"Ale Riaditeľ-!"

"Harry, je to to najbezpečnejšie miesto, aké existuje. Ver mi, bude to v poriadku."

Harry na Dumbledora zúfalo pozrel. "Snažíte sa ma umučiť, riaditeľ? Pretože ak áno, ste sa dobrej ceste.

Albus na Harryho unavene pozrel, už od začiatku vedel, že to bude ťažké. "Pozri, Harry. Tieto Vianoce musia ísť všetci domov, pretože nás k tomu ministerstvo…prinútilo. A s tvojou tetou a strýkom, či Weasleyovcami alebo Grangerovcami už nie si viac v bezpečí."

Harry na to chcel niečo povedať, no Dumbledore ho prerušil. "Prosím, len sa to pokús vnímať optimisticky. A správaj sa slušne. Tak teda," postavil sa Albus a Harry nasledoval jeho príklad, "tento rozohovor ukončíme. Máš práve dostatok času na to, aby si sa pobalil a rozlúčil s priateľmi.

Harry porazenecky prikývol a opustil riaditeľovu kanceláriu. Nechcel ísť na prázdniny k NEMU. To bola jasná smrť, tým si bol istý. Ale zdalo sa, že sa tomu nebude môcť vyhnúť. A tak sa pomaly vláčil po hýbajúcich sa schodoch smerom do veže.

Severus pozrel na svoje hodinky. Ten chlapec meškal. Z hradu práve vyšla ďalšia vlna ľudí. Videl tam slečnu Grangerovú a pána Weasleyho a kdekoľvek boli oni dvaja, ach áno, tam bol aj pán Potter. Severus čakal ešte chvíľku. Ako dlho môže trvať jedna rozlúčka? Nakoniec mu Harryho priatelia naposledy zamávali a nastúpili do vlaku. Harry sa otočil ku Zakázanému lesu a začal kráčať k miestu, kde naňho čakal Severus.

Netušil, ako ho Albu presvedčil, aby zobral toho malého spratka so sebou. Severusovi to…nevadilo, ale nebol si istý, ako to zoberie pán Potter. Ten chlapec sa pravdepodobne pokúsi utiecť. To mu ale samozrejme nepomôže. Severus jemne pokrútil hlavou a zachechtal sa. Pán Potter bude poriadne prekvapený, keď sa dostane do domu svojho učiteľa.

Harry sa konečne dostal až ku stromu. Severus sa bez slova otočil a zašiel do Zakázaného lesa. Harry ho len s malým zaváhaním bez otázky nasledoval. Vysoko nad nimi pokrútil Albus hlavou vo svojej kancelárii a povedal si-

"Dúfam, že vieš, čo robíš starec."

Keď zašli hlbšie do lesa, Severus zastal a kľakol si pri malom potôčiku. Harry nevidel, čo robí a pravdupovediac to ani nechcel vedieť. Potom sa Severus postavil a nastavil k Harrymu dlaň, v ktorej ležal perfektne oblý modrý kameň. Harry sa na profesora nechápavo pozrel. Nakoniec však pochopil, na čo kameň slúži.

"Och," vydýchol a Severus nad tým prevrátil očami. Harry sa kameňa dotkol a keď tak urobil, niečo ním nasilu potiahlo a svet okolo neho sa zmenil na zmes farieb.

Potom to náhle všetko prestalo. Harry spadol na zadok do jemnej, bledozelenej trávy, Keď sa zorientoval, poobzeral sa okolo seba. Stále ho obklopovali stromy, ale nie tmavé a akoby mŕtve stromy aké boli v Zakázanom lese. Boli tam sosny a les bol presvetlený. Neustále tam fúkal studený, ale osviežujúci vánok. Šedé oblaky sa rozprestierali na nekonečnej oblohe. Vedľa Harryho sa ozvalo "POP" a on sa obzrel na to, čo ho spôsobilo. Stál tam profesor, držal jeho kufor a s nadvihnutým obočím Harryho sledoval. Snape kufor položil a začal kráčať. Harry rýchlo vstal, schytil svoj kufor a profesora nasledoval. Na modrý kameň pri potôčiku úplne zabudol.

Stromy začali rednúť a Harry si uvedomil, že sa musia blížiť ku východu z lesa. Profesor Snape zastal a otočil sa k nemu. "Kým sme tu, nebudeš vôbec kúzliť, jasné?" Harry prikývol a Severus pokračoval. "Budeme tu spolu dva týždne, takže dúfam, že sa budeš správať slušne. A teraz," Severus poodstúpil, "Vitaj v mojom skromnom dome," povedal a ukázal pred seba. Harry sa ani nepohol, stale bol trochu naštvaný na tú poznamku a slušnom správaní a nemal ani poňatia, čo zatiaľ Severus robil. Iba na profesora pozrel akoby sa zbláznil, čo sa asi aj stalo. Severus vzhliadol k oblohe, povzdychol si a prižmúril oči. "Moja trpezlivosť nie je nekonečná, pán Potter." Harry sa vrátil späť do reality a začal sa predierať pomedzi konáre.

Keď vyšli z lesa, privítal ich pohľad na rozľahlé trávnaté vrchy. Okraje polí obklopovali stormy. Na horizonte stúpal z malého mestečka dym. Na okraji lesa, neďaleko od nich stál malý domček. Mal iba jedno poschodie. Z komína nad kuchyňou vychádzal dym. Neďaleko od domčeka stála pri kope dreva stodola.

Na Severusovej tvári sa objavil široký úsmev a on sa zhlboka nadýchol. Prešiel okolo Harryho, ktorý stále nehybne hľadel na všetkú tu krásu. Severus sa obzrel za seba a jeho úsmev nahradil priateľský úškrn.

"Vitajte v Kanade pán Potter."

****************

Severus sa otočil, prešiel ku vchodu do domu a za sebou nechal strnulého Harryho.

"Idete, pán Potter?" Spýtal sa Harryho Snape s nadvihnutým obočím. Harry sa vytrhol zo zamyslenia a pobehol k profesorovi. Severus kývol hlavou smerom k lesu, čím Harrymu naznačil aby pozrel tým smerom. Harry sa otočil a zistil že pri všetkom tom očarení zabudol na svoj kufor. Ponáhľal sa k nemu, zodvihol ho a bežal naspäť. Profesor Snape ďalej kráčal smerom k domčeku, kým ho nezastavil Harryho hlas.

"Hm, profesor? Bol by som rád, keby ste ma volali krstným menom. Myslím…teda ak to nie je pre vás neprístojné alebo čo…"

Severus na Harryho pozrel ničnehovoriacim pohľadom. Napriek tomu, že mu to celé pripadalo nesmierne smiešne, nezasmial sa, ale namiesto toho otvoril dvere. V domčeku bolo teplo ale nebol to len dom, pre niekoho to bol naozajstný domov a to tam aj bolo cítiť.

