Zdvihol tácku s pohármi, handru hodil vedľa nich a pred tým, ako sa vrátil za bar, sa ešte zastavil u jedného stolu či niečo nechcú. V rozhovore s inými ľuďmi Marcus nebol práve najlepší, ale určite príjemnejší ako pri rozhovore so mnou.

Vrátil sa za bar a ja som sa na barovej stoličke otočila späť. Úplne jasne som mu tým dala najavo, že ho sledujem, takže keď spratal poháre a odložil tácku na kopu k ďalším trom, pri čom ma ignoroval (a musím pozdvihnúť jeho presvedčivý štýl), zastal predo mnou a oprel sa do mňa.

"Chceš niečo?"

"To je vážne nesprávny tón na jednanie so zákazníkom."

"Nepáči sa ti? Tam sú dvere."

"Vážne- až toľko zákazníkov nemáte, takže nevyskakuj."

"Nepotrebujeme zákazníkov ako si ty, veď si si ani nič neobjednala."

No to je fakt.

"Byť nejaká citlivka, asi vážne odídem. Alebo sa vyplačem Iliane na ramene."

Pri počutí jej mena po mne sekol pohľadom ešte o niečo nenávistnejším ako obvykle. Žeby toto bolo jablko nášho sváru?

Potom tomu už ale absolútne nerozumiem. Prečo by bol na mňa nahnevaný kvôli Iliane?

"Iliana... Tvoja sestra, že?" spýtala som sa a zvýranila posmech v mojom hlase. Neverím tomu už od začiatku, ale v podstate je mi to jedno. No prečo to nepoužiť na provokáciu?

Zamračil sa.

"Čo máš za problém?!"

"Vôbec nič. Pokúšam sa iba o priateľskú konverzáciu."

"Nie sme priatelia."

"Čo nie je môže byť."

"Nemôže, pokiaľ s tým nesúhlasím."

"To je trochu sexistické. Nie si tu len ty."

"Bohužiaľ," odsekol a bolo to vlastne celkom vtipné. Potešilo ma, že nie je iba nenávistný psychopat, ale že ovláda i vec zvanú cynizmus. Bod preňho.

"Na oslave ťa Lupin- poznáš predsa Lupina, to on ťa vybral, hnedý od hlavy až k päte- predstavil ako Marcusa. Tak mi napadlo... Marco sa isto hodí viac niekomu španielskemu pôvodu, ale ty na Španiela nevyzeráš. Marcus je za to príhodné meno pre osobu tvojho výzoru."

Okamih na mňa hľadel tak dokonale nebezpečne, že sa mi rozbúšilo srdce- čo, povedzme si na rovinu, je veľmi zvláštne. Ak by sme neboli v miestnosti plnej ľudí (no ok, v miestnosti s ďalšími piatimi ľuďmi), možno by som stiahla chvost a s čumákom pri zemi elegantne opustila región. Ibaže aj on je iba človek. A ja som neskutočne nepríjemný tŕň v päte bez kúska pudu sebazáchovy a taktu.

"Nezdá sa ti, že si drzá?" precedil nakoniec a jeho hnev sa začal strácať za tvárou pokrového hráča. Iba jeho oči svojou chladnou, svetlou farbou vyjadrovali fakt, že to v ňom kričalo a volalo po mojej mučedníckej smrti.

"Vážne by si si mal prečítať definíciu slova drzá."

"Nebude to niečo ako snorenie do vecí, do ktorých ti nič nie je?"

"To
je zvedavosť."

"Zvedavosť je podľa mňa tá najmenej užitočná vlastnosť," prehodil nepríjemne.

"Bez zvedavosti by sme boli na úrovni opíc. Nie je to až taká nepotrebná vlastnosť."

"Isto je však veľmi otravná," zmenil tón na odmeraný a ja som sa usmiala.

"Ani nevieš ako."

"Viem si celkom dobre predstaviť."

Zasmiala som sa a na pult položila vak so šatami.

"Dáš to sestre?" užívala som si, ako slovo 'sestra' vyslovujem- najmä som mala rada tú časť, že jeho to pekne štvalo.

"Nemôžeš jej to dať sama?" opáčil podráždene a ja som vzdychla.

"A budem ju rušiť v tak príjemnom rozhovore?"

Za mojím chrbtom veľmi príhodne Black s Ilianou vybuchli do smiechu a to upútalo našu pozornosť.

Marcus sa zamračil tak, že jeho súmernú tvár to zdeformovalo do zvláštnej grimasy a hánky na prstoch mu zbeleli, ako zvieral kraje pultu.

