Je to vzájomné I.
Kapitola devätnásta: Predčasné vypočúvanie


Názov: Je to vzájomné I.
Preklad: iisis
Originálny názov: It's Mutual 1
Autorka: breannatala
"Vieš, ako nám profesorka Joa dala každému inú úlohu? No, to je jedno, teraz máme robiť vyhľadať informácie na tú tému, ktorú nám dala," povedala Hermiona, keď ju stretol za dverami vedúcimi do učebne elixírov na ceste za Severusom. Už tam mal dávno byť, ale Severus mal stretnutie s Dumbledorom.
"Áno? No, ja mám kopu takýchto projektov od Severusa. Veľa šťastia."
"Vďaka. Ideš teraz za ním?"
"Áno, mám s ním hodinu."
"Zabav sa."
"Vďaka." Harry sa otočil a odkráčal na svoju hodinu.
"Teraz sa to všetko pokazí," povedal TEN hlas a Harry vyskočil. Bolo to prvýkrát, čo ho počul odkedy objavili Enyamovú. Predpokladal, že za to mohla ona. Utiekla z Azkabanu? Alebo to bol niekto iný..?
Keď Harry konečne dorazil, Severus tam ešte nebol, a tak si vytiahol knihu a začítal sa. O chvíľu neskôr sa tam vrútil aj Severus.
"Čo sa deje?" spýtal sa Harry. Snape mu hodil výtlačok Denného proroka. Dnešný výtlačok.
"Ako...?"
"Zdá sa, že Joa nevidela nič zlé na tom, že to povedala jednej svojej priateľke. Tvrdí, že jej priateľka jej sľúbila, že to nikomu nepovie," zvrčal Severus.
"Zjavne sľub nedodržala," súhlasil Harry. Znovu sa pozrel na noviny a čítal.
Príbuzní Harryho Pottera, o ktorých sa donedávna verilo, že sú jediní jeho pokrvní príbuzní boli na Vianoce zavraždení skupinou smrťožrútov. Chodili reči o tom, že sa o Pottera nestarali veľmi dobre. Podarilo sa nám porozprávať sa s Potterovým susedmi a bývalými spolužiakmi zo školy. Tvrdili nám, že Potter navštevuje školu pre "mladistvých delikventov" a snažili sa nás presvedčiť o tom, že je veľmi nebezpečný. V rokoch pred jeho nástupom do Rokfortu bol vždy samotár, nikdy sa nezapájal medzi svojich vrtovníkov.
Má Potter muklov v nemilosti? Aj keď sa nám nepodarilo osobne sa s ním spojiť, viedli sme rozhovor s niekoľkými jeho spolužiakmi. Všetci z nich tvrdili, že Potter svojich príbuzných nenávidel. Vie sa, že Ten-Koho-Nesmieme-Menovať zavraždil svojho otca len preto, že bol mukel. Vypočul Veď-Viete-Kto Potterovo prianie? Stane sa z Pottera ďalší Temný pán?
Aj keď nevieme tieto otázky zodpovedať, možno by sme nemali chlapcovi, ktorý prežil slepo dôverovať. Minister Fudge plánuje získať poručníctvo nad Harrym Potterom sčasti aj preto, aby naňho mohol dohliadať.
"Čože?" zreval Harry, keď článok dočítal. "Ja nie som ďalší Temný pán! Prečo by som sa mal k nemu pripojiť?!"
"Ja to viem, Harry," povedal Severus, ale Harry ho nepočúval.
"Prečo? Nemyslím si, že to zvládnem ak sa proti mne znovu postaví celý čarodejnícky svet. A teraz si budú všetci myslieť, že Fudge je ten najlepší na rolu môjho opatrovníka." Harry bol blízko psychického zrútenia. ""Teraz sa to všetko zrúti." Ten hlas mal pravdu," zašepkal Harry.
"Hlas?" spýtal sa Severus s obavami. "Stále ho počuješ?"
"Iba tesne predtým, ako si sem prišiel," odvetil Harry a naprázdno pozeral na noviny pred sebou. Severus bol ticho. Nebol jeden z tých, čo ponúkali falošnú nádej. Predtým si bol istý, že sa mu vojnu s Fudgeom podarí vyhrať. Teraz si už taký istý nebol.
