"Dočerta," pustil moju ruku odrazu Snape a ja akoby som ostala nahá. Jedna moja časť akoby zmizla a ja som ostala neúplná.

Zalapala som po dychu a otvorila oči.

"To si bol ty!" vyštekol odrazu Snape a ja som k nemu zdvihla zrak, napriek miernemu mišungu vo svojom vnútri- predstavte si, že vás niekto odpojí od prístrojov. Toto bolo veľmi podobné.

Snape pozeral na Fausta a v očiach mu mihal hnev, no i zvedavosť.

I ja som pozrela na Fausta a nechápala, o čom Snape hovorí, no Faust pohľadom presekával Severusa a tváril sa približne rovnako zle, ako keď som mu vtedy v sieni dala facku. Už to samo o sebe bolo dosť divné.

"Ako si to urobil?" spýtal sa Snape a naklonil sa dopredu. Faust sa naopak o kúsok odtiahol, jeho tvár sa premenila na nič nevraviacu masku z kameňa.

"Hovoríme o tom výpadku, áno?" zamračila som sa, snažiac sa pochopiť, čo je vo veci.

Nikto nič nevravel a ja som to pochopila ako súhlas.

"Prestal som sa sústreďovať."

"To ti mám veriť?!" vyštekol Snape.

"Čo je na tom podľa teba divné? No tak stratil spojenie, pretože bol nesústredený. Veď je to úplne normálne, i pri čarovaní sa ti to môže stať."

"Ibaže on nebol nesústredený!" otočil sa ku mne Snape ohnivo. "Bol sústredený až moc. Ty si videla iba prefiltrovanú verziu, ale ja som bol napojený priamo naňho. Toto nebola strata sústredenia. On nás úmyselne odpojil!"

"Podarilo sa vám naviazať spojenie?" objavila sa pri nás profesorka. Prikývla som, no Snape mi skočil do chystanej odpovedi.

"Áno, ale on to potom úmyslene zastavil."

Trawelneyová sa zatvárila, akože to Snape je ten blázon v miestnosti a potom sa usmiala.

"Ale to nie je možné, pán Sni... To nie je možné. Ak sa človek nepustí alebo ak sa neprestane sústreďovať, nemôže zaraziť priechod. Možno pán Michalak iba stratil pozornosť."

"Áno," prikývol Faust, no obranný postoj jeho tela bol zjavný. A možno ani nie- ale ja som ho cítila.

"Nie! Práveže sa sústredil ešte viac! A potom akoby tomu putu postavil blokádu. Z ničoho nič!"

"Prečo by to urobil?" zamračila som sa na tú hysterku. Jeho sánka sa napla a čierne oči šľahali blesky. Vôbec, bolo to fakt pôsobivé. Ale liezol mi na nervy.

"Hlavne, ako by to urobil?" pokrútila hlavou profesorka a ja som sa zasekla.

Opäť som sa otočila na Fausta a niečo mi napadlo. Bola to hovadina jak drát, ale akoby vycítil zmenu, Faust sa ku mne otočil a jeho oči, tmavšie ako keď sme začali, sa mi zaryli až pod pokožku.

Hľadeli sme si do očí a mnou prechádzal zvláštny pocit, že viem viac, ako si uvedomujem.

Potom ma však premohlo akési cítenie, že Faustovi je to nepríjemné. Neviem prečo, ale z toho dôvodu to začalo byť nepríjemné i mne.

Pokrútila som hlavou a opäť sa otočila k profesorke.

"Prestal sa koncentrovať. Nebolo na tom nič divné, iba všetko postupne zmizlo."

Profesorka bola v polovici prikývnutia, keď Snape vyskočil na nohy.

"To nebolo postupne a nebolo to ani nekoncentrovaním! Urobil to odrazu a úplne úmyselne!"

"Pán Sn... Prosím, upokojte sa. Robili ste to prvýkrát, i tak je pôsobivé, že ste ako filter boli schopný tak dlho prenášať informácie tak, aby dávali väčší zmysel. A to, že sa vám na prvý raz nepodarilo samotnému pochopiť to, čo ste videli vy, je úplne v poriadku."

"Ale ja som chápal, čo som videl!"

"Nie všetci majú na veštenie talent..."

Snapeova tvár sa natiahla šokom a hnevom.

Ja som sa div nepočúrala od smiechu a Faust sa konečne uvoľnil- takže vyzeral úplne rovnako ako pred minútou.