"Veci si môžeš nechať tu, potom ti ukážem tvoju izbu, Pán…ech…Harry…"

Harry iba pokrčil plecami a položil kufor. Potom sa po domčeku poobzeral. Po jeho pravici bola obývacia izba, v ktorej stál starý klavír. Hala, v ktorej práve stáli sa trochu zvažovala do ďalšej haly po ľavej strane. Na konci hlavnej haly bola kuchyňa s dosť veľkým stolom, pecou v rohu, starou trúbou naľavo a zadnými dverami…vzadu. Celý dom bol tlmene osvetlený, na kuchynskom stole svietil len jeden lampáš.

Severus si priložil ruky k ústam a zakričal. "Hej všetci…som doma!" Potom sa otočil k Harrymu. "O pár minút uvidíš."

Po asi dvoch minútach sa nad nimi ozvali hlasné kroky. Z haly bolo počuť výkriky malých detí. Potom sa k nim rozbehli tri rozveselené deti. Dvaja chlapci, jeden mal okolo desať, ten druhý asi šesť rokov. Posledné z rozdivočených detí bolo malé štvorročné dievčatko.

"Strýko Sevvy!" vykríkli tri deti nadšene a okamžite sa naňho vrhli. Ten ich hravo odstrčil a kľakol si k nim. Jeho oči sa od radosti rozšírili, keď desaťročnému chlapcovi povedal: "Preboha, Skylar! Pozri ako veľmi si vyrástol. Stal sa z teba silný mladý muž!" Skylar sa rozžiaril, teda aspoň dovtedy, kým ho neodstrčil nabok mladší brat. Severus naňho káravo pozrel, ale ten pohľad rýchlo nahradila radosť. "Sean, vypadli ti predné dva zuby! Kedy sa to stalo?" Sean sa naširoko usmial, čím ukázal resp. neukázal svoje predné chýbajúce zuby.

"Áno, vypadli mi na začiatku Decembra! Chcem aby mi do Vianoc znovu narástli!"

"Je to všetko, čo si praješ na Vianoce, Sean?"

"Nie," povedal jednoducho. Dvaja chlapci začali klásť jednu otázku za druhou. Malé dievčatko sa držalo v úzadí, v tieni pri stene.

"Dobre, dobre. Nechajte si tie otázky na potom." Severus chlapcov jemne odstrčil a rozhliadol sa. Nakoniec zbadal to, čo hľadal. "Poď sem, Susan." Povedal potichu. Severus si ju postavil na vzdialenosť rúk a zhora dolu si ju prezrel. Potom potichu zapískal. "Och, Susan. Pred očami si sa mi zmenila v mladú dámu! Ten tvoj krásny úsmev, och a tvoje vlásky! Sú nádherné, krajšie ako tvojej mamičky to je isté!" Susan sa ostýchavo usmiala. "Poď sem a obíjmi Strýka Sevvyho." Severus roztiahol ruky, Susan mu do nich vbehla a objala Severusa akoby to bol jej hrdina. Strýko malého dievčatka jej objatie milujúco opätoval. Niečo jej zašuškal a ona sa zachichotala a ponorila si hlavu do jeho habitu.

Tehotná žena vyšla z haly napravo. Tentokrát vyzeral Severus naozaj prekvapene. "Stella?" Postavil sa, prešiel ku žene menom Stella a tuho ju objal. Potom s obavami povedal: "Stella, vyzeráš unavene. Prečo-" Potom si Severus všimol vypučené bruško uväznené medzi nimi dvomi. V otázke nadvihol obočie. "Stella?"

Staršia žena sa od neho odvrátila. "Je to dlhý príbeh, Severus. Rozpoviem ti ho neskôr." Jej pohľad dával jasne najavo, že o tom teraz nechce hovoriť. Severus sa chcel spýtať viac, keď v tom ho čosi potiahlo za nohavice. Severus si povzdychol a zdvihol Susan. Pozrel na ostatné deti, potom sa obrátil k Harrymu.

"Stella, Skylar, Sean, Susan. Toto je pán Harry Potter, môj študent. Zostane s nami na sviatky." Severus sa potom znovu otočil k Harrymu a ukázal na malú skupinku ľudí pred sebou. "Harry, toto je Stella, moja staršia sestra a toto jej deti: Skylar, Sean a Susan.

Harry sa usmial a zakýval im. "Ahojte."

"Ahoj Harwey," povedali deti súčasne. Stella mu potriasla rukou.

"Je mi cťou, pán Potter." Usmiala san a Severusa a pokračovala. "Severus sem veľa hosťov nenosí, takže sme tvojou prítomnosťou poctení. Veď pozrime, posledný hosť, ktorého sem priviedol bol taký starý muž, Allen."

Severus prevrátil očami. "Albus, Stella, jeho meno je Albus."

"Ach, áno…áno Albus." Prikývla, keď si spomenula. "Bol to milý chlapík. Opýtal sa ako sa nám darí. Dokonca sa mu podarilo vykúzliť úsmev na Susaninej tvári. A to je naozaj dosť neobvyklé."

Všetci nachvíľu stíchli. Všetci si ostatných obzerali. Vtedy Stella zatlieskala. "No, bolo pekné spoznať ťa, Harry. Deti, poďme k stolu." Obaja chlapci sa natešene rozbehli do kuchyne, zatiaľ čo kričali: "Jedlo! Jedlo! Jedlo!" Susan sa držala pri svojej mame, pridržiavala sa jej sukne a cucala si palec.

Snape za nimi vykročil, no obrátil sa späť k Harrmu. "No, poď," povedal a zamieril do kuchyne. Harry si povzdychol a trochu nervózne ho nasledoval. Toto bolo naozaj divné, ale mohlo to byť aj horšie.

Stella vybrala z pece čerstvo upečený chlieb a celú miestnosť naplnila jeho skvelá vôňa. Keď položila chlieb na tanier a priniesla ho na stôl, oslovila Harryho. "Môžeš si sadnúť za stôl, tam na koniec …keďže si náš hosť." Prstami poklopala na stoličku na konci stola. Na každej stoličke v kuchyni bolo vyryté meno. Tá, na ktorú ukázala Stella mala vyryté slovo "hosť". Harry sa opatrne posadil a pozoroval ostatných ako sa ponevierajú po kuchyni. Prezeral si všetky stoličky pri odrenom stole. Harry si tiež prekvapene uvedomil, že všetky mená v rodine začínali na písmeno "S".

"Skylar," povedal Severus, "choď zavolať zvyšok rodiny, večera je hotová." Keď začal Skylar mrmlať, Severus ho jemne potlačil smerom ku dverám.

