"Neviem," odvetil Harry na Remusovu otázku ako začali fámy. "Ale život mi rozhodne neuľahčujú." Znovu si pošúchal ruku a Severus pokynul Remusovi aby mu v tom zabránil, čo aj spravil, čím si vyslúžil od Harryho hnusný pohľad.

"Čo presne sa deje?" opýtal sa Remus.

"Je to dlhý príbeh a nie taký, čo by sa hovoril na verejnosti," povedal Severus, ktorého opustila predošlá dobrá nálada.

"Naozaj som nechcel..."

"Ničíš to, komplikuješ to. Musíš prestať skôr, ako niekto príde k zraneniu."

"Čo je, Harry?"

"Hlas."

"Znovu?"

"Hlas? Čo to je?" zašepkal Remus.

"Nevieme," odvetil Harry. "Poďme späť do Rokfortu. Cítim sa zrazu divne."

"Hop šup sieťou sa prenesieme do riaditeľovej kancelárie," oznámil im Severus.

"Ideš s nami, Remus?"

"Môžem nejako pomôcť?" spýtal sa. Severus si vzdychol.

"Môžeš, ak vieš otvoriť knihu a hľadať," odvetil. Harry nevedel povedať, či to bolo myslené normálne alebo ako urážka. Keďže nechcel, aby medzi nimi vznikla hádka, priklonil sa k tomu prvému.

"Pôjdem s vami," prikývol Remus. Severus sa šiel porozprávať s Madam Rosmertou a onedlho vstúpili do riaditeľovej pracovne. Harry a Remus nasledovali Severusa do hradných žalárov. Harry prerušil ticho.

"Kam ideme?"

"Do môjho laboratória," dostalo sa mu odpovede. Keď tam konečne dorazili, Severus odstránil všetky bariéry a on a Remus vstúpili. Harry sa ale zastavil tesne pred dverami.

"Čo je?" spýtal sa Severus.

"Má tu dolu pofukovať vetrík?"

"Pravdepodobne je to len zmena tlaku tu a hore na schodisku," navrhol jeho otec, no Harry pokrútil hlavou.

"Fúka v opačnom smere. Hneď som späť," povedal Harry a prešiel ďalej po chodbe. Už ten vánok necítil, ale kráčal ďalej, ohromený tým ako dlhá tá chodba bola. Keď konečne prišiel až na koniec, stál pred dverami. Čudné miesto na dvere, pomyslel si. Práve sa chcel otočiť, keď od prišla od dverí vlna mágie a potom to náhle prestalo. Ako keby tam niekto umiestnil bariéry.

Harry sa na to chcel pozrieť, no potom si to rozmyslel. Nemal sa tam čo ponevierať a ešte k tomu úplne sám. A okrem toho sa nechcel ocitnúť v obkľúčení detí smrťožrútov. Severus by po ňom mohol po čase pátrať, ale pravdepodobne nie včas a tak sa otočil a vošiel do Severusovho labu.

"Kde si bol?" spýtal sa Severus hneď ako vkročil dnu.

"Povedal som, že sa hneď vrátim. Na konci tej chodby sú dvere a keď som sa tam dostal, zdalo sa mi, akoby tam niekto vykúzlil bariéry. Ten vánok prestal asi vo štvrtine tej chodby takže si myslím, že prichádzal spoza tých dverí."

"Drž sa od nich ďalej," prikázal mu Severus. "Nemal si tam vôbec čo robiť."

"Ja viem, ale..."

"Nie. Vieš, že niektorí študenti majú isté príkazy."

"Ja viem, ale..."

"Nie."

"Nešiel som tam nič urobiť, Severus," mohol to konečne dokončiť Harry. "Otočil som sa hneď potom, ako som sa tam dostal a pocítil tú vlnu."

"Vlnu?"

"Hej, cítil som vlnu. Väčšinou to cítim, keď niekto vykúzli ochranné bariéry.

"Odkedy?"

"Neviem. Prečo?"

"Nie je to obyvklé."

"A čo kedy bolo?" vyprskol harry naštvane.

"Hej, Harry," vložil sa do toho Remus. "Nič zlé tým nemyslel."

"Ukľudni sa, Harry," povedal Snape kým sa hrabal v skrini v ktorej schovával všetky materiály potrebné na výskum.

"Čo vlastne hľadáme?" spýtal sa Remus.

