"Vážne?" ozvalo sa spoza mňa uchechtnutie a ja som sa musela kruto premáhať, aby som sa nezačala spokojne usmievať.

Kto by to bol povedal- teším sa Blackovej prítomnosti? To už na tom musím byť moc zle.

Ale po tom, ako ma vyfuckoval Lupin (alebo ja jeho?), bol Black skvelý. Uspokojoval totiž i slizolinskú, i babskú časť môjho ja. Dve v jednom- no neber to. Kedysi Slizolinčanku vo mne úplne zabíjal. Teraz je to dokonalé.

"Vážne čo?" otočila som sa k nemu a oprela sa o operadlo stoličky.

"Piatok večer? Kniha?"

Zdvihla som obočie a čakala na to slovo, ktoré mu viditeľne behalo po rozume. Dralo sa von.

"Trápne," vyslovil sa a ja som pokrútila hlavou.

"Vzdelanie je dôležité. A nestačí knižnicu len navštevovať a tu loviť baby- treba aj siahnuť po nejakej knihe."

"No dovoľ! Ja tu nelovím baby. Prečo by som lovil baby v knižnici? Kto chce tie inteligentné?" zaškľabil sa a ja som si dovolila sa zasmiať.

"Fakt. Tak potom- čo tu robíš?"

"Mám tu rande," prehodil a to už som sa zasmiala úplne.

Black je fakt dement. Ale stále vtipný dement. Možno je na ňom vtipná práve tá demencia.

"Knižnica je veľmi romantické miesto," prehodila som a jeho akoby tá poznámka prekvapila.

Okamih na mňa hľadel, kým sa jeho tvár zamračila.

"Nezačínaj s tým," schladol mu hlas a ja som sa zamračila. Ehm... čo?

"S čím?"

"S týmto tvojím divným dokazovaním Námesačníkovi, že ti na ňom nezáleží."

Vážne- dajte mi s tým Námesačníkom už pokoj.

"Nezáleží mi na ňom."

"Je to môj priateľ-"

"Čo to má so mnou?"

"-a ja nie som slepý. Nie je ti tak strašne voľný, ako predstieraš."

"Ibaže v tomto bode sa všetci mýlite- je mi presne tak voľný, ako to vyzerá. Nezáleží mi na ňom ani toľko, aby som sa s ním hádala kvôli tým jeho idiotským podmienkam."

A za tým si stojím, pokojne ma postavte k múru a vytiahnite pušky. Tragická smrť za pravdu- viete mi povedať, čo by ma mohlo vystihnúť ešte viac?

"Podmienkam?" skočil mi do reči Black a vyzeral vážne prekvapene.

"No, veď vieš- to, ako mám dávať najavo city, nebrať to na ľahkú váh- To ti nepovedal?"

To mi značne hrá do kariet.

"Pár vecí nespomenul."

Blacka to vážne zdrvilo. Fakt. Nevymýšľam si. To som nečakala. Myslela som, že Lupin je k svojim priateľom zdieľnejší. To už aj ja som Faustovi povedala viac. A to je akože hodne veľký dôkaz toho, aké divné to bolo.

Alebo s Faustom trvale robíme niečo blbo. To bude tým, že ani jeden nemáme skúsenosti s priateľstvom. To je potom ťažké.

"Ako napríklad fakt, že to zašlo tak ďaleko," vyplávalo z jeho úst, no vyzeral, že to nebol on, kto to povedal. Proste si to našlo cestu z jeho hlavy do úst a von. Povedala by som, že uňho úplne bežná vec.

"Nezašlo to ďaleko. Vôbec nie. Pretože aby to mohlo niekam zájsť, to by to najskôr Lupin musel prestať stále preberať. V tomto je horší ako ženská. A rozhodne milionkrát horší ako ja."

"Zašlo. Nie fyzicky- ako ho poznám, pochybujem, že bolo niečo viac ako ten bozk na oslave, ale- Dočerta a čo s tým mám ja?"

