iisis nám napsal(a):
HP a čierny jednorožec
Kapitola jedenásta: Strach je podstatou lásky
Vložené: Jimmi - 21.05. 2025
Téma: HP a čierny jednorožec
Poviedka pôvodne vyšla na http://iisis.blog.cz/ a potom na https://snarry.wgz.cz/. Na tomto webe je zverejňovaná v pôvodnom stave.
Názov: HP a čierny jednorožec
Preklad: iisis
Originálny názov: Black Unicorn
Autorka: Ms Severus Kenobi
Už je to takmer koniec...ale toto je najdlhšia kapča: a ako sa hovorí: to najlepšie na koniec :D
Kapitola jedenásta: Strach je podstatou lásky
"…sa skladal z jednej chyby za druhou. Nemôžem sa ale sťažovať, nakoniec som si svoje chyby uvedomil. Ale všetko to smeruje k jednej veci: stále platím za chyby, ktoré som v mladosti urobil."
Severus sa zastavil, nadvihol konár aby mohol Harry prejsť. Čas strávený v Snapovej domácnosti letel naozaj rýchlo. S príchodom malého Stephena boli všetky ostatné povinnosti sladko zabudnuté. Všetci chceli s maličkým stráviť čo najviac času, akoby mal každú chvíľu zmiznúť. Samozrejme vedeli, že s nimi bude ešte dosť dlho. S tým ich poslala Sabrina všetkých späť do práce.
Teraz im zostával už len deň, pred ich návratom do Anglicka. Severus pozrel na mladého muža za nm. Nezdalo sa, že by chcel Harry ísť preč. Preto ho Severus vytiahol na prechádzku. Aby sa porozprávali o živote a iných dôležitých veciach. Tento mladý muž potreboval byť pripravený na všetko, čomu sa bude musieť späť v Anglicku postaviť. A aj keď sa mu v tom doteraz celkom darilo, jeho šťastie nemôže trvať večne.
Ten deň vyzeral sľubne. Čistá obloha na ktorej sa v diaľke usídlilo niekoľko obláčikov. Les vyzeral ako vystrihnutý z rozprávky. Vo vzduchu bolo cítiť vône trvaliek a mokrého dreva. Na krajinu dosadlo ticho, v ktorom sa ich kroky ozývali do diaľky. Vtáčiky okolo nich štebotali, keď si z krídel strepotali sneh a vzlietali z krehkých konárikov.
Čoskoro sa dostali k bažinám, kde sa malá bystrina predierala kusmi ľadu. Na čistinke posedávala mramorová lavička. Severus z nej oprášil sneh, sadol si a naznačil Harrymu, aby si k nemu prisadool. Chvíľu ho študoval, premýšľal nad tým, čo všetko mu odhaliť. Harry naňho s očakávaním pozeral. Jeho pohľad mu prezradil, že čaká, že mu povie to, čo iný dospelí…ale to mu on nepovie, snáď mu poskytne nejakú múdrosť, ktorú bude potrebovať.
"Harry…na mne a mojich rozhodnutiach…motiváciách je toho veľa, čo som nikomu nepovedal a ani nepoviem. Myslím, že už vieš, že ma vychovávala iná rodina, ako moja vlastná. Keby som povedal, že sa ku mne správali dobre a viedli ma k morálnym hodnotám bola by to hrozná lož. Nepôjdem do detailov môjho detstva, poviem ti iba to, že to, čo sa tam dialo v mnohom moje rozhodnutia ovplyvnilo."
"Keď som začal zo školou, nebolo to o moc lepšie. Uťahovali si zo mňa, pretože som bol iný. Celkom som sa držal," uchechtol sa Severus, keď si spomenul na niekoľko situácií. "Bol proti mne celá škola. Ja-"
"Harry ho prerušil. "Ale určite ti Dumbledore alebo tvoji priatelia Slizolinčania pomohli!"
Severus stíchol a v jeho hrudi sa začala formovať ľadová kocka. Zvažoval, že s vysvetľovaním prestane, ale nie, Harry to potreboval vedieť. Severus sa zachmúrene usmial a jeho úsmev čoskoro prerástol do afektovaného úškrnu. "Myslíš si to, tak ako si to mysleli ostatní." Jeho hlas prešiel do drsného šepotu. "Pravda je taká, že skvelému Albusovi Dumbledorovi…na tom vôbec nezáležalo. Preňho som bol len hmyz, niekto, kto bol oproti jeho vysnívaným chrabromilčanom len špinka na zemi. V jeho mysli som už bol označený a nemal som na nápravu žiadnu šancu. Všetko, čo sa ma týkalo prehliadal. Albus sa tak správal ku všetkým slizolinčanom. Ale ostatní slizolinčania mali podporu svojej fakulty. Ja som pre nich bol čudák. Narodený v muklovskej rodine, medzi nimi, čistokrvnými. Podradný vyššej rase. Bol som vyvrheľ…nemal som žiadnych lojálnych priateľov, ani ochranu, ktorú poskytovala naša fakulta. Počas tých siedmych rokov neznesiteľných rokov som nemal nikoho."