"Kúzla, ktoré ovplyvňujú myseľ."

"Čože? Myslel som, že Hermiona robila niečo podobné na svoj projekt z elixírov. Myslím ale, že to malo niečo spoločné s kombinovaním kúziel a elixírov. Sťažovala sa, že jej pôvodný projekt bol príliš jednoduchý," okomentoval to Harry.

"Naozaj?"

"Hej. Nechápem ale, čo to má s týmto spoločné."

"To si naozaj zaký sprostý, Harry? Čo si myslíš, že ten hlas je?"

"Enyamová sa snažila dávať mi niečo do jedla...myslíš že...?"

"Áno. Slečna Grangerová by nám mohla v mnohom pomôcť."

"O takomto čase je väčšinou v knižnici."

"Práve tam máme namierené," povedal Severus a vložil si všetky veci do batohu. "Poďte."

Harry mal pravdu, keď povedal, že bude Hermiona v knižnici. Bolo ale dosť ťažké ju za tou kopou kníh nájsť.

"Ahoj, Harry! Ako to...och, dobrý deň, profesor Snape, profesor Lupin."

"Prosím ťa, Hermiona. Už nie som tvoj profesor. Už roky ním nie som. Volaj ma Remus." Hermiona prikývla.

"Vyhrali ste?" spýtala sa.

"Hej. Ani netuším ako. Zdalo sa mi to príliš jednoduché na všetko to, čo kolovalo v Dennom Prorokovi.

"Gratulujem! Ale prečo ste teraz tu?"

"Snažíme sa zistiť, čo ten hlas vlastne je. Severus si myslí, že by nám tvoj výskum mohol pomôcť," povedal Harry potichu a Hermiona znovu prikývla.

"Áno, to som si domyslela. To bol jeden z dôvodov, prečo som smer môjho výskumu tak trochu pozmenila Po tom, čo sa snažila Enyamová urobiť a ako ten Hlas po jej odchode ustal som mala pocit, že tam je nejaké prepojenie. Však sa ne..."

"Ten Hlas sa vrátil. Čo si zistila?"

"Nič moc. Teda, je možné, že vie elixír podnietiť účinnosť istých myseľ ovládajúcich kúziel, ale neviem, aký elixír Enyamová použila. A v hlavnej časti knižnice nie je na túto tému veľa kníh. Vypýtala som si od profesorky Joa povolenie do Zakázanej časti, ale povedala, že by som mala nájsť všetko čo potrebujem v tej hlavnej..." odmlčala sa.

"Slečna Grangerová, ako dlho na tom už pracujete?" bola Severusova otázka.

"Ech, krátko potom, čo sa to stalo po prvýkrát. No časom sa k tomu pridáva viac...faktorov. Teraz, keď sa hlas vrátil, znamená to, že je do toho zatiahnutý ešte aj niekto iný. Enyamovú poslali do Azkabanu a neexistuje spôsob, ako by mohla v tých čaroch pokračovať ona. Niektoré z tých jednoduchších nevyžadujú prútik, ale musia byť uvalené z určitej vzdialenosti," pokračovala vo vysvetľovaní a Harry pokrútil hlavou. "Čo znamená, že ten, kto to kúzlo vyčarúva musí byť niekde v hrade. Nemyslím si ale, že to je profesorka Joa. Ak by to bola ona, mala by námietky ohľadom môjho výskumu. Ale zdalo sa, akoby sa jej páčila téma, ktorú som si vybrala..."

"Stačí, myslím, že už si vieme utvoriť obraz, Hermiona," zažartoval Harry.

"Som rád, že má slečna Grangerová aspoň trochu predvídavosti," okomentoval to Severus a Hermiona sa rozžiarila. Severus vytiahol brko a kúsok pergamenu, na ktorý následne niečo napísal. Potom pergamen podal Hermione.

"Toto je povolenie prístupu do zakázaného oddelenia. Je platný na tak dlho, ako budete rpacovať na projekte. Ak sa ale zistí, že ste toto povolenie zneužila, bude vám prístup odopretý."

"Samozrejme, pane. Ďakujem, profesor Snape!"

"Rád by som dostal kópiu vašej práce. Nie je veľa výskumou robených na odvetvia medzi čarami a elixírmi." Hermiona si niečo potešene zamrmlala a okamžite sa vydala za knihovníčkou.