Stella sa otočila a premerala si svojho syna. Prísne naňho pozrela a prehlásila: "Skylar, ak neurobíš to, o čo ťa strýko Severus požiadal, nedostaneš ku večeri žiadny koláč." Skylar niečo znechutene vyhŕkol a vybehol z dverí. Stella sa pomaly otočila k Seveursovi a tvár jej zmäkla. Severus, ktorý ten pohľad poznal, sa odvrátil a zaujato hľadel na niečo na stole.

"Vieš, Severus," začala vecne, "mal by si byť viac prísny…menej mierny. Ako mám tie deti vychovať k tomu, aby ma poslúchali? Kedykoľvek keď si tu, som pre nich tá zlá ja." Harry si takmer odfrkol. Profesor Snape…mierny?

Severus sa cez rameno obzrel a pozrel na Stellu prosebným pohľadom, ktorý videla len ona. "Stella, prosím-"

"Mám na mysli, veď si bol preboha vychovaný na farme! Severus, ja skrátka-"

Zadné dvere sa s rachotom otvorili. Skupina špinavých, spotených ale šťastných ľudí sa snažila pretlačiť sa dnu. Bolo počuť aj niekoľko výkrikov "Severus!"

"Ticho!" Všetci stíchli. Bolo počuť iba Skylara, ktorý sa pokúšal pretlačiť pomedzi ostatných. "Teraz všetci uhnite a nechajte ma privítať svojho strateného syna doma." Nikto sa ani nepohol. "Hneď!"

Všetci vyskočili a uhli stranou. Harry zase raz nehnute stál. Tá žena vyzerala ako najväčší postrach rodiny. Vysoká, štíhla no svalnatá žena sa vrhla do kuchyne. Oblečené malá príliš veľké a pokryté špinou. Ale aj napriek všetkému tomu blatu bola stále nádherná. Jej pokožka mala olivovú farbu, mala plné pery, ktoré boli prirodzene červené. Dlhé čierne vlasy jej zmotané padali na chrbát.

Ženine hlboké modré oči prešli kuchyňu, pričom na chvíľku zastali na Harrym, potom sa otočili k Severusovi. Na jej tvári sa objavil široký úsmev. Otvorila náručie, prešla k nemu a tuho ho objala. Severus sa hrozne začarvenal.

"Ach, moje stratené mláďa sa konečne vrátilo ku svorke." Poriadne si Severusa prezrela a pobozkala ho na čelo. Všetci v izbe, teda okrem Harryho, Skylara, Sean a Susan sa tvárili, ako by mali vybuchnúť od smiechu. Všetci začali s ironickými "Aaaaaaaaaach". Severus, ako to bolo vôbec možné, očervenel ešte viac.

Potom muž vzadu podotkol to, čo bolo všetkým jasné. "Mami to je nechutné, kazí mi to chuť do jedla. Môžme začať s večerou?"

Matka sa rýchlo otočila, podobne ako Stella a ukázala na muža výhražným prstom. "Len počkaj, Samuel aj na teba príde. Dobre spravíš, ak si budeš dávať pozor a zamkneš si v noci dvere. Pretože vtedy, keď to budeš najmenej čalať, nájdeš veľkú, mokrú posu na SVOJOM čele!"

Vtedy prehovoril starší, hlbší hlas. "Mama, mohol by nám niekto predstaviť toho mladého muža pri stole?"

Keď sa naňho obrátili pohľady všetkých v miestnosti, Harry sazľahka začervenal. Severus využil šancu a oslobodil sa z matkinho objatia.

Och, uhm…no toto je Harry Potter. Je to môj študent a zostane s nami na prázdniny." Všetci úplne stíchli. Zvonku bolo počuť cvrlikanie svrčkov a v miestnosti sa akoby ochladilo. Niekto zakašľal, iný niečím nepokojne zašuchotal.

Nakoniec sa matka rodiny porozhliadla okolo seba a zatlieskala, čím všetkých vyľakala. "No, nie je to pekné?" Pozrela na Harryho svojími prekrásnymi modrými očami. "Vitaj v našom dome, Harry. Predstavím ti našu rodinu," povedala a ustúpila nabok tak, aby ich mohol Harry všetkých vidieť.

Predtým než začala sa ešte zhlboka nadýchla. "Prosím vystúpte, keď zavolám vaše meno. "Otočila sa späť k Harrymu. "Neboj sa, takto tu veci väčšinou chodia." Zažmurkala naňho.

Matka si vyrovnala šaty a odkašľala si. "Seth!" Veselý muž podišiel dopredu. Z jeho čiernych vlasov vykukol sem tam nejaký ten biely a fúzy sa mu skrúcali okolo úst. Mal orlí nos, veľký, ale nie tak zahnutý, ako bol ten Severusov. Mal ostré črty tváre a vystretú stavbu tela, ale v hlbinách jeho čiernych očí sa zračili roky skúseností, radosti a vľúdnosti.

"Toto je hlava rodiny, môj manžel." Ukázala na seba a pokračovala. "Moje meno je Sabrina a ako je zjavné, som matka rodiny. Scott, ty si ďalší!" Scott vyzeral presne ako jeho otec. Teda okrem bielych vlasov a fúzov. Vyžarovala z neho prísnosť. Na Harryho však pozrel úplne pokojne. "Scott je najstarší. No...mohli by sme si švihnúť. Stella, teraz ty. S deťmi samozrejme." Stella si okolo seba zhromaždila deti, postavila sa vedľa Scotta a milo sa na Harryho usmiala. Stella sa tiež podala na otca. Jej štíhla postava sa ani napriek jej pokročilému tehotenstvu nedala prehliadnuť. Skylar a Sean mali hnedé vlasy, ale Susan mala neobvyklé blond brčky.

"Sapphire!" Pauza. "Sapphire? Kde môže preboha to dievča byť?" Sabrina prešla do haly, kde Sapphiru neustále volala.

Skylar sa vymanil z matkinho zovretia a bežal na druhý koniec kuchyne. "Babička, Sapphire šla dnes do mesta, pamätáš?"

Sabrina sa vrátila do kuchyne a zamyslene poťapkala Skylara po hlave. Jej tvár sa rozžiarila. "Máte pravdu, povedala niečo o tom, že jej život tu je nanič, potom zdrhla a oznámila, že sa zajtra vráti." Sabrina pokrčila plecami. "No nič, tak ideme ďalej. Samuel, si jediný, kto zostáva." Samuel mal krátke blond vlasy, vyzeral menej svalnato ako Scott a na tvári mu svietili pehy. Niečo na ňom pôsobilo záškodnícky. "Toto je náš druhý najmladší potomok a náš druhý najväčší problém!"

Samuel sa uškrnul. Všetci ticho stáli a Harry bol zmätený. Profesor Snape mal rodinu? Ako je to možné? Vždy si myslel, že Snape žil sám a bez rodiny. Toto bolo až príliš divné.

