Tento raz som ho nechala ísť do sprchy prvého. Zatiaľ som si vyzliekla oblečenie zo skrýše
a postavila sa pred zrkadlo v izbe na prvú z mnohých obhliadok tela.

Nie, nie som metrosexuál, ale obhliadky sú po úplnku nutné. Prvá mi toho väčšinou veľa nepovie, pretože som celá špinavá. Tá po sprche tiež nie, pretože som celá červená a všetko je oveľa horšie, než to je v skutočnosti.

Ale tak hodinku po sprche, posledná oficiálna prehliadka, tá už je vierohodná. Ale potrebné sú všetky.

Pozerala som na seba, dvere do izby zamknuté- nahých scén som už dnes mala až-až- a zamračila sa. Spredu to nebolo až tak zlé.

Mala som takú poväčšiu modrinku na ramene na ľavej ruke a to bolo hneď z prvého boja s Lupinom, kedy mi jeho zuby skĺzli po tele. To, že sa do mňa nezaryli, ešte neznamená, že nezanechali škody, očividne. Tvár som mala bez úhony, iba bledú a vyčerpanú. Dnes to budem musieť v škole vydržať a asi použijem aj make-up- mám presne dve hodiny na to sa ho naučiť používať, keď vynechám raňajky.

Na stehne som mala škrabanec dlhý asi 5 centimetrov, ale to mohlo byť s hociktorého boja, ktorý sme s Lupinom počas noci viedli. Zhojí sa to určite veľmi skoro, takže to nebudem ani riešiť.

Otočila som sa a zamračila sa. To už bolo kapán horšie. To už bude potrebovať elixíry. Chrbát som mala posiaty modrinami od vrchu až dole a niečo mi hovorilo, že to bude pekne bolieť, až vyjdem z horúcej sprchy. Asi som ten strom predsa len nemala lámať chrbtom, tak ma napadá.

Pošlem Lupinovi účet za doktora, pretože po samotne strávených úplnkoch nikdy nevyzerám tak hrozne. Asi už viem, prečo mama a otec nechceli žiadne hry. Z hier sú rany. A rany sú vidieť.

Natiahla som sa po župane, po dvoch uterákoch a zamierila do sprchy. Ak si chcem dať dlhú a výdatnú sprchu, mala by som začať.

*****

Druhá obhliadka nič moc. Vyzerám jak priblbý vtip od Rozparovača. Som bledá, narazené miesta mám červené, modriny modré a členok a chrbtica ma bolia. Predpokladajme, že členok je od skoku cez ten strom. Nabudúce si s Lupinom dáme vlčí filmový festival alebo čajové posedenie.

Otvorila som svoju skrinku prvej pomoci a vypila, čo mi pod ruku prišlo. Pár elixírov na bolesť, pár na modriny. Mala by som byť ok. Alebo zdrogovaná, to nepopieram.

Hlavne si ale asi skočím na raňajky, lebo začínam byť hladá ako vlk.

No ok, to nie je vtipné.

*****

Prišla som na herbológiu a oprela sa o stenu na konci sklenníku. Tak nejak som bola unavená a mala som pocit, že bez pomoci nedokážem stáť. Profesorka ešte neprišla a väčšina študentov tiež nie.

Ľudia by sa mali naučiť chodiť presne, ušetrili by sme si tak mnoho problémov. ... Ok, žiadny ma práve nenapadá, ale mám zlý deň, takže mi snáď odpustíte, keď nebudem do éteru púšťať samé rozumy.

Odrazu sa trieda zvláštne zmenila a ja som zrak stočila ku dverám. Ako môže prítomnosť jednej osoby narušiť celú podstatu triedy?

Faust hneď zamieril ku mne a usmial sa.

"Ťažká noc?" zdvihol obočie.

Zamračila som sa.

"Vyzerám tak?"

To je tak, keď sa spýtate to, čo vás napadne ako prvé. Rada do života- nikdy nepovedzte to, čo vám v mysli vystane ako prvé. Väčšinou je to totiž tá najväčia kravina a od múdrej rekacie má na sto honov.

Modelová situácia, sledujte a učte sa:

"Vyzeráš, akoby si celú noc nespala a ešte ťa k tomu aj niekto poriadne zmlátil."

"To sa ti zdá."

Faust arogantne zdvihol jedno obočie a vydýchol. Jeho neomylnosť bola asi neomylná, inak by si nebol tak prekliato istý svojim úsudkom.

"Sladká Myra, to asi ťažko. Tak, čo sa stalo?"

"Prečo by sa malo niečo stať?"

