Nasledujúcich niekoľko týždňov nepremýšľal Harry nad ničím okrem úloh a zábavy. No, aspoň sa o to snažil. Asi po týždni a pol sa znovu objavili jeho nočné mory. Vízie. Bol v nich Voldemortom. Nemal ich moc často, možno tak jednu za tri týždne, no boli hrozné. Väčšinou to bolo počas smrťožrútskych stretnutí a kedykoľvek mal víziu, Voldemort, on, niekoho mučil. A veľmi často cruciatusom. No najhoršie na tom bolo, že ten cruciatus sám cítil.

Bol utorok koncom októbra (října). Blížil sa Halloween a jeho vízie boli čím ďalej tým častejšie. Utorky boli ťažké dni: mal štyri dvojhodinovky. Počas ranných hodín, čarovania a transfigurácie sa vôbec nemohol sústrediť, čo bolo dosť nezvyčajné, pretože inokedy sa po prebdenej noci sústredil celkom dobre.

Ale jeho vízia túto noc bola neobyčajne hrozná. Štyria ľudia obdržali temné znamenie. Harryho predlaktie vysielalo do celého jeho tela bolestivé signály.

"Harry, je ti dobre?"

"Som iba unavený. Minulú noc som nevedel zaspať," odvetil Hermione. Jeho odpoveď bola v podstate pravdivá. Keď sa minulú noc prebudil na to, že ho všetko bolí, pozbieral všetky svoje eseje, zniesol ich do klubovne, dopísal ich a nanovo ich úhľadne prepísal. Bolo päť hodín ráno, keď mal všetko hotové, a tak si ešte nachvíľu ľahol a oddychoval, ale spánok mu nebol dopriaty.

Hermiona prikývla. Boli teraz na obede vo Veľkej sieni a Ron Harrymu hovoril o metlobalovom tréninku, ktorý bol naplánovaný na večer. Ako sa blížila metlobalová sezóna, trénovali stále častejšie, a teraz, keďže ich čakal prvý zápas, Harrymu sa podarilo rezervovať štadión na štyri večery. Harry ale Rona nepočúval. Dumal nad tým, ako prežije dnešné elixíry. Nevedel, či dnes budú alebo nebudú pripravovať elixír, a tak sa rozhodoval, či nebude lepšie, ak zamieri späť do postele, keďže bol strašne unavený.

Rozhodol sa však, že to skúsi. Okrem obrany boli elixíry jeho najlepším predmetom, čo sa známok týka. Teraz už pripravoval elixíry s neobyčajnou ľahkosťou a dokonca začal na hodinách experimentovať, snažil sa zlepšiť ich účinky. Vždy keď tak urobil, vyšlo to. Samozrejme, vždy presne vedel, čo robil. Nikdy by neskúsilnič nové, ak by si nebol istý, čo by to mohlo spôsobiť.

Ukázalo sa, že nebudú pripravovať elixíry. Čo bolo pre Harryho iba dobré. Bola to teoretická hodina a Snape sa im snažil vysvetliť teóriu protijedov. Harry sa naozaj snažil počúvať, ale keďže to noc predtým čítal už asi stýkrát, celkom to pochopil a teraz preňho bolo ťažké venovať tomu pozornosť.

Jeho myseľ sa stále vracala späť k temnému znameniu. Prečo ho bolelo predlaktie? Niekoľkokrát naň pozrel a nič tam nebolo, no stále bolelo. Harry si pomyslel, že zjavne cíti všetko, čo Voldemort. Ale prečo by chcel Voldemort cítiť bolesť? Robilo mu to dobre? Očakával, že ostatným bolesť robí dobre tiež? Toto Harry nedokázal pochopiť.

"Keďže Potter tak zúčastnene načúva môjmu výkladu, možno by nám mohol povedať, prečo je dôležité použiť pri výrobe protijedu väčšinu prísad, ktoré obsahuje jed," zavrčal profesor sarkasticky. Harry pozrel na Snapa, ktorý stál rovno nad ním a zazeral.

"Pretože ak sa jednotlivé prísady z jedu zmiešajú inak a pridá sa k nim niekoľko iných, ktoré neboli použité v protijede, ale iba v jede, zneutralizujú sa. Tak vyrobíme špecifické protijedy na jednotlivé jedy."

"Divne povedané, ale v podstate správne," odvetil Snape, potom prešiel späť do predu triedy. Harry sa znova ponoril do svojích myšlienok, neobávajúc sa Snapa. Snapovi zjavne nevadilo, že nepočúva. ak bol schopný dokázať, že látku ovláda, a keďže ju Harry ovládal, často sa mu stávalo, že veľa hodín strávil premýšľaním.