Z kuchyne sa vyvalil dym. Stella sa vrhla k trúbe s hororom vyrytým v tvári, "Kura!"

Severus, ktorý bol k nemu najbližšie otvoril otvoril dvierka trúby a vytiahol kura von: s výkrikom schmatol handru a oboje takmer odhodil na stôl. Potom okolo seba začal mávať svojou červenou rukou. Samuel vyprskol od smiechu a napodobňoval Severusove pohyby, kým ho za to matka nepokárala. Stella prešla k Severusovi a ruku mu prezrela.

Severus na ňu zazrel a ruku si ochraniteľsky pritiahol k sebe. "Je to v poriadku, iba popálenina." Odtiahol si stoličku a mrzuto san a ňu zosunul.

Sabrina sa okolo seba poobzerala. "No, na čo čakáme? Na spasenie? Poďme jesť! Och, a Severus…ďakujem za záchranu kuraťa."

Všetci si sadli za stôl. Samuel sa neustále uškieral.

*************

Podlaha sa pod Harryho váhou prehýňala a škripotala, ako sa snažil po špičkách prejsť na koniec chodby. Keď sa Sabriny spýtal, kam môže ísť na WC dosť ho prekvapilo, keď mu delikátne ukázala von. Teraz sa Harry vrátil a v dome už bolo úplne ticho. Sabrina práve v kuchyni zhasínala lampáš. Ukázala na oblohu, ktorá pomaly temnela aby mu dala najavo, že rodina chodí spávať so Slnkom. Potom Harryho potľapkala po hlave, zaželala mu dobrú noc a potichu odišla do svojej izby.

Aj keď sa snažil ako len mohol, zdalo sa, že sa každý jeho krok ozýva v celom dome. Každého určite prebudí. Harry sa už predtým rozhodol, že predtým, než sa v tejto rodine úplne uvoľní, najprv ich bude niekoľko dní pozorovať. Bola pravda, že večera bola skvelá, celá rodina, teda okrem profesora Snapa sa po celý čas o niečom zhovárala. Zdalo sa, že to bola ukážková rodinka. Ale ani raz nespomenuli mágiu ani Severusovu prácu, vlastne o čarodejníckom svete nehovorili vôbec. Ako keby neexistoval alebo čo.

Jeho izba už nebola ďaleko. Hneď na konci haly. Už tam skoro bol. Harry sa nečakane zastavil a strnul. Z izby, vedľa ktorej pootvorených dverí stál sa ozývali kroky a tlmené hlasy. Zvíťazila nad ním zvedavosť a on sa priplížil ešte bližšie.

"Takže kde je ten tvoj manžel, ktorého som nemal nikdy šancu spoznať?" doľahol k harryho ušiam profesorov temný hlas.

"Ak by si sa dostavil na našu svatbu, nemusel by si sa na to pýtať!" odvetila Stella hrubo.

"Stella, presne vieš, čo mám na mysli. Kde je tvoj manžel?"

"Prosím ťa, Severus, práve teraz nemám vypočúvanie naozaj zapotreby. Ani ja sa ti nestarám do tvojho života, tak sa láskavo prestaň starať ty do môjho.

Povzdych. "Ja nie som ten, kto sa zaľúbi do každého chlapa, ktorého stretne a potom sa zaňho vydá."

Stellin hlas pribral na hlasitosti. "To, že som mala dvoch manželov, ktorým na mne a mojej rodine vôbec nezáležalo ti nedáva právo ma obviňovať!"

"Mala? Chceš povedať, že ten posledný chlapík, ktorého si si zobrala ten Bert-"

"Brandon."

"Brandon, Bert, to je jedno. Chceš povedať, že ste sa už stihli aj rozviesť? Nebol to ani rok! Ja tomu nemôžem uveriť! Stella, vieš vôbec ako to vplýva na tvoje deti?"

"Samozrejme, že to viem! Nie som sprostá, Severus! Prajem si, aby mali moje deti lepší život, ale keďže som ich matka ja, zostanú navždy tu a bez otca. Je to to, čo si chcel povedať, Severus?"

"No-"

"Vystrašil sa, dobre!" Niekto sa presunul a otvoril okno. "Keď zistil, že som otehotnela spanikáril a rozviedli sme sa."

Miestnosť stíchla a Harry sa pomrvil. Naozaj nechcel, aby ho prichytili, ako načúva za dverami. Možno by sa mohol prešmyknúť do izby…Stella začala plakať.

"Neviem, čo robiť, Severus. Môj život je nanič! Jediné čo ma drží nad vodou sú moje deti, no aj tie sa postupom času menia. Skylar už nikoho neposlúcha, Sean je stále viac násilný a Susan sa do seba uzatvorila úplne. Neviem čo robiť!"

Stelline vzlyky boli stíšené a zaškrípala postel.

"Ššššš, šššš. Stella, Stella. Upokoj sa a počúvni bratovu radu. Ničoho z tohto sa nebudeš obávať na Vianoce. Budeš sa zabávať a tráviť čas s celou rodinou. Uvoľníš sa a ukážeš deťom ako ich miluješ. Hej, veď sú Vianoce."

Stella napoly vzlykla a napoly sa zasmiala. "Kedy môj malý braček tak zmúdrel? Muselo sa to stať v tej tvojej práci. DObre…pokúsim sa, Sverus, naozaj sa o to posnažím."

Kroky v miestnosti zosilneli. Harry odstúpil odo dverí a skryl sa v tieni haly. Dvere sa otvorili a odhalili profesora Snapa a Stellu sediacu na posteli. Jej tvár bola napuchnutá a červená.

"Mali by sme sa obaja vyspať. Dobrú noc, Stella." Sverus izbu opustil.

Dobrú noc, Severus…a ďakujem."

Keď profesor Snape zamieril na opačný koniec haly a hore po schodoch do jedinej izby, ktorá sa tam nachádzala, Harry zadržal dych. Prešiel popri ňom tak blízko, že sa ho takmer dotkol.

Severusove kroky pomaly odozneli a Harry si vydýchol a otrel obočie. Vystrel sa a aj on zamieril do izby, no v úmysle ho zastavila niečia ruka na jeho ramene. Pri uchu sa mu ozval jemný šepot.

"Prosím poď so mnou do mojej izby, Harry."

Stella zaviedla Harryho do svojej slabo osvetlenej izby a posadila ho na stoličku. Harry sklopil pohľad a prepletal prstami. Stella sa pomaly prešla po izbe, urovnala si šaty a vlasy. Nakoniec zastala a otočila sa k Harrymu.

"Počul si nás, však Harry."

Harry prikývol a vzhliadol s otázkou na jazyku.

