V mojej hlave ten plán znel nejak zrozumiteľnejšie. Pri realizácii sa, uznávam, vyskytlo pár problémov. Hlavne teda nechuť k realizácii.

Možno ma už prešiel božský hnev, možno je to len syndróm nestálosti, ale snažila som sa nájsť- znovuobjaviť- onen dôvod, prečo chcem Lupinovi urobiť zle. Prečo by som kvôli tomu mala stráviť deň s Blackom. A prečo ma Faust neustále varuje.

Hlava deravá.

Obliekla som sa čo možno najneutrálnejšie,vzala Ilianine veci a zišla na nádvorie. Zhodou okolností a absolútne nečakane na zem dopadali malé, nepravidelné kvapôčky vody. Menej poeticky povedané- proste zase kurvadrát prší.

Až nastane ten okamih a osud mi prestane hádzať polená pod nohy, možno sa zmením na milé, príjemné dievča prekypujúce radosťou. Ale pokým sa ten bastard bude zabávať na môj účet, budem hnusná, pomstychtivá mrcha.

Black na mňa kývol a s príjemním úsmevom takto po ráne ku mne prišiel.

"Uvedomuješ si, že stále stojíš pod strechou?"

Čo mám stáť v daždi?

"A?"

"Tak na čo máš ten dáždnik?" pobavenie v jeho očiach ma iba tak viac naštvalo, ale rozhodla som sa proste pokračovať v pláne bezohľadu na to, že už v ňom nevidím zmysel.

Sám sa postavil vedľa mňa a svoj dáždnik zložil.

"Nie je to jedno? I tak ho budem musieť rozprestrieť. Lebo tu nedokáže aspoň týždeň nepršať."

Black sa chápavo usmial a v jeho tvári sa zjavili akési sympatie. Nové sympatie.

"Čo?" zamračila som sa, pretože som mu nedala žiadny nový podnet, aby ma mal rád. Dala som mu vôbec niekedy nejaký?

"Iba je pekné vedieť, že nie si taká nebojácna a dokonalá."

"Nie som?" zdvihla som obočie a pokúsila sa o žartovný tón.

Vážne- pri autocharakteristike by som určite nepoužila slovo dokonalá. Nebojácna ma tiež nevystihuje úplne presne, ale je fakt, že z veľa vecí, ktorých sa boja ostatní, ja strach nemám. Ale to nie je nebojácnosťou. Ani statočnosťou. To je moje krásne ignorantstvo.

Black sa zvodne usmial a naklonil sa ku mne bližšie. Až tak, že sa dostal pod môj dáždnik.

Jeho tón sa stíšil a nebol myslený na flirtovanie, ako som očakávala. Bol skôr... Priateľský.

"Povieš mi niekedy, prečo sa bojíš dažďa?"

Zamrkala som naňho.

"Nebojím sa dažďa," zamračila som sa náhle a on zdvihol obočie.

"Myslím, že áno."

"Nebojím sa dažďa," zopakovala som nepríjemnejšie, ako som chcela a to, že skupina sa pohla, mi náramne vyhovovalo. Blacka som nechala za chrbtom a vykročila spolu s ostatnými.

*****

"Vážne som si nemyslel, že ostaneš milá a príjemná. Ale bola to pekná zmena."

"Ja som niekedy bola milá a príjemná?" zdvihla som obočie. Všetci spolužiaci sa nahrnuli k Trom metlám alebo sa rozpŕchli po obchodoch. Ak som sa s Blackom nechcela príliš otŕčať- čo sa mi vlastne darilo, pretože cestou sem mi dal pokoj a až tu ku mne znova prišiel, ale to už boli všetci niekde zalezení- takže iba my dvaja mokneme v strede Rockvillu ako idioti- skrátka ak som sa s ním nechcela otŕčať, musíme ísť k Plačúcemu slnku.

Je to nevynutné zlo, pretože tam i tak musím ísť. Jasné, že pôjde so mnou.

A tak sme práve vstupovali, keď odpovedal.

"Áno. Teraz, keď sa s Námesačníkom nebavíte. Žeby si odrazu ostala sama a tak som tvoja jediná nádej? Chápem, musíš si ma obchádzať."

Tomu chudáčikovi vážne unikal zmysel, prečo sa s ním bavím. Ale v tom, že som si ho obchádzala, mal pravdu. S tým však končím. Už sa so mnou zase baví a to, že sa chovám ako Myra, mu pred tým nevadilo. Ani teraz isto nebude.

"I keby som ostala úplne opustená, prečo myslíš, že by mi to vadilo? Posledných 5 rokov to tak fungovalo a mne to vyhovovalo."

"Nemyslím si, že by ti to vyhovovalo. Nikto nechce byť sám."