Túto hodinu sa však Harry vážne snažil počúvať, aby nemusel myslieť na temné znamenie. Ale jeho myseľ to tak nechcela. Harry chvíľu uvažoval aj nad tým, že bude predstiarať, že mu nie je dobre, pôjde na ošetrovňu a vypýta di od Madam Pomfreyovej elixír na spánok bez snov. Ale keďže potreboval ísť na hodinu magického práva, ktorá bola po elixíroch, rozmyslel si to.

Počas celého práva profesorka Juneová na Harryho hádzala podozrivé pohľady, no Harry si to nevšimol. Bol tak zabratý do robenia si poznámok z toho, čo hovorila, že si nevšímal nič iné. Zazvonil zvonec, profesorka im zadala úlohu (niečo o rodičovských právach) a všetci vstali a odchádzali.

"Pán Potter, na chvíľku, prosím," nariadila. Harry sa striasol. Profesorka mala zvláštny prístup k príkazom. Nebola ako Snape, ktorý vyvolával v žiakoch strach, ani ako McGonagallová, ktorá bola prísna, ale nikto sa neopovážil odporovať jej príkazom.

"Áno, profesorka?" spýtal sa Harry, keď všetci opustili triedu.

"Uvedomujem si, že ste si robili poznámky, pán Potter, ale nevyzerali ste, že by ste naozaj dávali pozor. Prečo? Niekoľko posledných hodín ste boli veľmi vzdialený." Harry pokrčil plecami.

"Som iba unavený, to je všetko. Môj rozvrh je dosť prepchatý." Profesorka to prijala a prepustila ho.

Pozrúc na hodinky, Harry vybehol do izby, kde si odložil tašku, potom sa vrátil do klubovne, kde sa stretol s Ronom.

"Kde je Hermiona?" spýtal sa Harry. Väčšinou sa totiž v utorok stretávali všetci v klubovni, keďže mali úplne rozdielne hodiny.

"Hádaj," povedal sarkasticky Ron. Harry, príliš unavený na hry, pokrútil hlavou a Ron pokračoval: "V knižnici."

"Aké to prekvapenie. Ale aj ja sa tam musím dnes staviť, kvôli eseji z práva. Na hodine som nedával moc pozor a ona nám dala iba deň na jej dokončenie." Ron sa zasmial.

"Nemôžem ťa obviňovať. Magické právo musí byť naozaj nudné. No i tak nemôže byť až také ako dejiny mágie. Binns je čím ďalej tým nudnejší." Harry sa uškrnul, no nepovedal nič.

"Poď, Ron, ideme sa najesť. Musím na tej úlohe pracovať ešte pred DA," povedal a prešiel cez priachod do klubovne.

"Hej, čo dnes budeme robiť?" Harry sa znovu uškrnul.

"Šiestaci budú pracovať na kúziel absorbujúcom štíte, keďža s ním mali včera všetci problém na hodine," odvetil, čím si vyslúžil od priateľa zlostný pohľad.

"Všetci okrem teba," povedal Ron, opäť sarkasticky. Harry len pokrčil plecami, potom zamieril smerom k Veľkej sieni. Tam si sadli, Harry si naložil jedlo na tanier, a rýchlo ho zjedol.

"Uvidíme sa neskôr, dobre, Ron?" Ron bol stále zaujatý svojím jedlom, no prikývol.

"Samozrejme."

Harry pomaly vyšiel až ku komnate najvyššej potreby, kde sa mal stretnúť so Snapom, aby sa uistili, že je všetko v poriadku. Prekvapujúco sa mu už podarilo dokončiť esej na právo a vedel, že by mal začať aj na tých ostatných, ale keďže ani jedna nebola na zajtra, nechal ich tak.

"Potter, idete neskoro, zase," zavrčal Snape, ktorý stál pri obraze, ktorý označoval vchod do miestnosti. Harry pozrel na hodinky a zistil, že je o prišiel o desať minút neskôr, ako mal prísť. Dnes mu cesta trvala dlhšie ako inokedy, pomyslel si.

"Prepáčte, profesor," ospravedlnil sa a nechal to plávať. Majster elixírov nemal rád výhovorky, čo sa Harry naučil zvlášť rýchlo. Harry sa rýchlo trikrát prešiel pri stene, potom tak urobil Snape a Harry vošiel, obaja zahĺbaní vo svojich vlastných myšlienkach.