"Neboj sa," predbehla ho Stella. "Chlapci v tvojom veku sú zvedaví. A môj život aj tak nie je pre nikoho tajný. Severusovi na tom záleží len o trochu viac ako ostatným. Ale to je môj malý braček."

"Nechcem byť drzý, ale…čo sa stalo s vaším prvým manželom?" Harry sa začervenal a znovu sklopil pohľad.

Stella sa smutne usmiala a sadla si naproti Harrymu. "To je v poriadku, Harry. Poviem ti to." Tu sa nachvíľku odmlčala a zahĹadela sa von oknom. "Bol to skvelý muž. Mal dobre platenú prácu a presťahovali sme sa spolu do mesta. Miloval deti a chcel mať veľkú rodinu." Pokrútila hlavou. "Zdá sa, že som ho veľmi dobre nepoznala. Severusovi sa od začiadku nepozdával a snažil sa ma odradiť od sňatku s ním. Boli sme zobratí nádherných šesť rokov a naše manželstvo bolo požehnané dvomi zradavými synmi. Bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života."

Stella si utrela zopár sĺz. "A potom ma v lete siedmeho roku znásilnili a ja som otehotnela. Môj manžel bol zhrozený a vyžadoval interupciu. Ale to dieťa vo mne bolo tiež žijúcou bytosťou. Zaslúžila si šancu na život. Stella opäť pokrútila hlavou a vzdychla si. "Potom sa narodila Susan s tými nádhernými zlatavými vlasmi obklopujúcimi jej anjelskú tváričku. Aj keď nevyzerala ako zvyšok rodiny, milovala som ju. Ale keď mala Susan dva roky, môj manžel sa zmenil: stratil prácu, vzťahy s jeho rodinou nešli tak ako by si bol predstavoval a on začal piť.

Svoj hnev a frustráciu si ventiloval tým najhorším možným spôsobom: bitím mojej malej Susan. Takto to rok pokračovalo, až kým nezasiahol Severus a neposlal môjho manžela do väzenia. Rozviedli sme sa a ja som ho odvtedy nevidela. Severus strávil nasledujúcich niekoľko mesiacov s name, pomáhal Susan spamätať sa. Presne vedel čím si Susan prešla. Prinútil ju otvoriť sa mu a odvtedy je Severus jediný muž, ktorému Susan kedy dôverovala.

Stella zazívala a prešla si rukou po tvári. "Mrzí ma, že som ti musela povedať taký smutný príbeh. No teraz by si už mal ísť do postele. Zajtra pôjdeme vybrať Vianočný stromček." Stella Harryho jemne vystrčila z izby. "Dobrú noc, Harry.

****************

"No tak, no tak. Poďte všetci sem, aby sme mohli vyraziť! Sean, máš topánky naopak. Zoberte niekto tú deku, och a tiež košík. Zoberte ten košík! Poďte, čas už pokročil. Tu máš, Harry. Obleč si tento kábát, vonku mrzne. Poďme! Odchádzame, kto sem hneď nepríde, môže tu rovno zostať!"

Sabrina kričala na plné hrdlo a každého na dosah ruky vyvádzala von z dverí. Vystrčila von aj Harryho a ten sa takmer potkol na Seanovi. Snažil sa zachytiť lúče popoľudňajšieho slnka a naprával si kabát, ktorý dostal. Stella vyšla z domu a zhromažďovala okolo seba svoje deti. Pohliadla na Harryho a usmiala sa. Harry sa rýchlo odvrátil. Stále sa cítil trápne za to, že ju a profesora Snapa odpočúval, aj keď mu povedala, že to bolo v poriadku.

Čoskoro bola celá rodinka vonku, kde do seba narážali a neustále šomrali. Bol čas na honbu za stromčekom.

Z ich úst sa vznášali male biele obláčiky. Všetko pokrývala námraza, ktorá sa však pomaly roztápala pod pohladením slnečných lúčov. Keď vkročili do lesa, začuli ako v stromoch čvirikajú vtáčiky. Keď zašli hlbšie do lesa, Seth skupinku zastavil, zahľadel sa na nich a poškrabal sap o brade.

"Dobre, urobíme to takto. Rozdelíme san a tri skupiny a pôjdeme do lesa v troch rôznych smeroch. Ak si myslíte, že ste uvideli perfektný strom, označte ho a vrátte sa sem. Takže, ja pôjdem sa Samom a so Stellou a…"

"Čo si myslíš o tomto, Susan?" ukázal Severus na vysokú jedľu. Susan sa troche zamračila a pokrútila hlavou. Severus sa zasmial a otočil sa k Harrymu. "A čo ty, Harry?"

Harry strom pozorne prehliadol, sústredil san a každý detail. "Súhlasím so Susan. Nie je to úplne ten pravý."

Profesor Snape prikývol a pokračoval v ceste lesom so Susan v pätách. Harry si povzdychol a vydal sa za nimi. Bolo to jeho blbé šťastie, že musel byť v skupine akúrát s Profesorom. No, ale mohlo to byť aj horšie.

Čistý, no studený vzduch ho pálil v krku s každým nadýchnutím a vlhkosť z lístia okolo nich sa mu začala vpíjať do topánok. Napriek tomu, že mu dala Sabrina hrubý kabát sa Harry neprestával triasť.

Do tváre ho trafila haluz.

Po tom, ako sa vyhol ďalšiemu konáru, zastavil sa, aby pochytil dych. Sledoval svojho najviac nenávideného profesora. Minulú noc ho Stella popísala ako milého mladšieho brata, ktorému záležalo na svojej rodine. Harry si ho takého nevedel predstaviť. Bránili mu spomienky na roky utrpenia, ktoré pretrpel na jeho hodinách. No napriek tomu Harry pripustil, že svojho profesora vlastne nepoznal.

Zamyslený Harry takmer vrazil do Snapa, ktorý sa zastavil pri ďalšom strome. Profesor si založil ruky na boky a oslovil malú skupinku.

"A čo tento?"

Susan sa usmiala a prikývla. Harry sa naň nachvíľu zahľadel. Bola to pekná borovica. Usmial sa a tiež prikývol.

Severus sa sa zohol a prešiel k nemu. "Konečne." Rýchlo ho označil a pobrali sa späť.

Susan zaťahala strýka za nohavice. Ten zastavil a spýtavo na ňu pozrel. Susan mu pokynula, aby k nej prišiel bližšie. Severus si kľakol a nahol sa k nej. Harry sa podvedome priblížil tiež.

Susan sa pošepky spýtala: "Pôjdeme sa dnes pozrieť na jednorožcov, strýko Sev?"

Severus sa usmial a zdvihol Susan zo zeme. "Dnes nie, anjelik. Možno nabudúci týždeň."

Harry nadvihol obočie a predstieral, že nič nepočul. Potom spolu vyšli z lesa.

