Masérka zmizla ako víchor a ja som osamela. Telom mi prešiel kŕč a v krku som prehltla zavytie, no takmer ma udusilo. Energia na mojom tele ma pálila, bolo mi príšerne horko a takmer som nedokázala určiť, či som ešte človekom, alebo vlkom. Tlak spôsobil zosílené pulzovanie všetkých tepien a mňa to dovádzalo do šialenstva.

Opäť sa mi telo stiahlo v kŕčí a ja som sa skotúľala zo stola. Tvrdo som dopadla na lakeť a koleno, nevraviac o trupe, no to bolo vedľajšie.

Rukami som zovrela dlhé vlákna perzského koberca a tvár doň zaryla v hlbokom zavytí.

Závesy sa odhrnuli a keď som na okamih vzhliadla, uvidela som Inaru i s nejakým mužom v bielom plášti. Ten ku mne okamžite pribehol a otočil ma na chrbát. Moja nahota mu neprekážala a ja som ju v tom momente mala úplne u riti. Pevne som stisla viečka a v pulzovaní, tlaku a pálení som očakávala ďalší kŕč. Akoby sa moje telo pokúšalo premeniť, no mesiac nespolupracoval. Mal ešte čas.

"Celá horí! A takto začala reagovať na ten elixír?"

"Áno, začalo sa to diať chvíľku potom, ako som jej ho naniesla na chrbát."

"Možno je to alergia. Slečna, slečna!"

Otvorila som oči a a uvidela jeho šedasté oči. A potom svet sčernal.

*****

Z temnoty ma vytrhlo niečo studené na mojom čele. V tom okamihu mi začala bolesť pulzovať v spánkoch a ja som otvorila oči. Opäť som uvidela tie svetlé oči, rovnako sústredené ako pred tým.

"Slečna!"

"Myra," zachrapčala som napriek bolesti hlavy i tela.

"To je vaše meno? To je jej meno?" otočil sa zdravotník k bokom postávajúcej nervóznej masérke a ona pokrútila hlavou.

"Neviem."

"Áno, je to moje meno."

Skúsila som sa posadiť- čo by mi nepochybne i vyšlo- no ruky toho muža ma zatlačili späť do huňatého koberca.

"Ležte, slečna. Dostali ste záchvat."

"Ale už som v pohode," začala som sa hádať. Viete čo? Vážne som už bola v pohode. Akoby to bola iba vlna cunami- zmietla ma, no potom sa odplavila.

"Toto rozhodnutie nechajte na mňa. Ste na niečo alergická?"

Spomenula som si na to, že hovoril niečo o tom elixíre.

"Na srsť?" zaškľabila som sa, pretože prísady toho elixíru mi boli neznáme.

"To sa ma pýtate?" zamračil sa ten muž v skorých tridsiatych a ja som mlčala.

Nemám šajn, čo je prísadou toho elixíru, ale budem sa tváriť, že to kvôli nemu som dostala záchvat. A na srsť je veľká pravdepodobnosť, keď sa to volá Dotyk tigra, nie? Dúfam, že to nebudú len drápy.

V skutočnosti to bola ale premena, ktorá na mňa doľahla a ktorá zo mňa chcela nasilu vyrvať vlka. Určite nie každodenná vec, ale ja som to poznala. Pretože presne to isté sa mi dialo pred posledným úplnkom.

No uznajte- s tým sa pochváliť nemôžem.

Každopádne, ešte raz odpadnem a končím, už ma tu neuvidíte.

"Je v tom elixíre srsť?" otočil sa medik k masérke.

"Stopové množstvo," pokrčila ramenami Inara a ja som sa jej prizrela bližšie.

Slečna pokojná s množstvom diplomov bola bledá, chvela sa a nervózne prešlapovala.

"Upokojte sa," pokrútila som hlavou. Niežeby mi jej bolo ľúto, ale otravovalo ma to.

"Omdleli ste," vyvalila na mňa oči.

"Vidíte, aké sú tie vaše masáže?" zhrozila som sa teatrálne a odstrčila som ruky zdravotníka, aby som sa mohla posadiť.

"Ležte!"

"Nekričte na mňa!" ocapila som sa na zdravotníka a ten ledva skryl šok.

Ten som ledva skryla aj ja. A to nebývam zbytočne agresívna.

"Som v pohode. Iba mi nesadla tá srsť v tom elixíre. Asi by som mala ísť."