"Nenúť ma to opakovať. Obaja sa potom budeme cítiť ako idioti. Iba mi povedz, čo si celú noc vyvádzala."

"A keď ti to nechcem povedať?"

"Tak mi to nepovieš. Možno ma to zaujíma, ale mám úroveň. Nepotrebujem to z teba páčiť."

Okamih som naňho hľadela, potom prikývla a otočila sa preč. S Fuastom sa dý vyjsť, len nesmiete uraziť jeho výchovu.

Čisto pre zaujímavosť a pre poučenie vás, milé deti, som k nemu opäť vzhliadla.

"Čo by sa stalo, keby som na tvoju prvú otázku odvetila iba "Áno, ale nechce sa mi o tom hovoriť."?"

"Nechal by som to tak. A ešte by sme sa necítili obaja ako idioti."

Hm, ja viem prečo sa cítim ako idiot, ale prečo on?

Tak, a tu to máte zlatí moji. Vyvaliť prvú kravinu=cítiť sa ako idiot. Rokmi vyskúšané, dlhoročná kvalita.

V tom sa atmosféra miestnosti opäť zmenila a ja som pozrela ku dvérám, opäť.

Vošla nevaľne známa Záškodnícka štvorica a ja som zavrela oči, pretože mi v mysli vystanula scéna. Asi vám nemusím hovoriť aká. Oblialo ma horko a takmer sa mi zatočila hlava, keď odrazu ma zo spomienky- jednej konkrétnej- vytrhol smiech.

Zvučný, sýty, krásny a mne sa roztriasli kolená, pretože ho nepočúvam príliš často.

Pozrela som na Fausta, ktorého tvár vyzerala ako božský výtvor a on pokrútil hlavou, keď sa konečne trochu upokojil, no jeho oči stále žiarili úprimným pobavením. Jeho zrak lietal medzi mnou a Lupinovou tvárou- ktorá už nevyzerala tak zle, očividne aj on má nejakú tú zbierku elixírov- a nedokázal sa prestať smiať.

Lupin síce spapkal nejaké tie elixíry, ale Rozparovač sa vyriadil aj na ňom. Uveril by mi Faust, keby som ho spomeula?

"Myra, vzbudzuješ moju zvedavosť čoraz viac. No aspoň sa už necítim ako idiot. Súvisí táto noc nejak s tým, že sa s tebou už Lupin baví?"

Ostro som po ňom pozrela a skúmala jeho tvár. Nedávala nič najavo, stále bola pobavená, i tie oči sa smiali oranžovým leskom... A preda v nich bolo niečo skryté.

"Je tu niečo, čo neviem, Faust? Máš mi čo povedať?"

"Mám ti toho toľko čo povedať, Myra. No nemyslím si, že by som mal," pobavenie z jeho tváre odišlo a ostala opäť príjemná maska chladu. To, že niečo skrýva, bolo ešte viditeľnejšie, no ešte viac zahalenejšie v oranžovom, prenikavom lesku jeho očí.

Tak ma napadá... Faust je skvelým kandidátom na post masového londýnskeho vraha, nie?

"Aké máš tajomstvo?" zamračila som sa, pretože mi to čoraz viac vŕtalo v hlave. Neviem prečo, no mala som nejasný pocit, že sa ma to týkalo.

Faust okamih rozmýšľal a potom sa ku mne naklonil. Ovanula ma príjemná, mierne sladká voňa, ktorá vychádzala z jeho špinavách blond vlasov, ktoré mal rozhádzané okolo tváre. Jeho pleť bola akýsi zvláštny mix teplej farby a bledosti. Bol... Bol nedotknuteľne krásny, akoby ani nebol ozajstný a pri tom stál hneď vedľa mňa, cítila som vôňu jeho vlasov, ktorá sa miesila s korenistejšou vôňou jeho tela a oblečenia a cítila som jeho teplý dych. Bol ozajstný, a predsa... Akoby bol zákerným zvieraťom v klietke, ktorého sa nechcete dotknúť. Môžete, ale nechcete.

"Keby som ti to povedal, musel by som ťa zabiť," šepol.

Nechtiac sa mi na okamih rozšírili zreničky. Až potom mi došlo, že žartuje.

"To bolo dosť lacné."

Faust sa opäť zasmial, no teraz už nie tak úprimne. Pokrčil ramenami a nechal ma tam stáť samú, prebodávanú zamyslenými pohľadmi troch Záškodníkov a príjemným pohľadom štvrtého z nich.

Znepokojujúce.