"Obliadli sme si a zvážili sme všetky označené stormy a po dlhom premýšľaní sme sa s vašou matkou rozhodli vybrať tohoročný stromček."

Sabrina sa so Sethom držala za ruky a obaja sa šťastne usmievali. Nikto ani nemukol, čo sa tak tešili. Vtáky okolo nich čvirikali a cez les prefukoval ľadový vetrík.

"Mohli by sme si švihnúť? Zamrzne mi zadok," sťažoval sa Sam, keď poskakoval z jednej nohy na druhú-

Scott doňho ďobol lakťom a Sabrina na syna zazrela. "Fajn," otočila sa na manžela. "Zlatko, predstav im ho."

Seth si odkašľal a usmial sa. Otvoril náručie a ukázal na strom za sebou. "Toto je on!"

Všetci si ho prehliadli a uznanlivo pokývali hlavami. Boli výberom nadšení. Všetci muži vytiahli sekery a začali strom synchronizovane stínať.

Keď vychádzali z lesa smerom domov, Skylar prikývol a usmial sa pri pohľade na strom: "Toto je definitívne strom Vianočného ducha," povedal. Harry sa zastavil a zvažoval jeho slová, nikdy o strome takto neuvažoval.

"Harry, zlatko, môžeš mi prosím pomôcť?" spýtala sa Sabrina, keďsi všimla ako zamieril do izby.

Harry sa obzrel a zbadal Sabrinu, ako balancovala so stohom tanierov a pohárov. Rýchlo k nej podišiel a zobral taniere. Sabrina sa usmiala a ukázala Harrymu, aby položil taniere na stôl. Harry poslúchol.

"Tak, Harry, aký bol tvoj prvý deň tu? Dúfam, že pekný."

Harry prikývol a poobzeral sa okolo. "Bol…zaujímavý. Odkedy som začal chodiť na školu, nikdy som Vianoce doma netrávil."

"Och, tak potom som šťastná, že si prišiel k nám. Bože, keď som bola v škole ja, nemyslím, že by som niekedy chcela stráviť prázdniny s učiteľom a jeho rodinou. Musíte byť so Severusom dobrí priatelia."

Harry sklopil pohľad a začervenal sa. Poškriabal san a temene. "Áno, ech…myslím."

Sabrina sa na Harryho zahľadela a rozosmiala sa. "Ja viem, viem. S mojím synom sa neľahko vychádza. Uzatvára sa pred ľuďmi a dokonca aj pred svojou rodinou," povedala Sabrina smutne. "Obviňujem z toho samu seba. Ale Harry, aj keď sa správa chladne a odmerane, akoby nenávidel všetko čo na tomto svete dýcha, nie je to pravda. Stavím sa, že ťa má rád. Keď prehliadneš cez jeho obrany, zistíš, že je Severus dobrý človek. Prepáč, to ti asi veľmi nepomáha."

Harry sa na Sabrinu zamyslene pozrel. Mohlo sa stať, že profesor Snape je dobrý chlap, ktorý len potrbuje dobrého priateľa, ktorý by mu pomohol? Harry san ad tým ešte hlbšie zamyslel. Nie. Snape ho štyri roky trápil a užíval si to. Takto sa priatelia nezískavali.

"Och, Harry, zlatko, mohol by si zajtra mužom pomôcť vonku na poli? Znášajú sem poslednú žatvu a pripravujú pôdu na zimu."

Harry pokrčil plecami. "Prečo nie."

***********

Harry pozoroval, sa ako zrnká prachu vznášali vo vzduchu, osvetlené slnečnými lúčmi. Nikdy predtým necítil taký pokoj. Všetky jeho starosti zostali v Rokforte a všetko, na čom teraz záležalo bolo vstať zo svojej vyhriatej postele a vyjsť do chladného vzduchu. Myšlienka na ďalší strávený deň so Snapovou rodinou vykúzlila na jeho perách úsmev. Dnešok bude ďalší skvelý deň.

Harry rýchlo vstal a obliekol sa. Skákal a trel si ruky v zime, ktorá mu zaliezla pod kožu. Keď skončil, bolo mu teplo a on bol pripravený vyjsť naproti novému dňu. Otvoril dvere a nakukol do haly, bolo tam úplné ticho…

Predné dvere sa srachotom otvorili. "Čauko všetci! Hádajte, kto prišiel domov! Stavím sa, že som vám všetkým chýbala!"

"Sapphire! Ty neporiadna náhražka dcéry, kde si sa pre všetkých svätých túlala? Nielen si zmeškala bratov príchod domov, ale tiež každoročný lov na vianočný stromček!"

Harry sa zvedavo ale opatrne pozrel za roh. Tam stála vodverách zvláštne vyzerajúca žena. Jej vlasy boli čierne, ostihané nakrátko a trčali do všetkých strán. Z čiernych prameňov kde tu vykukovali modré a fialové. Mala podlhovastú chudú tvár, ktorá sa podobala na tvár elfa a jej nádherné rysy pokrývala hrubá vrstva tmavého make-upu. Jej uši zdobilo množstvo náušníc, z ktorých vyseli divné cetky. Bola vysoká a štíhla. Spod úzkej čiernej blúzky jej vykúkalo dračie tetovanie. Jej krivky zvýraznili obtiahnuté čierne nohavice. Ich spodky boli dotrhané a celú ich dĺžku zdobilo niekoľko väčších dier. Zdalo sa, že blýskajúce sa, čierne ťažké kožené kanady, ktoré mala obuté sú jej priveľké. Jej výzor dopĺňal dlhý plášť, tiež čiernej farby. Nejvýraznejšie na nej ale boli jej tmavo modré oči, ktoré žiarili ako drahokamy.

Sapphire.

Sapphirina tvár sa rozžiarila. "Severus je doma? To je skvelé! Kde je? Vonku? To je v poho, vďaka mami."

Sapphire rýchlo zamierila von, no na jej ceste natrafila na Harryho. Stuhla a kriticky si ho prezrela. Zabodla doňho ukazovák. "A kto dopekla si ty?"

Sabrina, ktorá od hnevu očervenela sa k nim priblížila. Okamžite sa ale ukľudnila. "Och, zlatko. Toto je Harry Potter, jeden zo Severusových študentov. Zostane s name na prázdniny. No nie je to zlaté?"

Saphire naňho cez nos zazrela. "A to čo si akože? Nejaká vtieravá sirota, ktorá rada trávi sviatky s učiteľmi?"

Harry bol šokovaný a vystrašený. Nevedel zo seba dostať vôbec nič. Medzitým sa Sabrinin zhrozený výraz zmenil na hnevlivý. Dala svojej dcére facku a odtiahla ju do kuchyne. "Ako sa opovažuješ! Harry je náš hosť a zvyšok rodiny si ho obľúbil! Severus nám povedal, že je tu kvôli bezpečnostným dôvodom. Ako som len mohla vychovať take neslušné decko?"