Harry bol neopísateľne šokovaný. Severus ho chvíľu potichu pozoroval. Prešiel si tým, čo mu povedal a uznal, že pre normálneho človeka toho bolo asi trochu priveľa. Položil na Harryho rameno ruku.
"Chceš aby som pokračoval, Harry? Pochopím to, ak nechceš vedieť viac."
Harry sa otriasol. "Nie, nie. Chcem počuť všetko, čo mi chceš povedať. Prepáč mi."
Severus jeho ospravedlnenie ignoroval. "Nezaoberaj sa tým. Nič minulosť nezmení. Ale kvôli tomuto všetkému ma bezmedzná moc Voldemorta priťahovala viac, ako čokoľvek iné. To ale nebol základ môjho rozhodnutia pridať sa k nemu. Išlo o niečo úplne iné…
Severus zmĺkol a pozrel na Harryho s obavami. Harry vyzeral zmätene. "Severus, môžeš mi to povedať, nebudem ťa súdiť."
Severus zavrel oči a odfrkol si. "Och, myslím, že budeš, Harry. Keď som prišiel na to, kto ma vychoval, odsudzoval som sa ja sám. Smrť mi pripadala oveľa lepšia, ako žiť s tým, čo som urobil. Popravde som bol dieťa s tou najväčšou smolou na svete. Moju hambu a hrôzu nedokáže nič opísať." Severus pokrútil hlavou. "Niet divu, že som sa obrátil k temnej strane."
V Harryho očiach sa objavila netrpezlivosť. "Čo? Čo je to?"
Severus sa zhlboka nadýchol. "Vieš, že som bol vychovaný v rodine Elddirovcov, však?" harry prikývol. "No, premýšľaj, Harry! Vieš, že si nikdy o žiadnej kriminálnickej rodine menom Elddir nikdy nepočul. V podstate je to len jeden muž. Jeho "žena" preňho len pracovala." Severus pozrel do Harryho prázdej tváre. Mohol mu to rovno povedať. Chvílu premýšľal. "Je to muž, ktorý bol veľmi "pozadu" ak vieš, čo tým myslím."
Harry sa nad tým zamyslel. Rozhodol sa, že to bude najjednoduchšie, keď si to vyhláskuje. Zozadu, ech. Harry sa nadýchol, R-I-D-D-L-E… Harry vyskočil, ako by ho tá lavička popálila a rýchlo sa od Snapa odtiahol. Začal panikáriť, nemal so sebou prútik! Zazrel na sediaceho muža. "Teba-teba vychoval Voldemort! Vedel som, že ti nemám veriť. Ty slizký had!"
Harry sa otočil. Nemohol premýšľať. Všetko sa zdalo tak neskutočné. Práve sa chystal vytreliť preč, bolo mu úplne jedno kam, hlavne ďaleko od Snapa, keď ho zozadu schytili dve silné ruky. Harry spanikáril ešte viac a začal sa triasť. Jeho výkriky sa v lese ozývali, čím narúšali to mierumilovné ticho. Čím silnejšie sa triasol, tým pevnejšie ho Severus zvieral. Nakoniec sa Harry zvalil do jeho náručia, neschopný akéhokoľvek pohybu.
Severus si uľavene vydýchol a vzhliadol do nebies. Bude musieť Harryho ukľudniť a potom ho bude môcť pustiť. Sklonil hlavu, čím si ju položil na Harryho.
"Povedal som ti, že tomu neuveríš a že ma za to odsúdiš, keď ti to poviem."
Harrymu sa stiahli vnútornosti, povedal, že ho nebude súdiť, ale ako nemohol?
Severrus pokračoval. "Mal som iba šesť a ani moji rodičia, ani ja sme nevedeli, že som bol udelený do opatery bláznivému temnému čarodejovi. Dokonca som nevedel ani o mágii až kým ma…nezačal učiť…takto som vyrastal, nič iné som nepoznal. Tom bol jediným kto ma kedy v Anglicku podporoval. Potom mi vnútil temné znamenie. Neviem, čo ho to posadlo, aby zobral dieťa z Kanady. Neviem, čo vo mne videl, čím som bol iný od akéhokoľvek iného dieťaťav Anglicku. Môj život bol prekliaty, ale nakoniec som spravil jedno správne rozhodnutie. Neviem, ako inak ťa mám presvedčiť, Harry. Môžem ti ponúknuť iba moje slová. Ale chcem, aby si sa z mojich chýb poučil. Iba preto, že tvoj život nie je prechádzka v ružovej záhrade, stále máš možnosť slobodnej voľby, vždy. A pamätaj, každé rozhodnutie so sebou nesie následky.
Severus Harryho opatrne pustil, no ten tam len stál. Počúval ho vôbecM Severus si povzdychol a chcel sa vráťiť, ale niekto okolo neho obrkútil ruky, Severus sklopil pohľad a uvidel strasúceho Harryho, ktorý krútil hlavou.
Ozval sa stlmený hlas: "Severus, je mi to ľúto, mrzí ma, že som o tebe niekedy pochyboval. Nikto si taký život nezaslúži. Nikto. Odpusť."