"Žiarlivý?" otočila som sa k nemu späť. Ani ja som nebola trikrát nadšená tým, že Black a Iliana si očividne nechutne moc dobre rozumeli, ale rozhodne nebudem okusovať stoly.

Schmatol ten vak a trhol ho k sebe takým spôsobom, že keby ho držím pevnejšie, určite cez bar prehodí aj mňa.

"Mám byť na čo? Je to sestra," precedil smerom ku mne a jeho ortuťovomodrý pohľad bol ešte ľadovejší ako inokedy, keď ho stočil do mojich očí.

A v tom mi niečo cvaklo. Takmer som spadla zo stoličky a asi to aj bolo vidno, pretože sa na mňa zaujato zamračil.

"Čo?"

"Aaron... Je tvoj syn, že?" vydýchla som užasnuto.

*****

"Odkiaľ vieš o Aaronovi?" zavrčal a ako odpoveď to bolo jednoznačné.

"Bola som v Ilianinej izbe. Držala som ho na rukách. Nechala si od neho vytrhnúť hrsť vlasov. Sme starí známi," mávla som rukou a prisahám, že na jeho tvári to vyčarilo drobný úsmev. Ten však okamžite zmizol a nahradila ho ostražitosť.

"Nie je to môj syn. Som jej brat."

"To je taká kopa kecov. Vôbec sa nepodobáte. Dokonca ani nemáte spoločný etnický druh! Ty si chladný Angličan ako vyšitý a ona je horkokrvná, energická Španielka. Vážne vám to ostatní veria?"

"Môj otec je Španiel, ale matka Angličanka. Je normálne, že sme sa každí podali na inú stranu."

"Okrem toho, že obaja pôsobíte ako bytosti z iného sveta, nemáte nič spoločné. A Aaron akoby ti z oka vypadol. Doslova. Vy nie ste súrodenci a on je tvoj syn."

"Trepeš blbosti," povedal po chvíli nerozhodne, no už ma to prestalo baviť.

"Okej, svoje vlastné drámy si nechaj, pokojne predstieraj ďalej. Ale mohol by si ma prestať nenávidieť."

"A to na to mám konečne dôvod."

"Och... Tak potom je to v poriadku," venovala som mu úsmev a vrátila sa späť k stolu.

*****

"Tak už ste si pokecali?" zastala som pri nich a oni ku mne vzhliadli.

"Vlastne nie. Vážne som rád, že si ma sem vzala, Myra. Je úžasné Ilianu opäť vidieť. Ona je to jediné, čo si pamätám zo svojho alkoholického večierku s Jamesom. Ju a potom ten rám dverí, o ktorý som si rozbil hlavu," zasmial sa.

To by veľa vecí vysvetľovalo.

"Mám vás nechať osamote?" povedala som trochy viac rýpavo, ale Black si samozrejme nič nevšimol. V prítomnosti peknej baby časť jeho mozgu proste vypla.

Iliana však ku mne vzhliadla a usmiala sa.

"Nie, pokojne si prisadni."

A tak som aj urobila, ale ich rozhovor- flirtovanie, spomínanie a žartovanie- mi po chvíli išiel dosť krkom.

"A čo inak, Iliana? Ako sa má Aaron?"

Iliana stuhla a otočila sa ku mne akoby som ju nečakane obliala studenou vodou.

"Kto je Aaron?" spýtal sa Black presne podľa očakávania a Iliana mu venovala úsmev. Bez energie a radosti- ja už som ho raz videla, ale inak to je úsmev tak málo častý, že Blacka prekvapil.

"Jej syn," odvetila som mu ja, pretože Iliane to moc trvalo. Niežeby som chcela kaziť náladu pri stole. Ale určite to pozdvihne zábavu pre mňa.

*****

Black napokon nebol až tak nevychovaný, aby sa postavil a odišiel. Ani neurobil scénu. Iba bol trochu mimo, potom sa však rozhovor vrátil do normálnych koľají.

No asi to nebolo to pravé orechové, pretože po chvíli sa Iliana zdvihla a ospravedlnila sa, že sa musí vrátiť do práce. To bolo vtipné, pretože okrem nás bol obsadený iba jeden stôl. A to by zvládol aj jej-akože-brat-Marco Marcus.

S Blackom sme osameli. On vydýchol, akoby po celú dobu od tej nemilej informácie zadržiaval dych. Vyzeral, že by sa niečoho napil, ale keďže až tak ďaleko sa Iliana po svojom príchode k nášmu stolu nedostala, sedeli sme na suchu.

"Krásne stretnutie," nadhodila som a on prikývol.