V tom sa Sabrina otočila na Harryho a prísne povedala: "Harry, choď von, pomôcť na poli!"

Harry sa nehádal a okamžite šiel von. Nikdy nevidel tak hrôzu naháňajúcu ženu!

"Harry, chlapče, chyť toto lano a potiahni ho." Seth Harrymu hodil ťažké lano, ktoré prehodil ponad veľký skleník a o ktoré bola pripevnená hnedá plachta. Harry ho chytil, napol a strčil ho do zeme.

Seth k nemu prešiel a tvrdo ho potľapkal po chrbte. "No chlapče, bol by z teba dobrý farmár. Pozri na to, už nám zostávajú len dva!" usmial sa Seth s iskierkami v očiach. Pozrel dolu na Harryho a podal mu roztrhnutý kus lana. "Urobil si mi láskavosť, Harry? Mohol by si toto dať do stodoly a priniesť späť celé lano? Tak je to správne, chlapče."

Harry vzal lano a poobzeral sa po stodole. Rozbehol sa k nej, no v tom si všimol osamelú postavu. Priblížil sa k nej. Lano mohlo počkať.

"Dobrý deň, profesor!"

Severus sa otočil a podvihol obočie nad študentovou divnou náladou. Harry k nemu zľahka podišiel.

Harry vzhliadol. "Chcel som vedieť, professor. Prečo nepoúživa vaša rodina mágiu? Nebola by ich práca ľahšia a rýchlejšia?"

Severus sa zahľadel na kopce, ktoré ich obklopovali a chvíľku nedal najavo, že Harryho otázku počul. Potom pomaly začal: "Pán Potter, niektoré veci…niektoré veci sú lepšie, ako mágia. Čarodejnícky svet san a ňu príliš spolieha. Je to všetko na čo kedy myslia. Tým, že neuvažujú o najjednoduchších veciach a vykonajú ich mávnutím prútika, tieto veci strácajú." Nachvíľu sa odmlčal. "To je jedna z tých najcennejších lekcií, aké sa v živote naučíte, pán Potter. Dúfam, že ste ma pozorne počúvali."

S tým sa Severus otočil a zamieril do polí. Harry ho zmätene pozoroval. Pozrel na roztrhnuté lano vo svojom náručí a zamieril k stodole. To bol celý professor Snape, aby takto odpovedal!

"Jedna, dva, tri…hore! Uf! Povedal by som, že tento balík sena bol ťažký. Dajme si nachvíľku prestávku, čo povieš, Harry?"

Chlapec vedľa muža nadšene prikývol. Keď si sadli na balík sena, Harry sa po stodole poobzeral. Bola to prvá stodola v akej kedy bol a bola cool. Väčšina práce toho dňa bola uponáhľaná, kvôli burke, ktoá sa k nim blížila. Vietor pribral na sile neuveriteľne rýchlo a bolo ešte chladnejšie ako predtým. Harry spolu so Scottom končili vo vnútri stodoly, zatiaľčo Seth so Severusom dokončovali práce vonku.

Harry vzhliadol a Scotta si premeral. Bol celkom v pohode, keď ste sa s ním začali rozprávať. Bol prísny a dbal na pravidlá, no niečo na ňom nesedelo. Harry o tom premýšľal po celý čas, čo robili v stodole. A nakoniec mu to došlo. Scott vyzeral presne ako Seth, no vec, ktorú po otcovi nezdedil boli jeho iskierky v očiach.

Jedna vec, ktorá bola o Snapovej rodine istá, bola tá, že je to jedna veľká hádanka. Harrymu by zabralo veky, kým by ju vylúštil. Mohol by sa na rodinu spýtať profesora Snapa, ale načo to riskovať. Kto vie, aká by bola jeho reakcia na takúto otázku.

"Takže, Scott, nezdá sa ti troche divné, keď pomyslíš na to, že sa tvoj malý brat nevracia ani na leto, nie je ti to troche divné vzhľadom, že je učiteľ?" pátral Harry po odpovediach a dúfal, že nebol príliš nápadný.

Scott trochu naklonil hlavu a hodil očkom po Harrym. "Ani nie. Teda, Severus učí niekde v Európe, takže si nemôže dovoliť letieť sem každú chvíľu. A okrem toho, Severus povedal, že sa niekoľko posledných rokov kdesi vzdeláva. Je to veľký chlapec a vie sa o seba postarať. Aspoň niekto sa odsťahoval z domu a zarába sin a živobytie sám."

Harry prikývol. "Takže, ako presne sa stal študentom v Anglicku?"

Scottov výraz schladol a on odvetil: "Nie je na mne, aby som ti tento príbeh vyrozprával."

S tým Scott vstal a zobral vedro ovsu. Podal ho Harrymu, on sám vzal ďalšie a odkráčal. Harry ho rýchlo nasledoval.

Poď čo najrýchlejšie to dorobíme, aby sme predbehli ocka so Severusom a tiež tú búrku, čo sa blíži.

Harry prešiel ku stajňam so zvieratami. Tá záhada, ktorá profesora a jeho rodinu obklopovala bola naozaj mätúca. Možno by ju vedel vyriešiť, ak by sa spýtal každého člena rodiny. Harry sa nevedel dočkať na návrat do Rokfortu, kde bude mať príležitosť o tomto všetkom povedať Ronovi a Hermione.

S touto myšlienkou sa Harry usmial a znovu sa naplno pustil do práce. Čím skôr toto dokončí, tým skôr bude môcť zájsť do tepla v dome.

*************

Severus potichu jedol raňajky, kým ostatní sa prechádzali okolo a vzrušene si šepotali. Všetkých ich ignoroval a sústradil sa na svoje jedlo. Nič nemohlo prekonať kuchárske schopnosti jeho matky, ani rokfortské kuchyne. Bola škoda, že túto schopnosť nezdedil. Znovu zakusol.

Sam vošiel do kuchyne a šlohol Sapphire buchtu práve vo chvíli, keď sa ju chystala zjesť, a pokračoval k Severusovi. Sapphirin výraz sa zmenil na grimasu a tvár jej zčervenela. No predtým než sa niečo stalo, vystrčil Severus nenápadne nohu. O niekoľko minút ležal Sam na zemi s buchtou rozmliaždenou na tvári. Sapphire sa rozrehotala a prešla k bratovi.

"Ty si taký hajzlík, Sam! Ale toto si si zaslúžil. To máš za to, že si taký hnusák!" Pobavene pozrela na Severusa. "Díky, Sev, vždy si bol majster pomsty!" S tým Severusovi postrapatila vlasy, zobrala si druhú buchtu a odišla do izby.