Hodina skončila, na čo Snape vystrelil z miestnosti. Ja som sa pripojila k Faustovi, ktorý viditeľne spomalil, no ja som spomalila tiež.

Mňa sa nezbaví.

*****

"Urobil si to zámerne, že?" spýtala som sa, keď boli všetci dostatočne ďaleko. Faust nedal najavo, že by sa ho to nejak dotklo. Dokonca ani ja, ktorá som očividne viac napojená na jeho prejavy, som nič nezachytila.

"Opakujem, že nie. Počula si- nedá sa to."

Dlhú chvíľu sme išli v tichosti a keď došlo k miestu, kde by som sa prirodzene mala odpojiť, pokračovala som v ceste k Slizolinu s ním.

"Prepáč, že ti neverím, ale pochybujem. Ja som to tiež cítila. Ten chlad... Počas spojenia som ho vycítila viackrát, no na konci, tesne pred tým, ako si nás oboch odstavil, to bolo výraznejšie."

"Vážne si sa ním nechala nachytať tak ľahko?" spýtal sa opovŕžlivo.

Vošiel na schodisko, takže som musela ísť za ním.

"Nenechala a ty to vieš lepšie ako ktokoľvek iný. Poznáš ma. A napriek tomu, že to v poslednej dobe-"

"V poslednej dobe to čo?" otočil sa odrazu ku mne a ja som ostala uveznená medzi jeho telom a mojou neschopnosťou zareagovať skôr a zastať.

Výškový rozdiel medzi nami sa vyrovnal a mne táto situácia bola pomerne známa. Schody do Slizolinu vždy znamenajú problém- mala by som chodiť oknom.

Jeho tvár bola blízko a v prítmí vyzerala rovnako očarujúco ako vždy. Jeho pôvab by mi pravdepodobne dokázal vyraziť dych i v úplnej tme. Proste to z neho sálalo ako teplo z krbu.

Jeho svetlooranžové oči prebehli po mojej tvári a potom ich prižmúril.

"V poslednej dobe čo?"

"Niečo sa zmenilo."

"U mňa sa nezmenilo nič. U teba snáď áno?" zdvihol obočie a keby som ho nepoznala lepšie- a začínam si myslieť, že o ňom zhola nič neviem- poviem, že vyzeral skoro až ublížene. Minimálne teda urazene.

Zmenilo sa u mňa niečo?

"N-Nič, čo by sa ťa týkalo."

"Ako môžeš vedieť, že sa ma to netýka?!" vyštekol odrazu, až som nadskočila. Urobila som malý krok vzad, takže som logicky zakopla o schod, no Faust ma chytil za nadlaktie a pridržal.

"Možno do mňa nevidíš až tak dobre," povedal už pokojnejšie a jeho tvár nabrala zadumaný výraz.

Asi nastáva okamih, kedy musím prehodnotiť svoje "vedomosti". Pretože Faust uhádol niečo, čo robím úplne podvedome- vážne, VÁŽNE si myslím, že ho poznám. Polená a šutre, ktoré sa mi pri tom dostávajú pod nohy, beriem ako potvrdzovanie pravidla, než za náznak toho, že nemám pravdu.

A možno tú pravdu naozaj nemám.

"Tak prečo si myslíš, že ty mňa poznáš tak dokonale?" môj hlas do ticha zaznel veľmi melodicky a nepoznať sa- ja už tuším nepoznám ani seba- myslím si, že ho zvádzam.

Predpokladám, že je to akýsi ženský obranný postoj v núdzi. Bojový režim.

"Bol to Black či Lupin?" zamračil sa, úplne v rozpore s tým, že môj hlas znel, akoby som ho zvádzala. Odrazu Faust znel i vyzeral podráždene, takže som automaticky vystúpila na vyšší schod a tým zväčšila priestor medzi nami.

"Čo s nimi?" zamračila som sa.

"Lupina neznášaš a on neznáša teba. Black naopak vyzerá, že sa od teba nevie držať ďalej. Nie, nemiluje ťa, no niečím ho priťahuješ... A napriek tomu si myslím, že to bol Lupin."

"Že bol Lupin čo?" spýtala som sa, tak potichu, že som sama seba nahnevala.

"Ten, s ktorým si spala," odvetil uštipačne, potom sa otočil a zmizol mi z očí skôr, ako som si stihla uvedomiť dve veci.

1. Faust má naozaj výnimočnú schopnosť odhadnúť ľudské tajomstvá.

2. Jeho obratná zmena témy potvrdila to, čo Snape vedel a ja len tušila- to spojenie prerušil zámerne.