"Myslím, že si jej práve obšťastnil deň, či skôr celý rok, Severus," okomentoval to Remus.

"To je taká vždy, Harry?" spýtal sa sucho Severus.

"Vždy. Ale nesťažujem sa. Ona je človek, ktorý v prvom ročníku rozlúštil tvoju hádanku a v druhom ročníku zistila, že tá príšera z Tajmonej komnaty je bazilisk."

"Ako si vedel, že tá hádanka bola moja?"

"No...skrátka sme to vedeli. Bolo to tak trochu zjavné, keď sme sa nad tým zamysleli, elixíry a logika..."

"Chápem," povedal Severus presne vtedy, keď sa Hermiona vrátila. Prehrabala jeden z kopcov pergamenov, ktoré mala so sebou a jednu kôpku s úsmevom podala Harrymu. Potom vykročila smerom k zakázanému oddeleniu. Harry si začal pergameny prezerať, no Severus mu ich vytrhol.

"Hej!"

"Pssst!" povedal niekto za stohom kníh, pravdepodobne knihovníčka. Severus Harryho ignoroval a začal si sám pergameny prezerať. Asi po dvoch minútach sa vydal rovnakým smerom ako Hermiona a Harry sa otočil k Remusovi.

"Teraz čo?" spýtal sa ho.

"Nezostáva nám nič iné ako ich nasledovať," odvetil Remus.

********

O niekoľko hodín neskôr sa blížila večera a štvorica nemala veľa úspechov. Hermiona toho našla kopu na svoj výskum, ale ohľadom Hlasu toho moc nenašli. Severus, ktorému dal riaditeľ elixíry, ktoré u Enyamovej sa rozhodol, že nebude s výskumom pokračovať, kým nezistí presne čo to bolo za elixíry.

Dospelí z knižnice odišli a Harry počkal, kým si Hermiona zbalila všetky veci a pobrali sa spolu do Veľkej siene aj oni. Aj keď Harry jedol len prednedávnom, čas, za čas, ktorý strávili v knižnici nepochopiteľne vyhladol.

"Ahoj kamoš. Ako to skončilo?" spýtal sa Ron, keď sa Harry s Hermionou usadili.

"Vyhrali sme."

"Je tiež zvláštne, ako ľahko!" povedala Hermiona. "Fudge musel spraviť niečo, čo sa im nepáčilo." Keď boli v knižnici, Harry jej presne rozpovedal,čo sa na výsluchu stalo. "Pochybujem, že ho znovu zvolia za ministra. Je naňho hrozne veľa sťažností ohľadom toho, ako sa stavia k tejto vojne. Hej, Harry hovoril si v poslednom čase s Ravenou?"

"Nie. Prečo?"

"Myslím, že jej otec bude kandidovať na ministra. Vieš na ktorej strane stojí? Viem, že je Ravena spríbuznená s profesorkou Joa. Tuším sesternice z druhého kolena."

"Nie, o jej rodine sme sa nerozprávali. Teda okrem jej brata. A ako vieš, že sú príbuzné?"

"Nedávno som si vyhľadala rodové stromy. Vieš teda, na ktorej sú strane? Jej brat sa volá Alexander, však?"

"Lex. A myslím, že nestoja ani na jednej strane."

"Hermiona, prišli sme sem jesť. Nie aby sme sa zhovárali o politike. Prečo ten náhly záujem?" spýtal sa Ron.

"Neviem. Vieš, vy dvaja by ste mali dávať viac pozor na to, čo sa okolo vás deje. Čítate vôbec Denného Proroka?"

"Nie," odvetil Harry. "Aj tak sú tam samé lži."

"Áno, ale ak si to prečítaš, budeš vedieť, čo si myslí obyvateľstvo. Vedel si vôbec, že tam bol včera článok o profesorovi Snapovi?"

"Nie, kým mi ho neukázal," pripustil Harry. Hermiona pokrútila hlavou.

"Nemôžem uveriť tomu, aký ste niekedy hlupi."

"Ja nie som hlupy!" bránil sa Ron.

"Áno, si," kontrovala Hermiona.

"Niekedy je to tak jednoduchšie, Hermiona," povedal jej Harry.