"Fudge sa rozhodol na presunutí dátumu vypočúvania. Uskutoční sa zajtra," povedal jemne.
"Zajtra!" zreval opäť Harry. "Ale...!"
"Nie je nič, čo s tým môžeme urobiť, Harry. Budem bojovať všetkými silami, ale..."
"Nie," zastonal Harry. "A čo s mojím Znamením? Čo ak prídu na to, že mám spojenie s Voldemortom? Čo ak..."
"Prestaň s tými "Čo ak". Riaditeľ na tom pracuje. Dnes večer k nemu o šiestej ideme. Nebudeš večerať vo Veľkej sieni, bolo by to skrátka príliš nebezpečné." Harry znovu zastonal a zviezol sa na stoličku. "Najeme sa v mojich komnatách. Poďme tam. Nemyslím si, ža sme v stasve pripravovať nebezpečné elixíry." Harry prikývol a dovolil Severusovi, aby ho odviedol do svojich izieb.
********
"A čo so znamením?"
"Je ešte veľmi bledé. Budeme schopní ho zakryť nevypátrateľním kúzlom," odvetil Dumbledore. Harry si povzdychol, čím prilákal riaditeľovu pozornosť. "Harry, nemusíš sa dnes vo veži zastaviť na viac ako na pár minút, počas ktorých si odtiaľ len zoberieš veci, ktoré budeš niekoľko nasledujúcich dní potrebovať. Tiež si ospravedlnený zo zajtrajšieho vyučovania. Mohli by ste sem prosím prísť zajtra okolo siedmej? Odtiaľto sa dostavíme na Ministerstvo."
"Samozrejme, riaditeľ," odvetil Severus a spolu s Harrym prešli k veži. "Počkám na teba vonku," povedal Harrymu a ten si šiel po svoje veci.
"Zradca sa odvažuje ukázať svoju tvár! Čo ťa donútilo prejsť k Voldemortovi, Potter? Alebo by som mal povedať Snape?"
"Nepridal som sa k Voldemortovi!" povedal Harry dostatočne nahlas aby to počula celá klubovňa a išiel si do izby po veci. Namiesto toho aby si z kufra vybral všetko potrebné, všetko si doňho nahádzal späť a zmenšil celý kufor. Neveril, že by mu s ním Chrabromilčania počas jeho neprítomnosti niečo nevyviedli. So Severusom sa stretol vonku, vďakabohu bez ďalšej konfrontácie a spolu bez slova zišli do jeho komnát.
"Priniesol si si celý kufor?" spýtal sa Severus, keď ho Harry zväčšil. (ten kufor :-))
"Neverím, že by mi sním niečo nespravili," odvetil Harry na čo Severus nadvihol obočie. "Keď som vošiel do klubovne, niekto ma obvinil z toho, že som sa pridal k Voldemortovi. Znova," povedal hnevlivo. "Nie je to fér. Nikdy by som sa k nemu nepridal. Veď mi vyvraždil celú rodinu!"
***********
Harry sa prudko strhol zo spánku a snažil sa zabudnúť na to, čo v snoch videl. Počas tejto vízie Voldemort nikoho neoznačil, no rozhodol sa že dnes je perfektná noc na "zábavu" ako to nazval. Harry si uvedomil, že netuší, kde je a začal panikáriť.
"Harry," doľahol k nemu hlas. Pocítil niečiu ruku na ramene a strhol sa. "Harry, to je v poriadku. Upokoj sa." Harry sa pomaly vrátil k zmyslom. Bol v Severusovej izbe.
"Boli to ešte len deti," zastonal Harry.
"Vizia?" spýtal sa Severus. Harry prikývol. Severus si ho k sebe pritiahol a Harry sa oňho vďačne oprel.
*********
Harry nasledoval Severusa na ceste do riaditeľovej kancelárie v pochmúrnej nálade. Bolo mu trochu trápne, keď sa ráno zobudil s otcom v tej istej postel, no zároveň bol vďačný za to, že ho neopustil. Bol ale prekvapený, žesa mu podarilo znovu zaspať. Keď konečne dorazili do kancelárie, Dumbledore mu bez slova začaroval ruku a hop šup práškovou sieťou sa pobrali na Ministerstvo.
"Prípad udelenia opatrovníctva nad Harrym Potterom," povedal Dumbledore slečne sa pultom. "Harry Potter, Severus Snape a Albus Dumbledore." Slečna naňho divne pozrela.
