"Ideme von?" spýtala som sa hneď pred dverami jedálne a Black zastal. Prezrel si ma od hlavy k päte a v jeho tvári sa zjavilo pochopenie. To v tej mojej tiež, keď som videla v jeho ruke bundu.

Nemá pršať, preboha? Nechcem ísť von, nemám rada dážď. Je mokrý a studený (aké prekvapivé).

"Tak tu chvíľu počkaj, skočím si pre bundu do izby. Hneď som späť," dodala som, akoby ma trápilo, či mi to bude trvať hodinu alebo dve. Ak kvôli nemu zmoknem, moja pomsta ho neminie. Budem fakt, fakt, fakt, fakt, fakt mrzutá a nepríjemná. Vážne, komu by nedošlo.

Začínam byť nejaká mäkká, treba s tým niečo robiť. Ešte sa pridám k spolku milovníčok žiab Rokfortu a do čitateľského krúžku a moja povesť bude nadobro v háji. To, čo som tak dlho budovala krachne.

Do izby som napriek tomu vyšprintovala a vzala si svoju čiernu, kožennú bundu.

Inak som na sebe mala obyčajné modré džínsy a tmavomodré tričko s krátkym rukávom a nápisom "Zobuď sa."

Vyšla som z izby a možno ma ani nemuselo prekvapiť, že vo dverách spoločenských izieb sa práve zjavil Lupin.

I tak ma to ale prekvapilo. Viete, keď máte s niekým izby, občas naňho narazíte. Nedeje sa to až tak často, ako by ste si mysleli, ale stáva sa to.

A mňa to vždy prekvapí.

"Ideš nakoniec do Rockvillu?" spýtal sa, keď videl môj outfit, no dal si záležať, aby to neznelo moc dychtivo. A za to som mu bola vďačná.

Vlastne znel takmer až odťažito, chladne a bez záujmu a za to som mu vďačná nebola. Niečo vo vnútri sa mi totiž zovrelo. S Lupinom som totiž pred úplnkom vďaka oslave trávila nejaký ten čas a je nemožné nenávidieť Lupina- ak sa tedá nechová ako idiot. Preto ma trochu vyvádza z miery, keď sa ako idiot chová.

Na druhú stranu- nevyhovuje mi, keď sa so mnou baví príliš ani keď sa so mnou nebaví vôbec. Som až taká náročna?

Chcelo by to niečo presne v strede, ibaže Lupin ešte neprišiel na to, čo to je a ja nemám príliš veľa chutí mu s hľadaním pomáhať. Až tak moc ma to nežerie. Stačia tie nahé úplnky, tie ma žerú dostatočne...

Proste som chcela, aby bol normálny. Nie familiárny ani nenávistný. Ibaže my sme sa vždy pohybovali niekde v strede, bohužiaľ. Momentálne sme teda v tej modrej stupnici teplomera.

Napriek tomu som pokrútila hlavou a zišla schody. Evolúcia môjho slušného správania k ľuďom je novým poznatkom pre pána Darwina, vážení.

"Nie. Ale vraj budeme s Blackom chodiť po vonku, preto tá bunda."

Lupin sa zamračil, no prikývol.

"Hej, včera som sa so Siriom rozprával. Vravel, že máte na programe troch profesorov a nejaké povolenia."

'Rozprával som sa so Siriom' nie je moja obľúbená veta. Asi ako 'Bude pršať' či 'Naval, čo máš vo vreckách'. Nič, čo by vám navodilo dobrý pocit na duši.

"Naozaj som tam potrebná?" Ale viem skryť svoje pocity, keď sa moc snažím a teraz som chcela udržať rozhovor.

Lupin sa mi zahľadel do očí, akoby už dlho tiež premýšľal nad rovnakou otázkou, no potom s nezáujmom pokrčil ramenami.

"Sirius si myslí, že áno."