Severus sa uchechtol a rozstrapatil Harrymu vlasy. "Nemám ti čo odpustiť. Aj tak som takú reakciu očakával."
Nasmeroval Harryho späť na lavičku. Kútikom oka zachytil neďaleký pohyb a záblesk čierneho plášťa. Stuhol.
Harry sa naňho zvedavo zahľadel. "Deje sa niečo?"
Severus pokrútil hlavou. "Myslel som si, že som niečo zahliadol, ale to je jedno."
Spolu si sadli a rozjímali v tichu. Život okolo nich pokračoval ďalej. Harry rozmýšľal o všetkom, čo mu Severus povedal a o všetkom, čo tieto Vianoce zažil. Potom sa rozpaätal na niečo, čo jeho profesor spomenul.
Harry sa otočil k Severusovi. "Počkať, takže tvoja rodina sú všetci muklovia?"
Severus sa k nemu s úškrnom otočil. "To si nečakal, čo? Áno, všetci sú muklovia, teda okrem Susan, ktorá má nejaký ten potenciál. Som si istý, že chceš vedieť, prečo o tom nikdy nehovoria. Je to preto, že som im o čarodejníckom svete nikdy nepovedal. Rozhodol som sa, že uch nebudem zaťažovať problémami nášho sveta. Aj keď sa zdá, že im o tom budem umsieť povedať, keď bude mať Susan jedenásť, ale dovtedy o tom naozaj nemusia vedieť.
Harry prikývol, to dávalo zmysel. Aj keď bolo dosť smutné, žo ho nemohla jeho rodina podporovať jednoducho preto, že nevedeli ako, prečo alebo, čo vlastne prežíva.
Mladý čarodejník si povzdychol a oprel sa o Severusa. "Mám tvoju rodinu rád. "Veci, ktoré som tu zažil boli pre mňa nové. Nikdy som na jednom mieste necítil toľko lásky. Teda, jasné, žil som s Weasleyovcami, ale tvoja rodina ma prijala takmer ako jedného z vás. Nesúdia ma a ani nie sú až príliš ochraniteľský. Toto je presne také, ako som si predstavoval nebo. Nikdy mi takúto lásku nikto nepreukázal. Cítim sa, akoby ste boli všetci moja rodina."
Severus sa usmial a po jeho tele sa rozlialo teplo. Objal Harryho. "A nikdy na tú lásku nezabudni, dieťa. Pomôže ti v tých najťažších životných situáciách."
Spoločne tam sedeli, spokojní s prítmonosťou toho druhého. Po chvíli Severus vzhliadol. Obloha potemnievala a na večernej oblohe sa objavili mraky. Vstal a postavil so sebou aj Harryho.
"Mali by sme už ísť. Je po večeri a som si istý, že sa o nás mama strachuje."
Rýchlo sa stmievalo. Žiadny moment nemohol byť krajší, žiadne puto silnejšie, ako to medzi dvoma bratmi vracajúcimi sa domov. Ale niekedy bývajú tie najkrajšie chvíle nahradené tými najtemnejšími hodinami života.
Potichu hovorili o nezmyselných veciach a smiali sa. Obloha nad nimi bola prenádherná, oblakyodrážali oranžovvé svetlo zapadajúceho slnka. Severus a Harry zastali, keď sa okolo nich začala triasť zem. Vtáky opustili svoje hniezda a malé zvieratká uháňali preč. Zdvihol sa prudký vietor a z oblakov sa začalo blýskať a hrmieť. Neďaleko domu bolo vidieť plamene.
Severus rýchlo premýšľal a otočil sa k Harrymu. "Harry, musíš tu zostať. Idem sa pozrieť, čo spôsobilo tie plamene."
Harry chcel protestovať, že Severus potreboval, aby ho niekto zozadu kryl, ale Severus ho pohľadom umlčal. Doslova. Harryho telo okamžite stuhlo a on sa nemohol hýbať ani hovoriť. Severus naňho práve uvalil zmrazujúce kúzlo! Ale čo Harryho prekvapilo najviac bolo, že Severus nevyslovil zaklínadlo a nemal so sebou ani prútik.
Severus bežal cez les. Konáre a kríky ho nemohli spomaliť. V jeho srdci sa usídlili obavy a zlá predtucha. Dúfal, že stodola vzplanula kvôli prevrhnutému lampášu a že tieň, ktorý zbadal v lese nebolo to, čo si myslel, že to bolo.
V poslednom šprinte Severus vybehol zo stromov na lúku. Prikryl si oči pred svetlom pred ním. Zo stodoly šľahali plamene. Vo vzduchu sa ozývali výkriky zvierat uväznených vovnútri, ako boli upálené zaživa.
Severus sa otočil smerom k domu. Bol temný a tichý. Že by si nevšimli, že horí stodola? Nemali tam už byť s vedrami vody? Ešte raz sa zúfalo pozrel na stodolu, no potom obrátil svoju pozornosť na dom. Rozbehol sa k nemu.
"Mami! Ocko! Scott, Stella, Samuel, Spphire! Mami?! Ocko?! Rýchlo odtiaľ vyjdite, stodola vzplanula!"
