Ležala som na posteli a vychutnávala si tú krásnu chvíľu. Vonku bolo sviežo, oknom ma prichádzal kde tu pozdraviť studený vzduch a mne nebolo zle. Najmä to posledné som si vychutnávala.

V hlave mi behal bozk s Lupinom, čo mi náladu nijak zvlášť nekazilo. Proste sa mi to páčilo, čo bolo divné. Nešlo tam o techniku alebo o nezadržateľnú rozkoš. Skôr išlo o... Pocit. Hej, tak sa to volá.

O pocity, ktoré som mala, keď som bola s Lupinom, nebodaj- horšie- sa ho dotýkala. To už mi náladu trošičku kazilo, pretože pocity nie sú dobré. Najmä nie tie, ktoré majú niečo s Lupinom. Ohľadne Lupina by som bola bývala rada vždy neutrálna. Pretože akýkoľvek pocit z neho mám, či čokoľvek k nemu cítim, vždy to vyplýva alebo priamo je niečo, čo by som rozhodne nemala cítiť k žiadnemu chalanovi na škole, HLAVNE nie ku Chrabromilčanovi, HLAVNE nie k druhému primusovi a HLAVNE nie k Lupinovi. Pretože je to Lupin. A ten pocit- ok, proste ho mám rada!- so mnou vždy spraví divy.

Nie divy v zmysle "tá je tak zamilovaná, stále sa len usmieva a rozpráva sladké kraviny" ale divy v zmysle "prečo mu tak strašne moc ubližuje? Čo ho nenávidí?". To som proste ja. Mám to v povahe a na zmenu to nevidím.

Takže, asi sa toho zbavím. Potlačím to. A nebudem mať Lupina rada. Pretože- vážne- mne to proste nesedí. Skoro sa cítim až trápne. A navyše by to všetko iba komplikovalo.

Potom- až ho nebudem mať rada- môžem rozmýšľať nad nejakými tými občasnými záplietkami s Lupinom, pretože človek aby tak pekného chalana pohľadal- a to iba za predpokladu, že vo fázi 'Už sa mi neápič Lupin' o také niečo ešte budem mať záujem. Asi skôr nie. Aj tak dobre.

Pretočila som sa na bok, spokojná, že som taká hlavička a konečne odhalila spôsob boja proti túžbe k Lupinovi, a pokojne sa opäť ponorila do tej spomienky.

... Čo? S tým potláčaním a zabúdaním môžem začať aj zajtra, nie?

Na perách mi vystanul veľmi nepekný, nesediaci jemný úsmev a pokožka sa začala zohrievať, keď sa odrazu ozvalo zaklopanie.

Tvár sa stiahla a otvorila som oči, uvedomujúc si, že od fantazijného Lupina ma vlastne ruší... Lupin. Reálny. Kto iný?

Otvorila som dvere a stretla sa- nečakane!- s bledou tvárou. Huh, bledá tvár.

"Zdravím ťa, bledá tvár," proste som to musela povedať, beriem vinu na seba.

Ale za ten šoknutý výraz mi to stálo. Nabudúce pridám indiánsky pozdrav.

"Hm, nápodobne, Vinnetou," zaškľabil sa a ja som sa usmiala.

Vážne by som sa mala prestať usmievať. Začínam sa báť.

"Dumbledore volá."

"Čo zas?!" rozhodila som rukami.

Lupin sa pobavene zaksichtil a ustúpil, pokynúc mi rukou smer.

"Mňa sa nepýtaj."

"Keď som povedala, že budem primus, netušila som, že mi ten starý blázon bude tak veľmi liezť na nervy."

"Ten starý blázon patrí k najlepším čarodejníkom sveta a pochybujem, že by mal nejaké problémy s tým, že ti lezie na nervy," povedal Lupin a zrovnal so mnou krok.

"Nie, on sa v tom úplne vyžíva," zamračila som sa. Pripomeňte mi- prečo mi Lupin kazí nadávanie?

"Myslím, že je mu to úplne jedno. Proste sme hlavní prefekti, tak čo si čakala?"

"Vlastnú izbu, veľkú vaňu, raňajky do postele a raz do týždňa masáž. Ty snáď nie?" podivila som sa hrane a on so smiechom prikývol.

"No, aspoň polovicu požiadaviek máš."

"Ale potom nech očakáva iba polovicu práce."

*****

"Myslím, že ste na tej oslave odviedli iba polovicu práce," začal okamžite Dumbledore a ja som sekla pohľadom po Lupinovi, ktorý mi venoval nechápavý pohľad.

