veľtrhu, nebolo iba aby nás odhalili? Bol to tiež spôsob, ako nás vyprovokovať k nejakému napadnutiu, aby nás mohli odviesť na ministerstvo?"

"Je pravdepodobné, že ide o jedného lovca. Nepracujú v skupinách. A asi nie- vyprovokovať vlkodlaka mimo premeny im môže pomôcť spoznať vás, nič viac. Počas premeny už je to horšie- vlkodlak sám je potom nebezpečnejší. Môže za to Mesačný elixír. Väčšinou nosia nejakú vec, ktorá v ňom bola namočená, alebo ho sami vypijú. Nestáva sa to, pretože tým riskujú vedľajšie účinky, ale aj takí sú. Mesačný elixír je ako pôsobenie úplnku- vlk naňho reaguje, i mimo premeny sa správa agresívne, môže pociťovať bolesť akoby podstupoval premenu a neviem čo ešte. Pri premene znásobuje účinky."

Zaklipkala som očami.

Do hája.

Ja som ho predsa videla.

Rozprávala som sa s ním.

Videla som ten jeho šátok.

No neúčinkovalo to na mňa. Teda, najskôr áno, ale potom... Účinok tej veci zmizol, to preto mi dal pokoj.

Bola som iba krok od toho, aby ma odhalil. No nestalo sa tak.

Nadýchla som sa a chcela o tom povedať, no Black mi skočil do reči.

"Ako vieme, že ten človek na trhu bol ten istý, čo na Rokforte?"

"Je to pravdepodobné, ale isto to nevieme," pokrútil otec hlavou.

"A čo, pre Merlina, robil na Rokforte?"

"Mohol si vypýtať povolenie riaditeľa."

"A ten mu ho len tak dal?"

"Nepracujú pre ministerstvo, ale často majú konexie z dávnejších čias, ktoré im zaručia vstup a pohyb na miestach, kde by ich inak nepustili."

"Takže čo? Minister pošle sovu Dumbledorovi a ten nechá pobehovať lovca po Rokforte?"

"Môže mu zabrániť v kontakte so študentami, ale inak áno. To, že odhalí vlkodlaka, predsa nie je zločin."

"Ale-" zasekla som sa.

Otočila som sa na Lupina a stačil mi jeden prenikavý pohľad do jeho očí, aby sa jeho tvár natiahla a v očiach zablesklo poznanie. Vydýchol a pozrel na koberec, ako sa mu to urovnávalo v hlave.

"Čo?" spýtal sa Black, ktorému to neušlo.

"Dumbledore zvýšil bezpečnostné opatrenia. Nové heslá, pohyb v skupinkách, uzatvorenie niektorých chodieb... Chvíľu pred posledným úplnkom si nás kvôli tomu zavolal," vysvetlila som.

"Vážne bol na Rokforte."

Ja som ho dokonca videla i na Rokforte, vtedy keď som išla za Faustom. Zmizol z chodby ako gáfor hneď ako som sa objavila. Stretla som sa s ním dvakrát, no ani tak ma neodhalil.

Narovnala som sa a rozhodla sa, že túto malú informáciu si nechám pre seba.

*****

Mame som veľmi rýchlo zatrhla myšlienku, že by som sa na Rokfort nemala vracať. Síce sme mali krátku výmenu názorov v kuchyni, ktorú musel počuť celý barák, ale napokon súhlasila, že sa vrátiť môžem. No hneď ako bude nejaký problém, mám sa zavrieť v izbe, poslať im sovu. Navyše ma nabalila elixírmi, ktoré by v prípade stretu s Mesačným elixírom mali zmierniť kŕče až do ich príchodu.

Premenu mimo úplnku totiž nevyvolá ani nejaký hlúpy elixír, ale bolesti a agresii sa nevyhnem. Elixíry mi môžu pomôcť iba prečkať tú chvíľu.

I tak si myslím, že je nepravdepodobné, aby sa ten človek na Rokfort vrátil. Svoj čas podľa mňa minul pred premenou, veď potom bol už iba v Rokville. A do toho sa nechystám, takže...

Až keď som mamu upokojila svojimi argumentami a zaručila sa jej, že v prípade potreby pomôžem i Lupinovi- ktorý býva hneď vedľa mňa a to v odhľahlej časti hradu, takže pohoda- nechala ma vrátiť sa do obývačky.

"Už by sme mali prestať s touto témou, čo vy na to?" ozval sa otec a postavil sa.

"Chlapci, vy s nami, dúfam, povečierate," usmiala sa moja mama pomedzi kuchynské dvere.

"Nie!" vyhŕkli sme s Lupinom naraz, za čo nás mama obšťastnila nepríjemným pohľadom.

"Ale iste, veľmi radi," venoval jej Black šarmantný úsmev pred tým, ako sme si stihli stáť za svojím.

Lupin po Blackvo fľochol pohľadom, Black sa uškrnul a ja som vzdychla.

Môže to byť horšie?

"Tak kým bude moja žena chystať večeru, čo keby som vám ukázal môj skvelý obchod," rozjasnila sa otcova tvár, moja sa panicky stiahla.

Ako vidíte, môže.

"Oci, nemyslím, že ich bude zaují-"

"Veľmi radi," usmial sa tento raz Lupin, Black ostal ticho, ale mne venoval pobavený úsmev.

V žilách mi zovrela krv, no ovládla som sa.

"Fajn, nezabudni im ukázať Tukkyho," precedila som nepríjemne a stratila sa na schodoch do druhého poschodia.

Dobrovoľne sa teda mučiť nenechám.