"Prútiky prosím," povedala a vzala si ich. Po chvíli ich im vrátila spolu s menovkami. "Súdna sieň čislo 23." Presne tam sa trojica o niečo neskôr dostavila.
"Začneme. Prípad udelenia opatrovníctva nad Harrym Jamesom Potterom. Minister Kornelius Fudge sa uchádza o poručníctvo, Riaditeľ Rokfortskej školy čarodejníckej Albus Dumbledore, Merlinov rád prvého stupňa, je proti. Predvolávam Albusa Dumbledora," oznámila čarodejnica.
"Riaditeľ Dumbledore, prečo ste proti Ministrovmu uchádzaniu sa o opatrovníctvo nad Harrym Potterom?" spýtal sa Dumbledora čarodejník, ktorého Harry nespoznával.
"Až donedávna sme verili, že Petunia Dursleyová, sestra Lily Potterovej bola jediná pokrvná príbuzná Harryho Pottera. Pred pár dňami som sa však dozvedel, že to nie je pravda. Harry Potter má žijúceho otca, ktorým je Severus Snape."
"Máte dôkaz?"
"Urobili sme rodičovský test."
"Prečo potom vyzerá ako James Potter?"
"Lily Potterová ho zjavne začarovala ešte pred narodením. To kúzlo pomaly vyprcháva. Na svoje sedemnáste narodeniny bude vyzerať ako syn Lily a Severusa."
"Prečo by sme mali povoliť poručníctvo smrťožrútovi?"
"On nie je smrťožrút. Špehoval pre mňa. Voldemort to zistil," miestnosťou prebehla triaška," začiatkom tohto leta. Už s ním viac nemá žiadny kontakt. A prečo by mu malo byť poručníctvo udelené? Severus je Harryho pokrvný otec. Ochrana jeho matky by takýmo spôsobom naďalej pokračovala."
"Nemám viac otázok. Predvolávam Harryho Pottera." Harry stuhol. Nechcel tam ísť...Severus mu jemne stisol ramená a on sa naňho nervózne usmial. predstúpil pred porotu.
"Chodia reči, že ste sa spojili s Voldemortom, je to pravda?"
"Nie, nenávidím ho. Vyvraždil moju rodinu. Chce zabiť aj mňa. Nikdy by som sa k nemu nepridal," odvetil Harry zkrátka.
"Rozosmutnila vás smrť vašich príbuzných?" spýtal sa muž. Harry bez rozmyslenia odpovedal.
"Nemali ma veľmi radi, v podstate ma nenávideli, ale nikdy som si ich smrť neželal. Nie je fér, že ich dal Voldemort zabiť len kvôli mne," bolo všetko, čo k tomu povedal.
"Týrali vás?" Harry sa strhol, potom sklopil pohľad. Naozaj nechcel na túto otázku odpovedať. Všetci v súdnej sieni naňho teraz civeli.
"Nikdy ma neudreli," povedal Harry.
"Existuje aj iný spôsob týrania ako fyzické."
"Námietka!" zvolal známy hlas: pani Weasleyová.
"Zamietnuté. Odpovedzte na otázku, pán Potter."
"Nedávali mi jesť. Odmietli ma milovať. Je to týranie? Ja neviem. Rozhodnite sa sami," povedal Harry tichým smutným hlasom.
"A čo Severus Snape?"
"Čo s ním?" spýtal sa Harry a stále si hľadel do lona.
"Týral vás niekedy?"
"Nie!" zreval. "To by nikdy neurobil!"
"Ako si tým môžete byť taký istý?" spýtal s muž. Harry sa nad tím zamyslel. Prečo tomu vlastne veril? Nakoniec odpovedal.
"Počas letných prázdnin som s ním mesiac býval v tom istom dome. V tej dobe sme sa nemali veľmi v láske. V podstate to bolo presne naopak. Nikdy sa ma nepokúsil zraniť. A v poslednej dobe...je ten jediný...komu na mne záleží," povedal. Nechcel to hovoriť, no v momentálnej situácii bol ochotný vyzradiť úplne čokoľvek, čím by mohol Severusovi pomôcť. Aj keď to znamenalo, že musí vyzerať ako dieťa, ktoré nevie čo má robiť...čím vlastne naozaj bol. "Ochraňuje ma a chápe moje pocity. Hlavne pocity k Voldemortovi," ozvali sa tiché zalapania po dychu, "pretože...no som si istý, že viete prečo," Harry mal slzy na krajíčku, no bol odhodlaný udržať ich.