Ehm... Čo prosím?!

"Ono nejde iba o to prichystať ju, ale aj na nej dávať pozor."

"Pán profesor, ale prípravy sú skôr 80% práce a nie polovica," dovolila som si upozorniť. Veď to vyžadovalo stretávky navyše, vybavovačky a- na to nikdy nezabudnem- ten blbý deň s Blackom.

Dumble ma schladil pohľadom a mne bolo jasné, že nie vždy je to príjemný, usmievavý deduško. Nebol naštvaný, ale nebol ani vyslovene spokojný. Pripočítajme, že ja nie som jeden z jeho obľúbencov- povedzme, ako taký Lupin- a hneď dostanem novinami po čumáku.

"Slečna Courterová, nepýtam sa vás prvýkrát, či s tou prácou máte nejaký problém. Máte?"

Iba som naňho hľadela a to, že dostávam sprchu pred Lupinom, mi vlastne vôbec nevadilo. Ak ide o tieto veci, som absolútne imúnna.

"Vaše známky sú skvelé, správanie bezproblémové a viem, že ste i zodpovedná. No čo sa týka vašich vzťahov so študentmi, tie sú priam otrasné. To vám až tak vadilo na tej oslave zotrvať?"

"Prosím?" zamračila som sa. Ako ma odhalil?

"Viete vôbec, slečna, že po vašom odchode dvaja študenti naliali do punču alkohol? Neviete. Viete, že po vašom odchode sa pokazil zvuk a bolo treba zohnať pána Filcha? Neviete."

"Pán profesor, ale na to tam bol aj dozor, nie?" ohradila som sa a vôbec nedala najavo zlosť. Čo som? Dievča pre všetko? Ja na tejto idiotskej škole študujem, nepracujem!

"Na to tam boli- alebo skôr neboli- hlavní prefekti. Nie sú vyberaní z najstarších ročníkov pre nič za nič. Očakáva sa od nich zodpovednosť a schopnosť stretávať sa i s mladšími študentmi."

"Prišlo mi nevoľno, pán profesor. Proste som si šla ľahnúť," zamračila som sa. Nemusí vedieť, že som pred tým vypila dve fľaše chlastu.

"Áno. A pán Lupin asi tiež."

Pozrela som na Lupina. Aj on odišiel?

"Nie, pán profesor. Bol som s Jamesom Potterom. Mal nejaké... Problémy."

No, takže Lupin sa ožral s Jamesom, čo? James asi zapíjal žiaľ, že jeho partnerka sa naňho večer vykašľala a Lupin pravdepodobne zapíjal mňa. No nie je život krásny?

"A ani jedného z vás nenapadlo oznámiť to dozoru. Alebo ísť zohnať ešte niekoho, nech môže dať pozor za vás."

No, tak to ma medzi tým bozkom s Lupinom a ožieračkou s Faustom vlastne vôbec nenapadlo.

"Ospravedlňujem sa, pán profesor. Je to moja vina. Myra mi vravela, že jej je zle a že si ide ľahnúť. Ostal som dlhšie ako ona, no pred svojím odchodom som nikomu nedal vedieť."

Dumbledore svoju pozornosť upriamil na Lupina a skôr prekvapene zamrkal. Nijak výrazne, ale i tak sa to dalo postrehnúť.

Ostal ticho, jeho pohľad na okamih prevŕtal moju tvár, ktorá ledva skrývala prekvapenie a potom zložil ruky na stole pred sebou.

"Našťastie sa nikomu nič nestalo, pán Lupin. Avšak do budúcnosti by som ocenil, keby ste boli zodpovednejší."

Lupin pritakal a ja som mu venovala naštvaný pohľad. Nepotrebujem, aby žehlil moje problémy.

"Inak vás ale musím pochváliť. Oslava bola veľmi pekná a rovnako váš výkon pri ceremónií. Budúcich pár dní bude obnovená mágia hradu opäť usadať na svoje miesto ako rozvírený prach, a potom sa všetko vráti do svojich koľají."

Zhrýzla som si peru pri vlastnej spomienke na mágiu hradu. Lepšie povedanú- na mágiu medzi mnou a Remusom.

Ale Dumbledore je fakt kôň.

*****

Vyšli sme z pracovne a venovali si pohľady.

"Lupin, ty si mi ale idiot," chytila som sa slova prvá.

"Čože som?" zdvihol obočie.

"Prečo si to vzal na seba?" rozhodila som rukami a dala si pozor, nech šepkám.