Vážne- Black Lupina asi vôbec nepozná. To som tu jediná, pred ktorou ľudia ukazujú svoje pravé charaktery? Často skazené, zničené a neobdivuhodné stránky?

Čím som si to zaslúžila?

Postavila som sa a podišla bližšie k nemu.

"Prečo myslíš, že sa ťa to týka?"

A tu sa dostávame do finálnej pasáže prvej časti plánu. A povedzme si tak- od tohto závisí úspešnosť misie. Ale vďaka Lupinovi a jeho nezdielnosti je to ešte ľahšie.

Svet je krásny.

"Pretože doteraz si mnou pohŕdala."

"To ty si sa nebavil so mnou."

"A tebe to bolo jedno. Až teraz si so mnou začala hovoriť. Prečo?" rozhodil rukami a vážne to nechápal.

"S ním to nič nemá. Iba... Čo ja viem, proste mi akosi prestalo záležať na tom, aby Lupin nebol urazený preto, že sa s tebou bavím. Pretože to on vždy bol. Až teraz mi došlo, že je mi to vlastne fuk."

Taká kopa klamstiev, to je milé...

*****

"Nevadilo mu to. Vždy povedal, že mu to nevadí."

Pokrčila som ramenami a radšej sa nevyjadrovala. Nemohla som si dovoliť naňho nadávať, pretože to bol Blackov priateľ- ale presne to by som išla robiť, takže...

A navyše Black vyzeral, že každá ďalšia pravda o jeho priateľovi ho dostáva bližšie a bližšie k nebeskej bráne.

"Na mňa až taký nahnevaný nebol."

"Určite si si všimol, že so mnou sa vyslovene nebaví."

"To zas nie je také ťažké pochopiť. Ste obaja primusi. Myslel som, že ste sa nepohodli, alebo si proste zase raz bola... Myra."

Tak dík.

"Ale veď i vy dvaja ste sa hádali?"

"No hej, ale..." Blackovi to došlo a môžem povedať, že aspoň táto časť je pravdivá. Vážne to pred tým neriešil, ale teraz sa mu objavil celý obrázok.

A ja musím kuť železo, kým je horúce.

"Vieš čo? Je to nakoniec tvoj priateľ a podobné keci. Prepáč- ale ani na tebe mi nezáleží natoľko, aby som ho musela stále riešiť. Iba... Mi trochu začali chýbať tie tvoje trápne keci."

Black zdvihol pohľad a zamrkal. Oni to s Lupinom snáď majú v rodine.

"To nie je práve najinteligentnejšia odpoveď." A to som sa musela dosť snažiť, aby som povedala niečo také. Aspoň to mohol oceniť nejakou príjemnou rekaciou. Dokonca by mi stačil i ten jeho šarmantný úsmev.

"Ideš zajtra do Rockvillu?" prehodil odrazu a ja som pochopila, čo na tom mrkaní vidia. Ak ich moje prehlásenia podobne šokovali, potom je to úžasne logická odpoveď. Reakcia.

"Asi ako každý," zaškľabila som sa a on prikývol.

"Nie každý. Remus ostáva kvôli nejakým povinnostiam a Peter sa navrhol, že ostane s ním. A James s Lily pôjdu sami. Chcú mať totiž súkromie- výročie." Aké preboha? Týždeň?

"Tak potom ako väčšina."

"Vadilo by ti moc, keby ťa ľudia videli ísť tam so mnou?"

"Sorry, ale na rande s tebou sa necítim. Asi ako ani nikdy nebudem," nahodila som pobavenú tvár a tá jeho sa konečne zmenila z toho prekvapenia (čo je mierne označenie šoku) na zvodný úsmev. Takého ho máme radi, no nie?

"Myra, moja zlatá- stále žiješ v tej chabej predstave?"

Ale to som myslela vážne. Fakt nemám potrebu ísť s ním na verejnosť.