"Aké sú vaše pocity k Voldemortovi?"
"Námietka! Čo má toto spoločné s udelením poručníctva?"
"Zamietnutá. Keďže je jeden z uchádzačov podozrievaný smrťožrút, otázka je relevantná. Odpovedzte ná otázku, pán Potter."
"Čo presne máte na mysli?" spýtal sa. Nebolo jednoduché zhrnúť všetko čo cítil k tomu bastardovi s hadím ksichtom.
"Bojíte sa ho, napríklad?" Harry premýšľal.
"Myslím, že moja najsilnejšia emócia k nemu je hnev," pripustil. "Vraždí nevinných ľudí a myslí si, že je to pre dobro nášho sveta. Tiež sa ho bojím. Veľa krát som sa s ním stretol. Po prvýkrát, keď som sa s ním...rozprával... bolo vtedy keď ožila jeho spomienka v mojom druhom ročníku. Vôbec nenaznačil, že to bol on kto...kto bol za tým všetkým. Ja neviem..." zakončil to Harry. Znovu si pozrel do lona. Celá súdna sieň bola až neprirodzene tichá.
"Nemám viac otázok," povedal muž potichu. "Predvolávam Korneliusa Fudgea." Harry vstal a sadol si vedľa Severusa. Venoval mu malý úsmev a Severus ho krátko objal.
"Prečo si želáte získať Harryho Pottera do opatery?"
"Harry Potter je mladý muž s množstvom problémov, ktorý potrebuje pevnú ruku a niekoho, kto by mu ukázal, ktorou cestou sa vydať. Ako sám pripustil, má z Veď-Viete-Koho strach a potrebuje ochranu, hlavne keď po ňom Veď-Viete-Kto neustále pátra. Som schopný ukázať mu ten smer aj mu zaručiť ochranu," povedal Fudge. Harry hodil pohľadom po sudcoch. Videl ako takmer každý prikyvoval a urobilo sa mu zle. Opäť sklopil pohľad a oprel sa o Severusa. Jeho otec pochopil a objal ho za pás.
"Nemám viac otázok. To by bolo všetko."
"Kým sa rozhodneme ako ďalej postupovať, dáme si pätnásťminutovú prestávku. Harry strnul.
"Prečo nepredvolali aj teba?" spýtal sa Severusa potichu. Severus len pokrútil hlavou a Harrymu bolo ešte horšie. Všetci s Fudgeom súhlasili," pomyslel si s obavami. Porota odišla.
O pol hodinu neskôr neprechádzali Harrym len obavy, no začal ho napĺňať aj strach. Porotcovia sa ešte nevrátili. Po celý čas vládlo v súdnej sieni ticho, ktoré prerušovali mnohé tlmené rozhovory. Harry sa neodvážil na niekoho pozrieť. Nakoniec po dobe, ktorá Harrymu pripadala ako večnosť sa porotcovia vrátili.
"Prišli sme sem vo viere, že najlepším poručníkom by bol pre Harryho Pottera Minister, ale po tej chvíli, čo sme tu spolu strávili," začala jedna staršia pani, "naša viera zavrávorala. Kvôli výpovedi Harryho Pottera a tomu, čo sme tu videli, kým bol pán Potter so...so svojím otcom, došli sme k záveru, že Severus Snape je tak najlepšia voľba čo sa týka fyzickej ochrany, pretože rozumie praktikám smrťožrútov ako aj najlepšia voľba čo sa týka emocionálneho vedenia. Preto vkladáme opateru Harryho Pottera do rúk jeho otca, Severusa Snapa." Potom sa otočila k Harrymu so Severusom. "A ak vám smiem navrhnúť, mali by ste porozmýšľať nad oficiálnou adopciou." Potom spolu so zvyškom poroty opustila miestnosť.
Keď sa konečne zbavili všetkých, čo im chceli zagratulovať, Harry sa otočil k Severusovi.
"Čo myslela tou "oficiálnou adopciou". Veď som predsa tvoj syn!" povedal Harry.