"Nie je to jedno?"

"To teda nie je!"

"Ak chceš, môžem mu ísť povedať pravdu. Ale takto som bol vinný iba ja, inak by sme v tom boli obaja. To mi príde naozaj zbytočné."

Logicky vzaté mal výsostnú pravdu. Načo obom naložiť 10kg viny, keď sa to dá uhrať na 11kg viny pre jedného?

Ibaže on to neurobil vďaka logike. Urobil to aby zapôsobil, aby si šplhol, pretože mu to tak našepkáva ten mužský syndróm ochrancu, ktorému je úplne jedno, že ja také niečo nenávidím.

"Do búdúcnosti- nepotrebujem žiadne činy milosrdenstva," zdvihla som obočie, no on sa iba usmial a naklonil sa ku mne.

"Ako rozkážeš," šepol, no už nie ako pred chvíľou, ale zmyselne. Pohľadom mi prebehol po perách a ja som strnula. Viem, že som v izbe prišla na spôsob, ako sa toho zbaviť, ale ani za boha si neviem spomenúť... Niečo s odstupom? Hm, to bolo čosi iné...

Ale aj "odstup" sa dá použiť, aspoň dočasne. A tak som ustúpila.

"Zbláznil si sa? Potom, čo sa stalo poobede? Ak chceš, aby som sa premenila priamo tu na mieste, pozlúž si."

"Aj v tebe to vyvoláva premenu?" zamračil sa odrazu Lupin a ja som prikývla. Takže aj on? Tak potom prečo z toho nie je- obzvlášť Lupin!- vôbec vydesený? Ako ho poznám, mal by šalieť, pobehovať po izbe a trhať si vlasy. Poprípadne ma chodiť otravovať, čo s tým.

To mu to za ten bozk naozaj stojí? (Za predpokladu, že by sme vôbec boli schopní sa mimo úplnku premeniť)

"Ale Dumbledore povedal, že to za pár dní prejde," nadhodila som a vykročil k našim izbám, v čom som ho okopírovala.

"Za pár dní je úplnok, takže to je fuk."

"Hej, v piatok," prikývla som. Vážne- prečo to vyšlo na piatok? Niežeby som mala plány, ale určite bude ťažšie vypochodovať z hradu. Plus- dvaja hlavní prefekti sa stratia v najproblémovejšiu noc týždňa. Aké zodpovedné.

"Stále platí, že my... Teda ja-"

"Povedala som, že áno," zamračila som sa. To mu budem na každý úplnok posielať platinovú pozvánku, nech sa ku mne pripojí?

"Fajn," prikývol rýchlo a ďalej akoby sa o tom nechcel baviť. No bolo mu nepríjemné, že ostalo ticho a obaja očividne premýšľame o tom istom. Z jeho nervóznej tváre ostalo nepríjemne i mne.

"Takže moje slová o tom, že spolu nikdy nebudeme, si si očividne vzal k srdcu," zaškľabila som sa. No nie nad svojimi slovami, ale nad tým, akú idiotskú tému som si to vybrala na rozhovor. Ale bolo mi jasné, že aby to Lupina odpútalo od myšlienok na úplnok, musí to mať gule. A toto gule malo. Úplne som mohla vidieť, že sa mu premena vykúrila z hlavy.

"No-" odkašľal si prekvapene, "-asi hej. Povedala si, že spolu nebudeme chodiť. Taktiež si povedala, že sa ti to páčilo. To mne tiež, ako si mohla postrehnúť."

Zasmiala som sa a on pokrčil ramenami.

"Takže prečo to proste- citujem- nenechať plynúť? Nezáväzne."

Zastala som a premerala si ho. Niečo nezáväzné s Lupinom? V tomto vesmíre? Och, jasné, hneď ako mi kráľovná pošle to číslo na Elvisa, čo mi na poslednom koncerte U2 prisľúbila.

"Ak to má byť nezáväzné, nesmieme sa na tom dohadovať. Merlin, Lupin, ty si to vážne absolútne nepochopil."

Otočila som sa a zamierila preč. Prečo to musí komplikovať a oznamovať mi svoje rozhodnutia? Práve vo chvíli, kedy si sama nie som ničím istá.

Keby som mu povedala, že súhlasím, aby to bolo nezáväzné, bolo by to ako dohoda. A tá JE záväzná, takže o čom je také niečo?

Iba o tom, aby sa uistil, že má u mňa nejakú šancu. A čo znamená dať niekomu šancu? Totálny prúser. Minimálne v mojom prípade.