"Och, naozaj? To je mi ľúto Severus, ale tvoja rodina má momentálne vážnejší problém."
Severus by ten hlas poznal kdekoľvek. Bellatrix. Severus sa otočil smerom k nej, ale Bellatrix ho v polke pohybu zviazala. Spadol na zem so slabým "žuch"- Severus sa beznádejne snažil striasť putá. Bellatrix zatľaskala jazykom, schmatla ho za límec a po snehu ho odtiahla k potemnelému domu.
Kúzlom otvorila zadné dvere. Crabbe starší zanadával. Severus vzhliadol zo zeme, kam ho Bellatrix bez okolkov hodila. Stiahli sa mu vnútornosti a jeho telo akoby zachvátil oheň. Bola tam celá jeho rodina. Všetci boli priviazaní k stoličkám so strachom v očiach.
Severus sa snažil posadiť sa a Bellatrix bola natoľko milá, že mu v tom pomohla. Schmatla ho za vlasy a vytiahla ho hore. Sabrina vykrákla, ale rýchlo ju umlčali. Bellatrix si rodinu dravo prezrela, nepochybne mysliac na všetku tú zábavu, ktorú si s nimi užije.
Tá šialená ženská sa sklonila a pozrela Severusovi do očí. "Tva hra na špióna skončila, Severis. Držíme všetky triumfy a tvoj osud je na nás. Neviem, ako si dokázal klamať Temného pána tak dlho…ale na tom teraz nezáleží, či áno?" Bellatrix sa vystrela a nenútene sa začala okolo svojho väzňa prechádzať. Povedz nám, čo chceme vedieť a necháme tvoju rodinu na pokoji. Teba, samozrejme, zoberieme k Pánovi, ktorý bude mať to potešenie zabiť ťa…veľmi pomaly."
Severus na Bellatrix so stisnutými zubami zazrel. Ydalo sa, že is to nevšimla. "Severus, Kde je hlavný stan Fénixovho rádu?" Žiadna odpoveď. "Čo vedia o našich plánoch?" Stále žiadna odpoveď. "Ako nás chcú napadnúť? Ako sa dajú preboriť obrany obklopujúce Rokfort?" Bellatrix nachvíľu zastala a prezerala si ho. Jej úsmev bol chladný. "To je v poriadku, Severus. Som veľmi trpezlivá žena."
"Videli sme ťa s Potterom, kde je? Necchel by si nám to ukázať, Severus? Vieš celé plné znenie prorocta? Nie? No, aj tak ho nájdeme. Keď skončíme s týmito hnusnými muklami, pôjdeme ho hľadať do lesa."
Znovu sa k Severusovi sklonila a zašepkala. "Posnažíme sa nájsť tu najmenej boelstinú cestu, aby sme získali to čo chceme, dobre?" povedala a prikázala. "Macnair! Poď sem! Vieš oklumenciu, však?"
Macnair predstúpil a prikývol. Prešiel až k Severusoci, kľakol si a drsne ho schytil za bradu. "Čoskoro sa všetko dozvieme, to som si istý."
Keď si začal prebíjať cestu do jeho mysle, Severus sa sústredil na bariéry obklopujúce jeho cenné vedomosti. Znovu a znovu napádal Macnair jeho vnútorné obrany. Pomaly prevŕtaval diery v jeho obranách, no Severus ich hneď opravoval. Zdalo sa, že ubehli hodiny. Obaja muži sa potili a Severus nevedel, ako dlho to ešte vydrží. Ak to bude trvať ešte chvíľu, jeho myseľ bude zničená a on sa zblázni.
Vtedy Severus odvážne a zároveň sebevražedne na sekundu zničil všetky svoje bariéry a prestrčil svoju myseľ do tej Macnairovej. Prešlo niekoľko sekúnd a Severus začal pochybovať. Do jeho mozgu prenikli obrazy, spomienky, ktoré neboli jeho vlastné. Severus ich rýchlo odtlačil niekam do úzadia a zaútočil na Macnairovu nebránenú myseľ.
Ostatným, ktorí ich pozorovali sa zdalo, že muži civia jeden na druhého viac ako dve hodiny a ani jeden z nich sa za ten čas nepohol. Bellatrix začala netrpezlivo chodiť sem a tam a práve to chcela sama ukončiť, keď Macnair vykríkol, schmatol sa za hlavu a zviezol sa na zem. Začal si zarývať do čela, aby sa zbavil tej neznesiteľnej bolesti vo svojej mysli. Bellatrixina tvár sa od zlosti skrútila. Odkopla trasúceho sa muža a otočila sa k svojmu zajatcovi. Z toho, čo uvidela sa je začala variť krv.
***************
Severus na ňu pozrel. V očiach sa mu zračil triumf a na tvári dominoval úškrn. Zhrubnutým hlasom povedal. "Chcela si výsledky, Bella?"
Bellatrix zapišťala a dala Severusovi facku, až sa zvalil na zem. Na jeho tvári sa okamžite začala formovať modrina. Keď Severus nereagoval, Bellatrix zavrčala. Minútu naňho civela. Ticho hustlo.