"To ani náhodou, pôjdete na ošetrovňu. Bol to nezvykle silný alergický záchvat- ak to vôbec bola alergia."

Doprdele aj s poctivými zdravotníkmi.

"Nemôžte ma prinútiť ísť tam na silu a ja vám môžem garantovať, že dobrovoľne nepôjdem."

"Ale-"

"Odchádzam," oznámila som im, vyskočila na nohy a podišla k stoličke so svojím oblečením. V rýchlosti som na seba hodila spodné prádlo a nohavice, no potom som vedľa seba spozorovala zdravotníka.

"Dovoľujem si vás razantne upozorniť na fakt, že ste tu-" Ďalej som už nepočula, pretože mi do nosa udrel ostrý pach.

Pach, ktorý som dôverne poznala v rôznych obmenách- mala ho moja mama, môj otec i moja stará mama.

Pach iného vlkodlaka.

*****

"Počúvate ma?" zamračil sa ten chlapík a ja som sa našuchla do čižiem a vybehla zo stanu. Až cestou som si zapínala košeľu, takže ma pár ľudí obdarilo pohoršeným pohľadom, ale bolo mi to fuk.

Toto nebola moja mama ani otec. No i tak som ten pach poznala- spájala som si ho s dverami mojej izby a so sexom.

Ak sa nemýlim- a ja sa nemýlim- niekde tu práve Lupin čelí tomu istému, čomu som čelila ja pred chvíľou.

No fasa.

*****

Vybehla som z hangáru a zavetrila. Rozbehla som sa smerom k hračkám- no kde inde by Lupin mohol byť- keď odrazu som zastala. Pach zmizol, no mojim ušiam neuniklo tiché zavytie. A už vôbec nie chlap, ktorý vybehol z mužských záchodov so zdeseným pohoršením v očiach.

Prebehla som tých niekoľko metrov a vtrhla dovnútra.

Lupin ležal skrútený na zemi a drtil Blackovi ruku, zatiaľ čo ho Potter oblieval vodou.

"Myra?!" všimol si ma Black a ja som zamkla dvere, pretože som začula približujúce sa kroky.

"Čo je s ním?" vyhŕkol vystrašene Pettigrew a keď som k nemu zdvihla zrak, uvedomila som si, že sa to pýta mňa.

"Upokoj sa. Už to prešlo."

"Nezdá sa mi, že-" vyštekol na mňa Potter, no Lupin mu skočil do reči. Za mojím chrbtom sa zatiaľ niekto snažil otvoriť dvere, ale márne.

"Má pravdu, zmizlo to," povedal skôr udivene ako upokojene a jeho svetlý mandľový pohľad sa oprel do mňa.

"To ty?"

"No jasné, pretože kto iný," uvoľnila som tvár, vlastne to tak trochu čakajúc.

V ich skupine som asi synonymum pre slovo dôvod.

"Čo to teda bolo?" ozval sa Potter, ktorý opäť namočil kus nejakej handry do vody.

"Neviem," pokrčila som ramenami, na čo mi venoval podozrievavý pohľad.

"Ako si nás potom našla a ako vieš, že je po všetkom?"

"Pretože veštím," vyštekla som naňho, ochotná začať hádku. Agresia ma akosi stále neprešla.

"Myra," ozval sa Sirius zo zeme a ja som sa zasekla, pozrúc naňho. Jeho oči boli vystrašené a nepokojné, ale odhodlané.

"Pred minútou sa mi stalo to isté," vydýchla som ostatok hnevu. Lupin sa zatiaľ vyslobodil z Blackovým rúk a posadil sa. Dvaja muži na chladných kachličkách, jeden pri umývale a jeden pri kabínke. Pôsobilo to znepokojujúco, akosi chladne a nepríjemne.

"Si v poriadku?" postavil sa Black a chcel pomôcť Lupinovi, no ten ho odmietol. Ale pýtal sa to mňa.

Pokrčila som ramenami.

"Až na to, že zdravotník a masérka po mne asi vyhlásia pátranie, áno. Prišlo to a zmizlo to."

"Si v pohode, Námesačník?"

"Asi áno," zamračil sa Lupin a zdvihol ku mne zrak.

"Takže sa to deje i tebe," zamračil sa, zradene i nepríjemne.

"Nooo, k tomu... Asi by sme mali hodiť reč."

Našťastie si nechal akékoľvek kúsavé poznámky, i keď bolo pekelne jasné, že ho zopár napadlo.