"Jednoduchšie áno. Ale nie bezpečnejšie! Mohli by napísať článok, kde je dôkaz, že si sa obrátil k temnej strane, či už taký existuje, alebo nie a všetci by sa proti tebe mohli obrátiť!" Harry si vzdychol a rozhodol sa nekomentovať to. Hádať sa s Hermionou bolo naozaj nezmyselné.

"Harry, vrátiš sa dnes do veže? Všimol som si, že tvoje veci tam nie sú."

"Hej, to bol nápad profesora Dumbledora. A naozaj netuším," povedal Harry a poobzeral sa po chrabromilskom stole. Väčšina ho ingorovala, ale bolo tam zopár ľudí, ktorí naňho zazerali. Bolo tam ale aj zopár ľudí, ktorí sa naňho súcitne usmievali. Harry nevedel, či to bolo preto, lebo bol jeho otec nenávidený profesor elixírov alebo preto, že naňho tak veľa ľudí zazeralo. Stavil by si ale na to prvé. "Neviem, či sa dnes vrátim do veže. Budem sa musieť spýtať. Možno by ste mi mohli povedať, čo sa o mne hovorilo, aby som bol v obraze."

"Samozrejme," povedal Ron. "No doteraz som počul naozaj všetko. Väčšina neverí, že sa plánuješ stať ďalším Temným pánom, ale je aj dosť veľa študentov, ktorí nevedia pochopiť ako môže byť Snape tvoj otec. Zdá sa, že ich to dosť vytočilo."

"Ja som počula množstvo Slizolinčanov, ktorí sú rozzúrený, že je syn profesora Snapa v Chrabromile. Jeden z nich dokonca navrhol aby ťa preradili, len aby ťa mohli ponižovať," povedala Hermiona a Harry prevrátil očami.

"Vďaka. Aspoň sa nemusím báť obvinení zo stranenia Voldemortovi."

"Nedokážem pochopiť, ako na to môžu čo len pomyslieť," povedal Ron a naložil si na tanier ešte viac jedla. Harry sa pozrel k hlavnému stolu a zistil, že naňho Severus upieral pohľad. Rýchlo odvrátil pohľas späť ku svojim priateľom.

"Niektorí ľudia sú takí natvrdlí, že uveria všetkému, Ron," poučila ho Hermiona.

"Tak kde ste vy dvaja boli niekoľko posledných hodín," spýtal sa Ron, čím účinne zmenil tému.

"V knižnici," odvetili naraz Harry s Hermionou.

"Ako vždy. To jediné miesto, kam som dnes odmietol ísť."

"Prečo?" spýtal sa Harry.

"Dnes som sa neučil. Urobil som si voľno," odvetil ľahkomyslene Ron.

"Len nedávno sme prišli z prázdnin. Nepotrebuješ voľno," povedala Hermiona káravo.

"Áno, Hermiona, potrebujem ho. To, že ty si šťastná, keď môžeš celé dni študovať, neznamená že to baví aj mňa. Dokonca si to preniesla aj na Harryho!"

"Ronald, ty neštuduješ, až kým ťa k tomu niekto neprinúti. A mal by si byť rád, že Harry na sebe popracoval. Ty by si mal tiež."

"Och, prosím ťa, Hermiona. Mám celkom dobré známky."

"Celkom áno. Ale mohol by si ich mať oveľa lepšie!"

"Mohli by ste sa vy dvaja prestať hádať?" podarilo sa Harrymu zasiahnuť do ich hádky. "Ďakujem." Zložil príbor na tanier. "Som plný."

"Harry, ledva si niečo zjedol."

"Jedol som pred niekoľkými hodinami, Hermiona, takže som nebol až tak hladný. Idem teraz do Severusových komnát. Musím popracovať na elixíre, o ktorom som ešte ani nezistil, čo je zač."

"Dobre, Harry. Prídeš sem na raňajky?"

"Možno," odvetil Harry a odišiel. Bol prekvapený, keď za dverami Veľkej siene natrafil na Severusa.

"Plížiš sa von?" spýtal sa Severus.

"Chcel som ešte popracovať na tom elixíre..." odvetil Harry a Severus prikývol.

"Kde budeš dnes v noci spať? Vo veži, alebo v mojich komnatách?"

"Neviem. Ale myslím si, že pôjdem do veže. Rozhodnem sa, keď to dokončím."

"To?"

"Elixír!" odvetil Harry. Severus sa mu len otočil chrbtom a vykročil do podzemia.