"Ale ja som nebola sama, Black. Nemala som síce priateľov, ale stále som sa mala s kým rozprávať, ak by som sa moc nudila."

"Napríklad so Snapeom?" uchechtol sa.

"Ver tomu, či nie, ale Severus bol vlastne jeden z tých, s ktorými som občas prehodila pár slov. Nie je vôbec taký zlý. Okrem jeho tendencií nenávidieť oveľa viac vecí, ako je zdravé, je úplne normálny. A nezabúdaj na Fausta."

"Ale s tým sa bavíš len tento rok, nie?"

"Samozrejme, že nie. Nikdy sme spolu netrávili veľa času, ale s Faustom som tiež mala celkom dobrý vzťah."

"Teraz je však lepší."

To je diskutabilné.

"Nie lepší. Iba iný. Faust sa chcel začať priateliť. A tak som, pokusne, prikývla."

"Nezdá sa mi, že by ste mali nejaký vrelý priateľský vzťah."

"Nie všetci sú totiž priteplení Chrabromilčania. Niekomu to stačí aj takto."

"Priteplený? Vážne- ja?" zdvihol pobúrene obočie, ale v očiach mu hralo pobavenie.

A tak som proste prikývla.

Vybrali sme si stôl vzadu, takže až teraz sa pri nás zjavila obsluha.

"Myra, ahoj! Rozmýšľala som, kedy sa objavíš," zasmiala sa Iliana a ja som k nej zdvihla zrak. Vlasy mala vo vysokom cope, ktorý jej lietal okolo hlavy pri jej energických pohyboch. Oblečené mala čierne nohavice a svetložltú košeľu, na ktorej bol tmavozelenou vyšitý obrázok plačúceho slnka. Asi to bola uniforma.

"A kedy ti vynadám za to prekvapenie?" dodala som, no nie nahnevane. Skôr naduto.

"Ale no tak! Určite si vyzerala úžasne."

"Brat ti nereferoval?" prehodila som posmešne a jej úsmev sa o dva tóny znížil.

"Ani nie. Nebolo mu moc do reči... Ale i tak viem, že si musela byť prekrásna."

"Ehm, prepáčte," ozval sa Black a my sme sa k nemu obe otočili. "Sirius Black," postavil sa, usmial tým šarmantným úsmevom a nastavil jej ruku. Iliana si s ním vrelo rukou potriasla, ale pri tom si ho premerala, akoby ho nevidela prvý raz v živote.

"Black vravíš... Hm. Nepoznáme sa?"

Ja sa vsadím, že Black je otcom toho dieťaťa. Viete, že by ma to ani neprekvapilo?

"Teba by som si určite pamätal," zmenil svoj úsmev na zvodný a ja som zdvihla obočie.

Vážne práve flirtuje? V mojej prítomnosti? A ešte tak okato a celkom určite vedome?

"Iliana Romainová," dodala napokon a Black sa posadil. V tom však stuhol, čo som mohla zreteľne cítiť, ale asi v tom bola vlkodlačia mágia.

Otočila som sa k nemu s očakávaním a nemýlila som sa. Hľadel na Ilianu ako na blázna.

To ma podržte, on je vážne otec!

*****

"Nebývala si niekedy v Godrikovej úžľabine?"

Iliana vyčarila potmehúdsky úsmev a pokrčila ramenami. Vyzerala krásne ako vždy, energicky a veselo, ale teraz to bolo ochutené ešte niečím. Komplex menejcennosti okolo mňa zákerne striehol a mne bolo jasné, že mu neuniknem.

"Nikdy som tam nebývala, ale rodičia tam pred pár rokmi mali bar. Moc tam nefungoval."

"My už sme sa videli, však?" vydýchol Black.

"Myslím, že áno, Sirius," zasmiala sa a ja som vážne stratila niť.

"O čo tu ide?" skočila som im do toho a Iliana sa ku mne radostne otočila.

"Sirius i jeho priateľ James často chodili do nášho baru. Síce boli malí- koľko ste mohli mať? Dvanásť?"

"Trinásť," vyštekol akože urazene Black a ona sa zvonivo zasmiala, než pokračovala.

"Čerstvých trinásť," rypla si Iliana.

"Ale stále trinásť!"

"Dobre, trinásť! Čo ďalej?" vyštekla som.

"Obaja ma neznášali."

"Bola si strašne škaredá a otravná."

Ohľadne prvej časti- dobrý vtip. Ale tú otravnú si viem predstaviť. Ani sa nemusím snažiť.

"V čom som bola otravná? Veď ste boli trinásťroční fagani a ja veľká šestnástka. Čo už by som len s vami chcela mať?"

"Páčil som sa ti."

"Mal si trinásť," vložila som sa do toho.

"Už v trinástich som sa páčil, pre tvoju informáciu."