Nečakaný pohyb ženy všetkých vystrašil. Ukázala na Crabba. "Odpáľ tamtú stenu, budeme potrebovať viac miesta."
Crabbe prikývol a namieril prútik na stenu za Severusom. Zamumlal zaklínadlo a stena sa rozpadla na márne kúsky. Chýbal kus stropu a za Severusom zívala obrovská diera. Konce polámaného dreva vzplanuli ale nikto tomu nevenoval pozornosť.
Bellatrix na Crabba pozrela, akoby bol hmyz na jej podrážke. Z plášťa si oprášila imaginárny prach. "Tvoj nedostatok taktu ma vždy udivuje. Ale si tu kvôli svojej hrubej sile, takže mi asi nezostáva nič iné ako vyjsť s tým, čo mi Temný pán poskytol." Otočila sa na zvyšných dvoch mužov. Obaja mali nasadené kapucne a biele masky. "Vy dvaja, priviažte Snapa o zem," sladko sa usmiala. "Nechcem, aby sa nám hýbal."
Studené putá pristáli na Severursových členkoch a zápústiach. Roztrhli mu tričko, čím odhalili mnohé staré jazvy a nepekné odpudzujúce tetovanie na ruke. Zviazaný muž sa zhlboka nadýchol a pripravil sa na to, čo malo prísť. Mučenie prežije, veď s tým vyrastal, nie, Severusove momentálne obavy boli o jeho rodinu. Severus neodhalí žiadne informácie. Aj keď to bolo zvrátené, dnes v noci budú vykonané obete. Pri tejto myšlienke zavrel oči a stisol zuby. Ten pocit bol taký pohlcujúci, že by v tej chvíľke slabosti prezradil všetko, čo vedel. Ale Severus sa pozbieral. Keď prisahal Albusovi, zapredal mu svoj život a tým aj život svojej milovanej rodiny.
Bola to vojna, niektoré risky jednoducho musel podstúpiť.
Celá rodina bola zhrozená. Sabrina potichu plakala. Nemali ani poňatia o tom, čo sa deje.
Bellatrix ich pozorovala počas toho, ako si pripravovala svoje nástroje. Jej tvár sa zrazu potešením rozsvietila a ona k nim prešla. Položila si prsty na pery. Naklonila sa k rodine. "Nemáte ani poňatia, o čo sa tu jedná, však?" Jej väzni na ňu len ďalej civeli.
Bellatrix sa usmiala, vystrela sa a odkašľala si. "Nechajte ma to teda vysvetliť." Začala sa pomaly prechádzať. "Viete, na zemi žijú rôzne druhy ľudí. Do jedného z týchto druhov spadajú čarodejníci a čarodejnice. Vyššia rasa. Celé stáročia sme sa pred nečarodejníckou spoločnosťou skrývali, ale tomu je koniec." Bellatrix sa znovu zahľadela na rodinu.
"Temný čarodej povstal, aby očistil Zem od zberby ako ste vy a aby vytvoril čistejšiu rasu čarodejníkov. Práve sme vo vojne, bojujeme proti odporujúcim čarodejníkom a čarodejniciam v Anglicku, ale čoskoro sa aj oni podrobia moci Temného pána."
Prešla pohľadom po Severusovi no tznovu sa otočila k muklom. "Váš syn, Severus, je čarodejník a tak isto ten chlapec, Harry, ktorý sa tu niekde skrýva. Nebudem vás zaťažovať problémami nášho sveta a vojny. Poviem vám iba to, že sme zistili, že Severus je zradca, že Temného pána špehoval pre Fénixov rád. Za to bude potrestaný, ale vy…vy tu budete už len chvíľku."
Seth sa vystrel. "Neverím tebe ani tomu tvojmu absurdnému príbehu. Si len bláznivá ženská, ktorá zabíja pre potešenie!"
Bellatrix sa tasmiala a naklonila sa k nemu, až kým sa ich tváre takmer dotýkali. "Je mi jedno, či mi veríte, ale dnes v noci uvidíte výsledky mágie." Bellatrix sa od neho odvrátila, ale zastala. "A áno, som bláznivá ženská, ktorá zabíja pre potešenie."
Na to vytiahla prútik a prešla k Severusovi. V jeho očiach horeli plamienky, ktoré čoskoro vyhasnú. Takmer lenivo švihla svojím prútikom. "Crucio!" Severus sa mykal a zmietal na zemi, ale nevykríkol. Nevykríkne, nemôže.
Mučili ho nasledujúcu pol hodinu. Vtedy už Severus kričal. Hrôzunaháňajúce, ušitrhajúce výkriky. Bellatrix sa len usmievala a vyžívala sa v tom. Otočil sa aby videla reakciu rodiny. Muži boli bledí, sladovali ju so zaťatými zubami a pohľad upierali na scénu presd sebou, okrem Setha, ktorý mal zatvorené oči a ticho plakal. Sabrina a Stella nekontrolovateľne vzlykali, zatiaľčo Sapphira vykrikovala na ich väzniteľov, zarývala si nechty do ruky a po tvári jej stekali slzy.