Harry sa poobzeral po miestnosti a bol spokojný. Nieže by niekedy mal dôvod na opak. Komnata vždy splnila jeho priania. Harry sa znovu zamyslel, sadol si na jednu stoličku v rohu, zodvihol knihu, ktorá na nej ležala a pročítal si jej názov. Právne vysvetlenie rodičovských práv. Harry sa zasmial, krútiac hlavou.

"Tú esej som už dokončil," povedal potichu komnate, potom si znovu sadol a čakal na príchod priateľov.

Snape chlapca znovu pozoroval. Bol tichší ako obyčajne, a on musel potlačiť túžbu a spýtať sa ho, čo mu je. Vôbec ma to nemá čo zaujímať. Teda, tak dlho ako to neovplyvňuje jeho učiteľské techniky. Snape sa potichu zasmial na Harryho poznámke.

"Zjavne si myslíš, že mohla byť lepšia," zavrčal Snape a Harry k nemu prekvapene vzhliadol. Vyzeralo to, akoby chlapec zabudol, že je v miestnosti. Snape pokrútil hlavou a šiel si sadnúť na svoju obľúbenú stoličku, práve keď začali prichádzať členovia DA. Hneď pozrel ku dverám, aby zistil, kto prišiel.Och, samozrejme, Potterov malý klub fanúšikov.

Harry zo zadumania vytrhol príchod jeho priateľov.

"Ahoj, Harry!" povedala Hermiona, kým Ron zazeral na Snapa.

"Ahojte. Dokončila si tú esej Hermiona?"

"Áno. Kto by bol povedal, že sa o jednej rune dá toho toľko napísať! Ale bolo to naozaj zaujímavé. Vedeli ste..."

"Hermiona, prosím, ušetri nás prednášky," povedal provokatívne(v dobrom zmysle) Ron. "Runy ma nezaujímajú." Spôsob akým to Ron povedal vyvolal u Harryho hurónsky smiech, na čo sa k nemu všetci v miestnosti obrátili

"No, to je smiech, aký som už dlho nepočula," povedala usmievavo Ginny. "Si si istá, že si v poslednej dobe v poriadku?"

"Áno," povedal Harry naštvane. "Som iba unavený. V poslednej dobe som celkom v zhone ak si si nevšimla."

"Hey, nemusíš byť taký naštvaný, Harry. Iba som sa pýtala."

"Prepáč," odvetil Harry stále naštvane. Prečo ma nemôžu nechať na pokoji?

O niekoľko minút neskôr bola komnata preplnená prekrikujúcimi sa študentmi, čo Harrymu na jeho zlej nálade vôbec nepomohlo, ba naopak, zhoršilo ju. Keď prišla siedma hodina, Harry sa postavil a prešiel ku pódiu a komnata sa okamžite stíšila.

"Takže ideme na to. Hovoril som s profesorkou Enyamovou a zdá sa, že väčšina z vás má problém so štítmi, ktoré sme sa nedávno učili, takže sa to pokúsime dnes vylepšiť. Štvrtáci a piataci budú pracovať na odrážajúcich kúzlach, šiestaci na absorbných a siedmaci," Harry zazrel na šesť baviacich sa siedmakov stojacich vzadu, "budú pracovať na odrážajúcom štíte. Nechcem, aby sa tu niekto zranil, takže siedmaci zostaňte prosím pri odzbrojovacích kúzlach," povedal a stále na nich zazeral. Minulý týždeň mali nehodu, kde jeden siedmak vrhol na svojho partnera rezacie kúzlo, a to bolo odrazené pravdepodobne až príliš silno. Harry si osobne myslel, že ten chlapec dostal, čo si zaslúžil, no dnes večer nemal náladu sprevádzať niekoho do nemocničného krídla.

"Rozdeľte sa do dvojíc vo zvyčajných pozíciach a začnite." Harry ich počas ich dohadovania pozoroval. Bol prekvapený ako vážne ľudia DA brali, pretože im momentálne nič nehrozilo, no bol rád. Takto bolo oveľa jednoduchšie kontrolovať ich. Snape tomu samozrejme pomáha, zasmial sa Harry a vykročil smerom ku štvrtákom, zatiaľ čo Snape zamieril ku siedmakom. Dobre, ten sa o nich postará.

Harry sa prechádzal pomedzi štvrtákmi a raz za čas sa zatavil pri niekom, kto potreboval pomôcť. Spokojný, že nepoužívali žiadne nebezpečné kúzla, prešiel ku piatakom, kde robil presne to isté, čo pri štvrtákoch. No keď obchádzal skupinku, niečo si kútikom oka všimol.