"Za to je tebe nie," zasmiala sa Iliana a Black pokrútil hlavou. Akoby sa ponoril do spomienok.

"A divíš sa mi? Bola si škaredá. Oči väčšie ako tvár, nos príliš malý, vlasy ako kefu na topánky."

"Hej!" ozvala sa hrdá majiteľka podobnej kefy- teda ja, no on mi nevenoval pozornosť.

Super. Piate kolo u voza. Skôr tretie kolo u bicykla. Nepotrebná ako strúhance z ostrúhanej ceruzky.

Postavila som sa, vzala Ilianine šaty a rozhodla sa, že si pre niečo dôjdem k baru. Na moje príjemné neprekvapenie si toho ani nevšimli. Iliana si akurát sadla na moje miesto a pokračovali v spomínaní na to, ako sa Potter a Black prvýkrát načančali a nedokázali trafiť do dverí.

S povzdychom som si sadla za bar. Možno by ma to štvalo viac, keby som o Blacka mala záujem. Čo som nemala. Takže jeho očividný záujem o Ilianu mnou nepohol natoľko, aby som bola urazená. Ale znudená som byť mohla.

A navyše som bola dosť prekvapená, že na Blackovi sa niečo zmenilo. Kedysi- a nebolo to tak dávno- ma vážne uháňal. Očividne ma chcel zbaliť- pochybujem, že seriózne, ale chcel. Teraz sa však chová viac ako priateľ než ako zvodca. A dokonca predo mnou balí iné dievča.

"Želáte si?" ozval sa pri mne odrazu hlas, ktorý mi prišiel podivne známy. Bol hlboký a akoby niečím zastretý, ale najmä bol odťažitý a nepríjemný.

"Marcus, správne?" zdvihla som obočie.

Neodpovedal, iba na mňa hľadel spoza barového pultu. Keby jeho oči mali zbrane, som rozstrieľaná na cucky.

"Marco. Tak dáš si niečo?" skoro až zavrčal, no ja som pokrútila hlavou a on sa stratil i s táckou v ruke medzi stolmi.

Otočila som sa do priestoru. Zrak mi iba na okamih padol na Blacka a Ilianu v kúte, ktorý bol ledva vidno spoza baru. Iliana sa práve mračila a Black sa rehnil až sa takmer skotúľal na zem, ale bolo mi jasné, že Ilianin hnev nie je vážny. Sršala z nej totiž radosť a sexappeal. Ak nezbalí on ju, ona zbalí jeho. Čo bolo trochu zvláštne, pretože Black nevyzeral, že používa svoje zbrane. Skôr bol viac sám sebou. Taký Black je podľa môjho skromného názoru oveľa príťažlivejší.

No neotáčala som sa kvôli nim. Radšej som zrak posunula na Marcusa. Práve utieral stôl, od ktorého odišli zákazníci. I v čiernych nohaviciach a v tričkovom, čiernom prevedí Ilianinej košele vyzeral dobre. Štíhly, no dobre stavaný. Nie príliš svalnatý, to nie. No šľachy na rukách sa mu napínali ako tak krúžil po doske tmavohnedého stola, rovnako i svaly na chrbte sa tajomne vlnili pod čiernou látkou trička. Obrázok žltého slnka na ňom vyzeral, že skutočne plače.l Vlasy mal dnes dlhšie ako naposledy, ale určite nie tak dlhé ako keď som ho stretla prvý raz. Mal ich odrastené, o niečo dlhšie ako väčšina chalanov a rozhádzané okolo tváre.

Ak by som si mala zo svojho okolia vybrať jediného chalana, ktorého by som chcela chcieť, vybrala by som si jeho. Z konkurencie ako sú Black, Lupin či Michalak (ale zahrnula som i takého Snapea či Pottera) to znamenalo vážne dosť. Možno nebol krajší ako taký Faust, ktorý prekypoval ozajstnou krásou. A nebol ani tak príťažlivý ako Black. A isto z neho nesršal ten podvedomý ťah k niekomu, ako z Lupina. No i tak sa mi páčil. Nebezpečný, tajomný a nevypočítateľný. Ale nie príliš. A zároveň pekný, príťažlivý a zvodný. Takisto nie príliš. Skvelá kombinácia. Plus pripočítajte tie skvelé vlasy... Už raz som ho opísala tak, že vyzerá, akoby bol pokrytý povlakom krásy. A niečo také to skutočne bolo. Vážne- jeho by som určite chcela.

No i tak by som s ním v živote nechcela nič mať. Na tom som ho príliš neznášala.

Môj záujem oňho pramenil z toho, že on neznáša mňa. Nenávidí ma a dáva to slušne najavo. A mňa by celkom zaujímalo prečo. Chápem, ak ma ľudia nenávidia. Ale on ma ani nepozná!