"A čo Lupin? Nebude mu vadiť, že so mnou niekam ideš?"

"Odpísal ťa, Myra."

Vnútro sa mi stiahlo a okamih ma toto jeho úplne vážne prehlásenie paralyzovalo. Naplnilo každú moju bunku a spôsobilo malú explóziu. Ale potom to už bolo ok.

Ako hovorím- Lupin mi je šumný.

"Nakoniec, to ty si to navrhol," pokrčila som nepresvedčene ramenami.

Vo dverách knižnice sa zjavila drobná hnedovláska a ja som sa k nej otočila. Ako sme tak stáli s Blackom oproti sebe, vyzerali sme, že nechceme byť rušení.

No Black tej malej venoval natoľko oslnivý úsmev, že také niečo jej z hlavy úplne vyfučalo a potom si ju odviedol preč. Zajtra je zajtra a dnes je dnes. V Blackovom kalendári sú dva dni ako mesiac.

*****

"Hráš nebezpečnú hru, vieš to?" ozvalo sa spoza môjho chrbta a ja som nadskočila. Prítomnosť niekoho ďalšieho mi úplne ušla. Ja osobne by som to nazvala skoro až desivé- pri mojom sluchu a tak.

Otočila som sa k môjmu stolu, za ktorým odrazu sedel Faust. Hľadel na mňa spoza svojich svetlých mihalníc a jeho oči boli v prítmí knižnice oveľa prenikavejšie ako inokedy.

"Nepovedala by som."

"Môže mať veľa rôznych koncov a z nich asi len jeden-dva dobré pre teba. Ale pravdepodobnejšie je úpné fiasko."

"Nebol si to ty, kto mi to pošepol do uška?" našpúlila som pery a posadila sa oproti nemu.

Faust sa oprel dozadu a prehodil nohu cez nohu. Povýšene zdvihol tvár a jemne, elegantne pokrútil hlavou. Jeho krása šelmy, ktorá sa miešala s nebezpečenstvom, aké vám hrozí iba od najkrutejšieho lovca, bola ubíjajúca.

"Nič také som neurobil."

"Možno nie doslovne, ale myslel si si to."

"Takže ty už vieš i čítať myšlienky?"

"Viem toho viac, ako si myslíš," prižmúrila som oči a niekde hlboko vo mne skrsla myšlienka, čo všetko o mne Faust vie. Vyzeral, že vie všetko o všetkých. Tak prečo by nemohol vedieť i o mne veci, ktoré tajím?

A prečo ma to tak desí?

"To nepochybne," uvoľnil tvár a jeho oči prebehli po mojej tvári. "Uznávam ale, tvoj štýl sa mi páči."

"Štýl pomstychitvej štetky, ktorá využíva celkom fajn chalana aby potrápila ďalšieho fajn chalana?"

Zlatý Faust.

"Ak sa na to pozeráš takto, uniká ti zmysel celej tejto hry."

Už menej zlatý Faust a vôbec nie zlatý posmešný, opovržlivý tón.

"Hra je v mojom okolí v poslednej dobe veľmi používané slovo a ani raz neoznačilo tú dosku s panáčikmi a kockou," zaškľabila som sa, ale popravde- znepokojilo ma to.

Občas- vážne občas- je fajn, ak je niečo z vášho okolia aspoň kúštek skutočné. Nejaká maličkosť. Čokoľvek.

"Ibaže Myra, presne to je to, čo teraz robíš- hráš sa. Hráš sa s Blackom tak veľmi, že sama nedokážeš nájsť rozdiel medzi tým, čo myslíš vážne a čo je iba spôsob ako naštvať Lupina. Možno to je na tom to najnebezpečnejšie."

"Mám to pod kontrolou."

"Zatiaľ."

"Nepodceňuj ma. Blacka zvládnem ľavou zadnou. Dá sa ním manipulovať ľahko, ak vieš, čo je tvojím cieľom."

"Ibaže Black nie je ten, koho by si sa mala báť."