"Vážne pekné. Nepoznali sme sa moc dobre, ale občas si s Jamesom ešte spomenieme na to škaredé dievča, čo nám pomáhalo do dverí."

"Asi nie moc úspešne, súdiac podľa tvojej rozbitej hlavy."

Black sa zasmial.

"Nie, to boli iné dvere."

Na okamih nastalo ticho a Black akoby o niečom uvažoval.

"Má i manžela?"

"Má dvadsať."

"No a? Má dieťa, tak prečo nie manžela?"

"Nie, veď inak by nežila s rodičmi a bratom."

"Jej brata si nepamätám," pokrútil hlaovu Black a ja som kývla k baru, kde Marcus práve niečo mrmlal a pri tom Iliane podával šaty. Tá sa však usmievala, takže to nemohlo byť moc zlé mrmlanie.

"Nevyzerajú moc podobne."

"Genetike nerozkážeš," použila som Ilianinu frázu z nášho prvého stretnutia. Narozdiel odo mňa, Blacka to zdá sa upokojilo.

"Vieš, kto je otcom?"

"Nie. Vieš, nie všetci sme takí zvedaví." Sa ozvala tá pravá, že...

Blackova tvár sa stiahla.

"Ako je to dieťa staré?

"Nie som vekomer. Odkiaľ to mám vedieť?"

"Nevidela si ho?"

"Videla."

"Tak potom to vieš odhadnúť, nie?"

"Predstav si, že neviem. Malé, o niečo väčšie ako lopta," odsekla som.

Blacka to asi upkojilo. Chvíľu síce ostal ticho, no potom ku mne zdvihol tvár, v ktorej nebolo ani známky po tom chmáre.

"Kam si vlastne išla? Dlho ťa nebolo."

"Zakecala som sa na bare."

"S ním?"

Prikývla som. Black sa k nemu opäť otočil. Premeriaval si ho ako niekto, kto chce čo najlepšie odhadnúť svojho protihráča. Nie nepríjemne ani nijak nahnevane- proste skúmavo a čo najviac pozorne.

"Poznáš ho?"

"Moc nie. Ale je to sympaťák," zaškľabila som sa, čo Blackovi neušlo a opäť sa ku mne otočil.

"Mám žiarliť?" venoval mi zvodný úsmev.

"Nie si zamilovaný do Iliany?"

"Sirius Black môže milovať veľa žien naraz."

"To bolo ale hodne perverzné."

Zaškľabil sa, ale tým sa táto téma uzavrela. To je fajn, pretože už ma vážne nebavila.

"Za koľko odchádzame?"

"Za dlho," uchechtol sa Black. "Nebodaj sa v mojej prítomnosti nudíš?"

"Vieš, nie si až taký zdroj zábavy, ako som si myslela."

"Tak preto sa so mnou bavíš?"

"A čo si si myslel?"

"Že ti chýbala moja príjemná spoločnosť, úžasný výzor a inteligentný rozhovor."

"Na to mám iných ľudí."

Vlastne vetky tri veci by zvládla i jedna osoba. Dokonca existujú dvaja ľudia, ktorí ak majú svoj deň, by sa o to postarali.

"Takže ja som dvorný šašo."

"No, priznajme si, génius práve nie si."

Black sa zasmial- i keď som ho práve urazila- a potom na mňa kývol.

"Asi si musím zvyknúť na to, že priateľský rozhovor s tebou predstavuje vzájomné doberanie?"

Priateľský rozhovor? Vzájomné doberanie?

Kurva fix, Black, ty ma máš chcieť zbaliť a nie sa na mňa celý deň usmievať! Nie priateľský rozhovor, nie doberanie... Flirtuj, zvádzaj, používaj svoje trápne keci!

"Si divný, Black," zamračila som sa.

"Dôvod?"

"Pokazil si sa."

Iba na mňa prekvapene hľadel, ale rozviesť som to nemohla. Takže vysvetlenie ostalo vo vzduchu. Našťastie Black nie ja natoľko bystrý, aby to pochopil. Ani aby si ho všimol.

"Pozval si ma dnes na rande, alebo sme tu ako priatelia? Pravdu."

Čo nie je až taká zlá veta. Môže si myslieť, že chcem počuť tú druhú odpoveď, to je mi úplne jedno, ale pravdu by povedať mohol.

"Pýtaš sa vážne, alebo si ma opäť doberáš?"

"Tento raz vážne. Chcem to vedieť."

Niečo v mojom výraze ho presvedčilo, pretože i jeho úsmev schladol. Čakala som jednoznačnú odpoveď- takú či onakú- ale jednoznačnú.

"Neviem." Uznáte sami, že toto práve jednoznačné nebolo.