*****

Je vtipné, ako sa veci zmenili. Kým som Lupinovi nechcela pomôcť, vyhýbal sa on mne. A teraz, keď som mu pomohla, vyhýbam sa ja jemu.

Nie, nešlo mi o to, čo sa stalo v lese. To, že som po ňom na okamih naozaj zatúžila, mi je v podstate úplne ukradnuté. Lupin je pekný, má dobré telo, sú chvíle, kedy je až- hm- sexi. Takže prečo nie- po takom niekom môžem túžiť. Ktokoľvek s týmto opisom, kto by tam so mnou ležal, by mi spôsobil to isté.

Skôr mi vadia tie vďačné pohľady plné priateľstva. Ale myslím, že to pochopil- a to už po týždni- pretože posledné dva dni ochladol a ledva ma pozdraví. No, arogancia a nevšímavosť vám začnú liezť na nervy, akokoľvek vďační ste.

Zajtra sa ide do Rockvillu. Ženské aj chlapi idú vo veľkom kupovať šaty, dokonca sa tam otvoril malý obchod s maskami, stačí vám?

Masky napokon vyzerajú o niečo inak ako benátske, ale to je každému asi totálne u prdele, takže nás buď a) Dumbledore zakope do zeme, alebo b) nám to prejde. Tak či onak, neriešim to. Nemal to dávať na staroti nám.

Povedzme, že kelti vo veľkom využívali zlatú, červenú a hnedú. Zobrazenie zvierat (čítaj príšer) a prírody, čo dávali
na svoje veľké, mohutné hlinené či brondzové masky. Tie potom vyzerali ako niečo, čo keď vám spadne na nohu, rozmliaždi vám ju.

Benátske masky sú naopak niečo tajomné, rôznych farieb, ľahké, rôznorodé. Od prezdobených s perami, gorálikmi a vyšívaním, až po jednoduché látkové škrabošky. Kovové či látkové, na celú tvár, na pol tváre vertikálne či horizonátlne, znázorňujúc fázu mesiaca či tvár zvieraťa. Čokoľvek, hlavne aby to bolo krásne, tajomné a malo to erotický podtón. Možno až trochu desivý podtón.

Vlastne mi to môže byť jedno, lebo ja zajtra musím pracovať. Takže si nemám kedy kúpiť veci, že.

Ale to je fuk, ja tam pokojne pôjdem v šatách, ktoré mám z domu. Idem iba na chvíľu a sama, takže...

Dvere do spoločenskej sa otvorili a už len podľa rachotu to boli očidivne Záškodníci.

"Ahoj, Myra," pozdravili ma a ja som na okamih vzhliadla.

"Ahoj," ozdravila som iba zo slušnosti. Nemávam vo zvyku byť nevychovaná, ak je i osoba na druhej strane cesty slušná. Ak tá osoba ukazuje prostredník, hodím po nej niečo. Jasné pravidlá.

Záškodníci ma začali zdraviť chvíľu po úplnku, ktorý som strávila s Lupinom. Či to bolo z vďaku, alebo z povinnosti, to mi je jedno, ale trochu ma desil fakt, že by sa mali cítiť zaviazaní. Zaviazaní mne. Brr.

Traja z nich prešli do Remusovej izby, ako vždy keď som ich stretla, no jeden zastal za gaučom a pozrel na mňa do kresla.

Vzhliadla som k nemu a nedokázala si nevšimnúť, ako mu to v krvavo červenej košeli a čiernych džínsoch sekne. Okolo neho sa šírila svieža vôňa sprchy a korenistá vôňa kolínskej.

Mal dnes rande, to bolo isté. Byť ja jeho rande, rozpúšťam sa z neho celý večer, pretože vyzeral naozaj... Uňho som so slovom sexi neváhala ani maličký moment. Zvodný a zmyselný. Ťažko normálne rozmýšľať pri pohľade do tých búrkových očí.

"Kedy mám po teba zajtra prísť?" spýtal sa odrazu Black a mňa to vytrhlo z omámenia.

Fuck off. Ešteže má Black schopnosť rozprávať, ktorou výsledný dojem vždy skazí. Aspoň že tak.

Spomínala som, že zajtra musím pracovať? No, Black si vymyslel, že k výzdobe potrebujú neviem aké chujoviny a ja ako primus ich s ním musím zháňať. A musím to byť práve ja, pretože Lupin má zajtra v Rockville stretko s potenciálnou kapelou. Paráda.

Takže, celá škola bude zajtra mimo, len ja tu ostanem s týmto pablbom ako vystrihnutým z príručky o zvádzaní.

Tss.