"Prestaňte! Prestaňte s tým! Čo to robíte? Prestaňte, prestaňte vy netovry! Nevidíte, čo robíte? Prosím…prestaňte!"
Bellatrix zdvihla prútik. Severus prestal kričať, no stále sa zmietal a mykal. Zohla sa, schmatla ho za tvár a otočil ju z jednej strany na druhú. "Keďže tvoja sestra tak pekne poprosila, asi prestaneme. A okrem toho," povedala, keď sa vystrela, "nechcem, aby si skončil ako Longbottomovci, v tomto smere môjho umenia som už dosiahla vrchol."
Vtedy si prezrela niektoré svoje nástroje. Ostatní smrťožrúti postávali neďaleko a pridržiavali si plášte. Zdvihol sa vietor a z mrakov nad ich hlavami sa určite čoskoro rozprší.
Bellatrix ukázala na nehybnú postavu na zemi. "Si pripravený povedať nám to, čo chceme, Severus? Nie? Dobre, prisuňte ho sem, chcem si ho odložiť na niečo výnimočné."
Severus si nejasne uvedomoval veci okolo seba, Ballatrixin hlas a drsné ruky, ktoré ho prevrátili na brucho. Sotva počul náreky žien. Bol úplne bezvládny.
Stisol oči. Premáhala ho túžba. Túžil po lepších časoch, inom mieste. Túžil po láske a šťastí, ktoré tento dom držali pokope. Tieto veci mu ale boli odopreté a on po prvýkrát po takmer desiatich rokoch túžil po sladkom objatí smrti.
Zmučený muž zalapal po dychu, keď sa do jeho mäsa niečo zabodlo. Tá bolesť bola neznesiteľná a tentokrát to v sebe už Severus nevedel udržať. Nocou sa ozývali priškrtené výkriky. Bič neustále dopadal na jeho dobité telo. Čas preňho už neexistoval.
Vtedy začala plakať aj príroda.
Bellatrix nakoniec odhodila zakrvavený bič. Kývla hlavou a dvaja smrťožrúti okamžite podišli k nej a otočii Severusa znovu na chrbát. Začula jeho sten. Bellatrix sa týčila nad svojou úbohou obeťou. Sledovala ho. Bola pravda, že sa triasol, bol zakrvavený a na jeho tvári sa slzy miešali s padajúcimi kvapkami, ale za hmlou v jeho očiach pálili plamienky odhodlania, ktoré tam už teraz nemali čo hľadať.
Sabrina to už nedokázala zniesť a prešla do hystérie, vzlykala, priškrteným hlasom kričala: "Moje dieťatko…moje dieťatko! Och, panebože, prosím…pomôž!"
Smrťožrútka si k Severusovi kľakla a prstami prechádzala po jeho starých jazvách a dobre vypracovaných svaloch. Do ucha mu šepkala nezrozumiteľné slová. Severus sa na ňu zahľadel. Bol odhodlaný nevydať ani hlásky a nezáležalo na tom, čo s ním bude Bellatrix robiť. Nedá jej pocítiť to uspokojenie.
Jeho zreničky sa rozšírili, keď vytiahla nôž. Zdobili ho historické rytiny a bolo z neho cítiť, že patrí zlu. Bellatrix začala prstami prechádzať po jeho hrudi a v mysli si predstavovala, čo všetko mu urobí.
Ich oči sa stretli. Pokojne sa usmiala. "Viem, že to vyzerá ako muklovská zbraň, ale bič aj tento nôž v sebe nesú špeciálnu mágiu, ktorá zabezpečí, že po ranách zostane jazva. Pripomenú ti, že si zlyhal."
Bellatrix nôž zaborila. Severus zvieral ruky v päste a rozhryzol si peru. Cítil, ako sa doňho nôž zarýva, cítil pálenie. Jeho krv stekala na podlahu, kde mizla do dier v dreve. Bellatrix vstala a obzerala si svoju prácu. Slovo, ktoré doňho vyryla mu prepaľovalo mozog. Zradca. To slovo ho presne vystihovalo. Zradil Voldemosrta. Raz zradil aj Dumbledora. A teraz zradil svoju rodinu.
Bellatrix začala odmotávať Sethove putá a otočila sa na Severusa. "Si si istý, že nám nechceš nič povedať, Severis? Myslím, že tvoja rodina by to ocenila." Pauza. "Dobre. Ako chceš, Severus. Smrť tvojej rodiny padá na tvoju hlavu."
Severusové oči zaplavili slzy, keď mu udalosti posledných hodín konečne došli. Chcel odpoveď, ale jeho svet sa čoskoro prepadol do čierneho zabudnutia.
Horel oheň. Skôr vatra. Ten smrad bol odporný. Z domu sa ozývalo stonanie a vzlyky. Cez otvorenú strechu na nich dopadal studený dážď. Severus opatrne otvoril oči. Svetlo z vatry sa mu zarylo do očí a poslalo bolestné signály až do mozgu.