Ravena vyslala na svojho slizolinského partnera omračovaciu kliatbu, ktorá bola v učebných osnovách až v siedmom ročníku. Harry o nej vedel z jednej knihy, ktorú v lete čítal, ale bol prekvapený, že ju poznala piatačka. Podišiel ku dvojici, kde uvidel, že Ravenovej partnerovi sa nepodarilo kúzlo vykryť a spadol dozadu na podušku. Keď Ravena uvidela, že sa k nim Harry blíži, rýchlo zamumlala správnu (a veľmi špecifickú) protiklatbu a pomohla svojmu partnerovi vstať.

"Pekné. Ty si Ravena, však?" Ravena prikývla. "Uvedomuješ si, že kliatba, ktorú si predchvíľou vykúzlila sa učí až v siedmom ročníku? Celkom pekne ti vyšla. Som tiež rád, že poznáš protikliatbu, keďže na túto kliatbu funguje iba jedna jediná," začal Harry predtým, ako mu mohla odpovedať, rád, že im nemusel pripomínať, že by takéto kúzla nemali používať. Zdalo sa, že Ravena vedela čo robí.

Harry skončil s obhliadkou piatakov a potom pozrel na hodinky. Bolo osem hodín. Pozrel ku šiestakom a videl, že Snape s nimi už skoro skončil. Harry znovu prešiel ku pódiu a zmenil dátum a čas na svojej minci. Teplo, ktoré vyvolali vo vreckách členov DA mu zaistilo ich pozornosť.

"To je na dnes všetko," oznámil im. "Uvidíme sa nabudúci týždeň." Pozoroval, ako odišli všetci okrem Hermiony, Rona, Ginny, Nevilla a Luny, potom k nim podišiel.

"Tak ako vám to išlo?" spýtal sa priateľov, keď Snape odišiel.

"Dobre. Všetkým sa nám to podarilo, tak ako väčšine ostatných šiestakov," povedala Hermiona a Ginny prevrátila očami.

"Aj by som ti povedala, ale už vieš ako sa darilo piatakom, keďže si nad nimi dohliadal," zasmiala sa a Harry sa usmial.

"Harry, všimol si si, že sú tvoje vlasy tmavšie ako na začiatku roka?" spýtala sa Luna, čo Harryho v polke cesty zastavilo. Popravde si to nevšimol. V poslednej dobe sa snažil zrkadám vyhýbať. Robil všetko čo mohol, aby sa nemusel postaviť faktu, že Snape je jeho otec.

"Nie," pokrčil plecami. "Musí to byť tým, že dospievam." Zdalo sa, že všetci uverili jeho historke a oni znovu vykročili, Luna opačným smerom, keďže smerovala do svojej klubovne.

Späť v chrabromilskej veži zamieril Harry do kúpeľne a obzrel si sám seba v zrkadle. Luna mala pravdu, jeho vlasy noli tmavšie. A jeho tvár bola o niečo bledšia. Nie veľmi viditeľne, ale svetlejšia, než by mala byť, vzhľadom na všetok ten čas, ktorý trávil vonku. Harry si nebol istý, no zdalo sa mu, že má tiež užšiu tvár.

Odvrátiac sa od zrkadla, zamieril Harry do klubovne, kde začal pracovať na ostaných úloháchvediac, že na druhý deň bude unavený a nebude sa mu chcieť dokončiť ich. Harry si prisadol k Hermione, ktorá robila úlohu z atrimancie, a vytiahol si transfiguráciu. Normálne by bola úloha na stredu, ale McGonagallová im dala mimoriadne dlhú esej: dva zvitky pergamenu na teóriu o premieňaní neživých predmetov na živé. Harry si vzdychol a začal si čítať poznámky.

O tri hodiny neskôr bol Harry konečne hotový a tiež jediný v klubovni. Vyčerpane si zbalil všetky veci a vošiel do svojej izby, kde spadol na postel a okamžite zaspal.

O niekoľko hodín neskôr sa Harry zobudil z ďalšej vízie a už nebol schopný znovu zaspať. Napriek tomu, že boli tri hodiny ráno sa Harry obliekol, vzal si veci na obranu, transfiguráciu a vzťahy a zamieril dolu do klubovne. Keď tam prišiel, nevedel prísť na nič, čím by sa vedel odreagovať. Nakoniec sa rozhodol, nechal tašku pri krbe v klubovni a zbehol si po neviditeľný plášť a metlu.

Predtým než sa rozhodol ísť späť do hradu strávil Harry tri fantastické hodiny letom na metle, cítiac sa najlepšie za niekoľko posledných týždňov. Späť v klubovni si Harry prečítal poznámky na právo kým čakal na príchod svojich priateľov.