S touto tajomnou poznámkou sa stratil vo svojej izbe, ako to mával vo zvyku a mňa napadlo, že aspoň raz by som v rozhovore s ním chcela mať posledné slovo ja.

*****

Späť k jedálni som sa vrátila už o dosť pomalšie. Remusova reakcia na moju otázku ma miatla a miatlo ma aj podivné chovanie Blacka. Keď si to spočítame, naozaj bol nejaký milý, to nevyvádzalo z miery iba Lupina.

A potom Faust. Tajnostkárstvo je jeho prirodzená vlastnosť a človek sa s tým naučí existovať. Ale vŕtať v hlave mi to mohlo, nie? To zase bola moja prirodzená vlastnosť.

...No ok, nebola, ale Faust je tak trochu výnimka.

Black ma opäť zišiel pohľadom, až som mala čo robiť, aby som ostala pokojne stáť. No on vyzeral opäť pohodovo, takmer až lahkovážne. Vlastne bolo celkom ľahké sa v jeho prítomnosti uvoľniť.

Mal na sebe šedé džínsy a čierne tričko s dlhým rukávom, ani nie príšli obtiahnuté, ani nie príliš voľné. V ruke si držal čiernu bundu. Vlasy si na dnes zviazal do voľného chvosta v záhlaví, takže pár vlnitých prameňov mu lemovalo tvár. Akoby jeho zámerom nebolo, aby vyzeral príliš dobre, no tá pohodovosť a ležérnosť, ktorá z jeho výzory vychádzala, veľmi dobre proste pôsobila.

Prehltla som a pokynula mu, nech ide prvý. Vážne by som si na Blacka mala dávať pozor. A hlavne nebyť milá.

*****

"Nemal tu tvoj priateľ byť?" zasyčala som (podotýkam, že vôbec nie milo) a pozrela k oblohe. Na chrbte a na rukách mi naskočila husia koža.

Nie, vážne sa mi nechcelo zmoknúť. Avšak mraky, ktoré sa mi zbiehali nad hlavou, si o tom mysleli svoje a napokon i blesk, ktorý ožiaril oblohu v diaľke, o niekoľko sekúnd nasledovaný hromom, ma mohol upovedomiť o tom, že Rockvillčania dnes budú mať na prt výlet.

A ja zmoknem.

"Asi je v lese. Určite čoskoro príde," odvetil Black a nedával najavo žiadne znepokojenie- či už z dažďa, alebo z mojej nepríjemnosti.

Moja prítomnosť by mu mala prísť znepokojivá! V systéme je chyba.

"Asi ti to nedošlo, ale zmokneme."

Black si oprel ruky o kolená, ako tak sedel na schodoch Hagridovej búdy a usmial sa na mňa. Jeho tmavé šedomodré oči teraz viac ako kedykoľvej pripomínali farby mračien. Asi to bude tým, že sa mu práve také zbiehali nad hlavou...?

"Myra, občas by ti nezaškodilo sa uvoľniť."

"Black, občas by ti nezaškodilo rozmýšľať."

Bohužiaľ, opäť nevyzeral urazene, iba na mňa ďalej s úsmevom hľadel.

No počkať- to už neurazím ani Blacka? Pokazila som sa ja, alebo on?

Dala som voľný priechod svojím emóciam, zabrzdila vývin svojho dobrého správania a nechala sa byť hnusnou... A on sa tvári skoro až spokojne.

"Vieš Myra, včera som mal o tebe s Námesačníkom rozhovor."

Sekla som po ňom pohľadom. Nechcela som dať najavo, že by ma to nejak zaujalo, ale vlastne... Ako rozptýlenie v čakaní, prečo si to nevypočuť?