Natočil hlavu smerom k ruchu. Vtedy od hrôzy úplne stuhol. Crabbe stál nad zmučeným a zbitým Samom. Dvaja bratia si pozreli do očí. Sam k svojmu mladšiemu bratovi natiahol prosebnú ruku. Náhly pohyb pritiahol Severusovu pozornosť. Bellatrix vstala zo stoličky a vzrušene si Severusa premerala.
"No, som rada, že si sa rozhodol vstať, Severus. Je mi ľúto, že si jeden z posledných žijúcich. Prišiel si o všetku tú zábavu." Otočila san a Crabba a ukázala na Sama. "Zabi ho. Musíme sa dostať aj k ďalším.
Severusovi sa rozšírili zreničky a snažil sa postaviť, no telo ho neposlúchalo. Zmietali ním horor, bolesť a zlosť, "Bellatrix!" vydal zo seba, "ak zabiješ ešte niekoho ďalšieho, prisahám, že ťa zabijem!"
Bellatrix trochu naklonila hlavu a dala Crabbovi signál.
"Avada Kedavra!"
Keď izbu naplnilo zelené svetlo, Severus vykríkol…Sam naňho upieral svoje mŕtve oči. Naplnila ho strata. Sam bol brat, z ktorého si mohol vždy strieľať, s ktorým si mohol len tak vyjsť. Teraz sa mu do pamäte vyryla jeho zmučená tvár.
Po jeho tvári začali stekať horúce slzy a vzduch naplnilo úzkostné kvílenie.
Bellatrix chvíľu nehybne stála. "Crabbe, hoď to telo ku ostatným."
Severus sa pozeral ako hodili Samovo telo do ohňa. Vtedy stuhol. V tom ohni nehorelo drevo, ale nie, to nemohlo byť…Rýchlo sa otočil a vyzvracial.
Bellatrix mľaskla jazykom a zasmiala sa. "Prineste to dievča. Musíme to rýchlo ukončiť, už takmer svitá a my sme ešte stale nenašli Pottera."
Severusovo srdce pohltil starch, keď sa objavil smrťožrút so zvíjajúcou sa Susan v náručí. Nie, nie jeho Susan, nie jeho anjelika. Muži sa uškierali a natešene si treli ruky. Bellatrix sa otočila k Severusovi a sladko sa usmiala, "Predtým než sme ju mučili a zabili, chcela tvoja matka, aby som ti povedala, ako veľmi ťa miluje. Chceš tomuto decku povedať niečo ešte predtým, ako sa s ňou muži zabavia?"
Severus pohliadol do Susaniných veľkých vystrašených očí a otočil sa k Bellatrix. "Neviem ako a neviem kedy, ale raz pocítiš túto bolesť aj ty."
Bellatrix sa zasmiala. "Prázdna vyhrážka, aké úbohé. " Otočila sa ku ostatným. "Užite si to chlapci."
Keď sa začali Susan dotýkať a zobliekať ju, začali muži húkať a kričať. Jej náreky a prosby o pomoc sa ozývali v Severusovej hlave. Zhrozene na svoju sladkú neter civel. Sklamal. Sklamal každého a všetko o čo kedy stál. Jeho celoživotné snahy a obety boli spálené až do tla. Každý koho miloval trpel alebo ešte len bude trpieť a to všetko len kvôli nemu. Stal sa z neho nikto.
Severusom prešla triaška. Uprel svoj pohľad na ženu, ktorá to celé spôsobila. Vzplanul v ňom hnev. Mala by za to všetko trpieť, bude za to trpieť. Spozná bolesť, bude žobroniť o smrť. Nevedela, s čím sa zaplietla. Pocítil zlosť nad nespravodlivosťou svojho života. Vzbudila sa v ňom sila. Sila, ktorú sa pokúšal celý svoj živor kontrolovať, ktorú skrýval pred svetom, ako aj sám pred sebou. Tá sila bola obrovská a chcela von.
Potom sa v Severusovi čosi zlomilo.
Vietor zosilnel, začali padať krúpy. Hlboké trasenie zeme kontrastovalo s nárekom nebies. Do domu udrel na niekoľkých mestach blesk, rozlámal drevo, rozosial oheň a oslobodil Severusa. Bellatrix a ostatní smrťožrúti sa stiahli k sebe a so strachom a úžasom sa okolo seba obzerali. Keď okolo nich vzplanul kruh ohňa a zem sa vyzdvihla aby im zablokovala všetky úniky, vystrašene vyskočili. S hororom sledovali ako Severus pomaly vstal a divným svitom v očiach. Chaos sa otieral o jeho roztrhané oblečenie a z jeho zmučeného tela vyžarovala obrovská sila.
Usmial sa na nich.
Severus pomaly zdvihol ruku a vyslal silu smerom k uväzneným smrťožrtom. K ich výkrikom sa pridali aj praskavé zvuky. Severus ich pozoroval, užíval si každú sekundu. Zvalil sa zvyšok stretchy a uväznil pod sebou smrťožrútov. Severus sa s potešením obzeral okolo.
Až kým ho niečo nepotiahlo za ruku.