"To áno, ale James Potter si ťa adoptoval. Adopciou by si získal meno Snape, stal by si sa dedicom mojej krvi a mágie, nielen krvi. Pretože ťa James Potter adoptoval, tvoje meno by podľa tradície bolo Harry James Potter- Snape a mohol by si používať mená obe alebo len jedno z nich."
"Ja..." začal Harry.
"Nemusíš sa rozhodnúť teraz. Podľa zákona máš čas do sedemnástych narodenín."
"Dobre..." povedal Harry pomaly. Naozaj nevedel, čo chcel. Teda vedel to. Chcel aby bol Severus jeho otec. Ale chcel to aj Severus?
"Poď, vrátime sa do Rokfortu. Alebo chceš ísť do Rokvillu? Riaditeľ nám dnes dal obom voľno." Harry sa prekvapene strhol.
"Ale...môžem?"
"Budeš so mnou, hlupáčik." Harrymu sa po tvári rizlial rumenec, keď ho Severus nazval "hlupáčikom" ale rýchlo sa cez to preniesol.
"Uch, dobre. Rokville znie skvelo. Ľudia ale možno nebudú až takí prívetiví. Väčšinou..."
"To je jedno," odpísal tému Severus. "Tak teda poďme. Naozaj tu nechcem tvrdnúť celý deň-!
Prvé miesto kam zašli bolo U troch metiel, kde si dali ďatelinové pivo (máslový ležák). Severus premýšľal aj nad niečim tvrdším, no kvôli Harrymu sa rozhodol odolať. Našli si v krčmičke tmavý kút a chvíľu potichu sedeli.
"Čo si o tom myslíš?" spýtal sa Harry napokon. Keď mu Severus neodpovedal, usúdil, že sa spýtal príliš potichu.
"O čom?" spýtal sa starší z dvojice.
"O..neviem. O mojej adopcii. O čomkoľvek." Severus si povzdychol.
"Harry, ja..." Severus nevedel, ako pokračovať. "Bol som vystrašený, keď som si myslel, že s Fudgeom všetci súhlasia. Bál som sa, že ťa stratím. Si môj syn, moje dieťa. Ja..." Severus sa nachvíľu odmlčal a počkal kým sa mu harry pozrel do očí. Keď tak urobil, výraz v jeho tvári nedokázal identifikovať. Bol to strach? Láska? "Záleží mi na tebe. Milujem ťa, Harry," zašepkal. "Aj keď sa rozhodneš, že nechceš aby som ťa adoptoval, vždy tu pre teba budem ako som ti sľúbil. To nič nezmení." Zdalo sa, že sa Harrymu uľavilo.
"Ja...Ja ťa mám tiež rád. Si ten jediný, kto ma kedy...utešil. Kontroloval si ma, stále ti na mne záležalo, aj keď som ťa odstrčil. Nikdy som ti nedovolil, aby si mi to vysvetlil. Prepáč," zakončil Harry jemne.
"Nie je nič, za čo by si sa mi mal ospravedlňovať. Verím, že by som v tej situácii urobil presne to isté." Harry sa na otca usmial. "Ak by mi niekto na začiatku tohto leta povedal, že budem s Harrym Potterom sedieť U troch metiel, popíjať ďatelinové pivo a hovoriť všetky tie "roztomilé rečičky" očaroval by som ich a poslal by som ich do krídla s nenapraviteľnými chorobami u Sv. Munga."
"Hej, ja tiež," súhlasil s úsmevom Harry, no hneď znovu zvážnel. "Chcem aby si si ma adoptoval." To vzbudilo na Severusovej tvári úsmev.
"No, riaditeľ povedal, že by som vás tu mohol nájsť ," ozval sa známy hlas.
"Remus!" prehlásil Harry.
"Ahoj chlapče. Počul som dobré správy."
"Naozaj?" povedal Severus.
"Áno, riaditeľ mi to povedal. Ale keď som tak počul koniec vášho rozhovoru, pravdepodobne by som si to bol domyslel."
"Načúval si!" obvinil ho Harry.
"Nevolali ma záškodníkom pre nič za nič, Harry," na to sa Harry zasmial.
"Chceš sa k nám pripojiť Lu- Remus?" ponúkol mu miesto pri stole Severus.
"Jasné," odvetil a sadol si vedľa Harryho. "Tak, ako sa máš, Harry?"