"Viem, že už sme ti ďakovali za to, že s ním budeš pri úplnkoch, no i tak ti znova ďakujem. Ešte som ho nevidel takého spokojného. Jasné- mal nejaké zranenia a šrámy, ale psychicky... Je na tom oveľa lepšie. A to iba vďaka tebe. Asi by som sa ti mal ospravedlniť za všetky urážky, ktoré som o tebe povedal. Najmä keď som videl, že i ty si z toho vyšla s pár modrinami. Asi nie je ľahké ho udržať," opäť mi venoval úprimný, vďačný úsmev baránka a ja som ledva zatvorila ústa včas pred tým, ako mi spadli na zem.

Čo sa to, dopekla, deje? Black sa nemá hrať na svätého anjela dobroty. Nemá mi ďakovať a nemá byť môj priateľ. A napriek tomu, že bol úprimný a jeho slová sa ma možno trochu dotkli, vôbec sa mi nepáčili.

Ale aspoň už vieme, za koho si budeme pýtať vrátenie peňazí.

Ja som, našťastie, v poriadku. Kvalita sa pozná.

"Vlastne to je ľahké. Hej, na začiatku sme mali isté... nezrovnalosti o tom, kto bude šéfom, ale potom to išlo ako po masle," povedala som a nedokázala uveriť tomu, že sa s ním o tom bavím. Akoby som neovládala vlastné ústa.

No pôsobil príliš vierohodne, príliš príjemne a príliš pekne sa usmieval, než aby som ho vysmiala a poslala dočerta.

No, možno to nevieme tak úplne presne. Možno nie som úplne v poriadku ani ja.

Alebo už do starého železa patríme obaja. Prosím, nech nám vyberú rozdielne šrotoviská!

"Vravel, že ide o dominanciu... Vážne si jeho šéf? Musí ťa počúvať na slovo?" spýtal sa Black, prižmúril oči a naklonil sa trochu viac dopredu. Do čela mu spadol prameň vlasov a mňa to na okamih úplne odviedlo od spomienok na onu noc.

Zamrkala som a odstúpila pár krokov.

No tak toto nie, to sa mi fak nepáči. Ja nemám byť očarená Blackom, nech si trhne nohou. Ak zistím, že to robí schváľne, zabijem ho!

"No... Hej, musí. Ale nie že by som si rozkázala milión galeónov či masáž nôh."

Black sa krátko zasmial a pokrútil hlavou.

Okamih pozeral na svoje ruky, potom vzhliadol či ho pozorujem a keď zistil, že áno- a to dosť podozrievavo, opäť sklonil zrak.

To nebolo všetko, o čom sa s Lupinom včera bavili. Naznačil mi to i Lupin pred tým v spoločenskej a bolo to vidieť i na jeho priateľovi v túto chvíľu.

Obaja ma desili a dážď už nebol to jediné, z čoho som mala husiu kožu.

"Ešte mi Remus vravel, že sa ti nepáči, keď ti príliš prejavuje vďaku, i keď on by chcel."

Zamračila som sa. To ma zmiatlo (kde je tu nadväznosť tém?), ale nie až toľko, aby ma to nemohlo naštvať.

Blacka som nepoznala natoľko, aby som s ním riešila takéto... hm, osobné veci.

"Neviem, čo by Lupin chcel a čo nie, ale viem, čo nechcem ja. Nechcem sa o tom baviť. S tebou."

Po tvári mu prebehol krátky úsmev, akoby to čakal, no nepozrel sa na mňa.

"Iba mi dovoľ ešte jednu otázku."

"Nevidím dôvod na to, prečo by som mala," odsekla som.

Black mohol byť očarujúco šarmantný a ten prameň rovnako sýto čiernych vlasov ako mám ja v jeho tvári mohol pôsobiť rozkošne, no to je asi tak všetko, čo k nemu z pozitívneho hľadiska cítim.

"Nebuď nepríjemná a proste mi dovoľ poslednú otázku. Potom prestanem a máš pokoj."

Otvorila som rozhorčene ústa a naozaj sa chcela naštvať- aha, ja už vlastne naštvaná som- ale v tom vedľa mňa pristála mŕtvola.