Severus zalapal po dychu, akoby sa práve vynoril z vody a sklopil pohľad a znovu sa poobzeral okolo. Jeho rysy stvrdli. Stradil kontrolu. Pomaly a bolestivo v sebe silu skryl a postavil okolo nej neviditeľné steny. Zem sa prestala triasť, domom už neprechádzal blesk a veľké krúpy nahradil ľahký dážď.
Severus sa zosunul na zem. Vzlykal a triasol sa. Vedľa neho sa Susan vystrašene pozerala okolo a obliekala si zvyšky oblečenia. Tuho sa zavesila na svojho strýka a jej nečujné vzlyky sa pridali k tým jeho.
Keď tam tak Severus sedel, opretý o ohorenú stenu, celé jeho bytie naplnila strata. Cítil sa malý a prázdny. Jeho duša bola rozlámaná a podupaná. Pozrel na Susan. Musel ju dostať do bezpečia. Ale keď sa Severus obzrel okolo, žiadnu cestu von nevidel. Všade okolo nich horelo.
Takže toto je koniec? Severus Susan zvieral a čakal, kým ich oboch pohltí smrť.
Vtedy vybuchla časť suti a na odkrytom mieste stál skľúčený Harry. Pri pohľade okolo mu začali po tvári stekať slzy. Susan vykríkla a natiahla sa k nemu. Harry sa rýchlo otočil jej smerom a jeho tvár sa rozžiarila. Prešiel k nim a kľakol si.
Otočil sak východu a zamával. "Ja- ja neviem čo sa stalo. T-tá stena predo mnou vybuchla. Severus? Severus, no tak, musíme sa odtiaľto dostať. Kde sú všetci? Sú v bezpečí? Severus?"
Severus vzhliadol a schmatol Harryho mokré tričko. "Pomôž mi vstať, Harry. Musíme okamžite odísť!"
Harry prikývol a pomohol učiteľovi vstať. Severus sa nadýchol dymu, pozbieral zvyšky svojich síl. S poslednou vlnou adrenalínu zdvihol Susan a vytiahol protestujúceho Harryho von, do chladného zasneženého rána. Bežal smerom do lesa. Na padajúci dom sa neobzrel. Keď sa ich postavy predierali cez led, začínalo pomaly svitať.
Severusov dych bol plytký a nepravidelný. Jeho telo kričalo od bolesti, ale on ich odtiaľ musel dostať. Preč od tej nočnej mory.
Harry sa snažil oslobodiť, no Severus ho držal v železnom zovretí. Stále bol stuhnutý z toho, že bol celú noc ležal na zemi a tak ho Severus prakticky vláčil za sebou.
Severus san a sekundu sklonil k zemi a niečo z nej zodvihol. Vtlačil do ostatným dvom o rúk a ochvíľu sa s nimi zatočil celý svet.
Harry pristál na bruchu v tvrdom snehu, čo mu vyrazilo dych. Severus tiež spadol na zem, chcelo sa mu zvracať. Keď z neho ale nič nevyšlo, silou vôle sa postavil na nohy. Pozrel na svojich dvoch spoločníkov.
"Sme už v bezpečí, ale musíme ísť ďalej, inak nás nikto nenájde a aj tak zomrieme." Severus schmatol Susan, ktorá bola tichá a zarazená.
Harry vstal a kríval sa Severusom. Schytil ho za ruku, čím ho prinútil zastať. "Odpovedz mi," povedal. "Čo sa stalo? Kde sú všetci?" Keď mu Severus neodpovedal, začal sa Harry triasť. "Nie, nie!" zosunul sa k zemi a začal plakať. "Prečo sa to vždy stane mne? Prečo?!" Už to viac nemohol vydržať.
Severus ho schmatol za plecia a tvrdo ním zatriasol. "Teraz na to nie je čas, Harry. Teraz nie. Pozbieraj sa, už sme skoro v Rokforte."
Harry prikývol. Severus ho podoprel a spolu sa štverali ďalej. Obaja potichu plakali. Zdalo sa im, že kráčali niekoľko hodín. Náhle Susan vykríkla a ukázala kamsi dopredu.
Stromy pred nimi zmizli a objavil sap red nimi nádherný a očarujúci rokfortský hrad. Jeho terasy a veže sa týčili oproti bledému nebu. Jeho zašednuté kamene vyžerovali silu a bezpečie. Ten vítajúci pohľad dodal vyčerpanej skupinke úľavy. Slnečné lúče sa predierali ponad vrcholky hôr a napĺňali údolie prekrásnym, teplým svetlom. Slnko ich jemne bozkalo a omotávalo okolo nich svoje ruky. Harry sa usmial a Susan sa ohromene obzerala. Podarilo sa im to, boli v bezpečí.
Severus si povzdychol a z očí sa mu na zakrvavenú tvár skotúľali ďalšie slzy. Nateraz mohol zabudnúť na všetky udalosti toho večera, teraz, keď ho obklopili známe obrazy a zvuky. Severus sa pomaly zosunul do snehu, ktorý sa zakrátko sfarbil dočervena. Tesne predtým ako ho pohltila tma sa Severus usmial, keď sa jeho tváre dotkly dve male ručičky. Jeho anjelik ho prišiel zachrániť.