"Sapphira, poď späť a najedz sa poriadne! Potrebuješ toho viac ako len malú buchtu!" zamávala Sabrina varechou od cesta po svojej odchádzajúcej dcére

"To si nevedela, mami, to je Sapphirin nový spôsob stravovania," zavrčal Sam, mračiac sa, keď si zotieral zvyšky buchty z tváre, "zjedz tak málo, ako je len možné."

Sabrina pokrútila hlavou a vrátila sa späť k vareniu. Severus pokračoval v jedení a celá scéna ho vôbec nezaskočila. Pozrel sa na Sama a rýchlo znovu upriamil pozornosť na jedlo, skrývajúc úsmev.

Sam sa naňho ostro zahľadel. "Čo?"

Severus si niečo pod nos zamrmlal.

Sam teraz upriamil na brata celú pozornosť. "Čo?!"

Severus sa postavil, potľapkal brata po ramene a začal odkladať riady. Zachechtal sa. "Sam, máš na čele čučoriedku."

Sam si začal zúrivo šúchať čelo. Sabrina prešla k Severusovi. "Ako si sa vyspal, Severus?"

Severus pokrčil ramenami a zavrčal.

Sabrina si vzdychla a dala synovi bozk na čelo. Doniesol sa k nim Samov hlas. "Aaaaaaaaaaaach, sladké!" O niekoľko sekúnd neskôr sa mu na tvári rozplesol kúsok cesta.

Zajačal a začal si ho hnevlivo šúchať z tváre.

Severus práve vychádzal z kuchyne, keď tam vošiel Seth a svojho syna zastavil. "Dobré ráno, Severus. Ako sa ti spalo? Dúfam, že lepšie ako minule!"

Severus na svojho otca zazrel a jeho výraz jasne hovoril: "To si musíš strielať!" Neodpovedal, ale uhol otcovi z cesty. Seth sa naňho prísne pozrel, ale šiel sa naraňajkovať.

Severus sa znovu snažil vyjsť, bo tento raz ho skoro zvalcoval Skylar, ktorý bez dychu vbehol do miestnosti. Neustále okolo nich poskakoval. Prešiel k starej mame a zaťahal ju za sukňu.

"Hádaj čo! Hádaj čo!"

Sabrina predstierala dychtivosť, "Čo? Čo?"

"Včera v noci snežilo! Vonku sú kopy snehu! Môžem sa ísť von hrať? Môžem?!

Sabrina pokrútila hlaovu. "Teraz nie, Skylar. Musíš sa najprv naraňajkovať a ani nie si poriadne oblečený!"

Skylr pokrútil hlavou a zamračil sa. "To mi je jedno! Chcem ísť von, teraz!" S tým sa otočil a vybehol z dverí. Za ním sa niesli Sabrinine výkriky.

Severusovi sa podarilo chytiť Skylara skôr, ako dobehol k dveraám. Skylar sa začal metať a kopať. Severus ho zdvihol do vzduchu a šepol mu. "Skylar, počúvaj ma. Prestaň sa metať, lebo inak s tebou starý otec zatočí, počuješ? Teraz ma dobre počúvaj, chlapče, neviem, kde si toto správanie pochytil, ale najlepšie bude, ak s tým prestaneš. Robíš mamičke aj zvyšku rodiny viac starostí, ako potrebujú. Vždy, opakujem vždy, poslúchneš starú mamu, nehovoriac o mame. Rozumieš tomu, Skylar?"

Skylar smutne prikývol so zhrbenými ramenami. "Rozumiem, strýko Sev."

Severus prikývol, jemne Skylara položil a kľakol si k nemu, aby bol na jeho úrovni. "Čo si spravil zle, Skylar?" spýtal sa jemne a chytil chlapca za bradu.

"Neposlúchol som starú mamu."

Dobre. Znovu to už neurob, Skylar. Teraz poď sem a obíjmi ma."

Skylar sa pohol k Seveursovi a prepadol sa do jeho náručia. "Teraz," vstal Severus, "choď pomôcť starej mame do kuchyne."

S týmto Skylar nadšene odbehol.

Bola zima. Taká strašná zima. Vietor bol silný a zarýval sa až pod kožu. Ledva videl. Bola taka zima. Prečo bola taká hrozná zima? Niečo mu premáčalo oblečenie. Všetko ho bolelo. Kde boli? Boli blízko, ďaleko? Napadnú ich tu? Napadnú ich tam? Kde ich napadnú? Prežil niekto? Bol sám, tak sám. Bola mu zima.

Jeho jediným spoločníkom bol chlapec opretý o ľadovú stenu. Jeho dych bol plytký a nepravidelný- Jemne chlapsom potriasol a ten vzhliadol s beznádejou v očiach. To bola ich posledná šanca. Ich posledná výzva.

Muž napočítal do troch a obaja vybehli a s víťaznými výkrikmi preskočili ľadovú stenu. Vbehli do búrky.

Severus a Harry sa s prehľadom vyhýbali snehovým guliam. Obaja sa blížili k ich hlavnému cieľu. Chceli obsadiť nepriateľskú pevnosť. Stále husto snežilo a bolo takmer nemožné bežať v po pás hlbokom snehu. Harryho trafilo niekoľko snehových gulí, ten sa hodil na zem a okamžite ho obklopili protivníci. Všade naokolo sa ozývali víťazné výkriky, ale Severus nepoľavil.

Bol už len niekoľko krokov od nepriateľskej pevnosti, keď ho do hlavy trafila snehová guľa. Hneď zastal, akoby bol mŕtvy, alebo pomaly zomieral. Severus pred seba natiahol ruku, prešiel prstami po svojom cieli a zvalil sa do snehu.

Dotkli sa ho jemné, male prstíky, ktoré pomaly prešli najeho tvár. Chytili ho za bradu a preložili ju do niečieho malého lona. Severus otvoril oči a uvidel nas sebou Susaninu malú tvár naplnenú obavami. Usmial sa, zodvihol ruku a pohladil jej tváričku.

"Môj anjelik," zašepkal, "ma prišiel zachrániť."

Susan sa zachichotala a pobozkala Severusa na čelo. Ten vyskočil a zobral so sebou aj Susan. Vyhadzoval ju do vzduchu a smial sa.

"Som nažive! Tento anjelik my práve priviedol späť s nekonečného spánku!"

Sam do Severusa hodil snehovú guľu. "Hej, to nie je fér. Nikto z nás nemôže ožiť!"

Scott pokrútil hlavou a pomohol Harrymu vstať. "To je jedno, aj tak sme vyhrali."

Sapphire sa šťastne usmiala. "Heh, ale som ti dala, Severus!"

"Áno a teraz podťe všetci dovnútra, kým naozaj zomriete! V tom snehu sa jašíte celý deň!" zakričala na nich Sabrina z domu.

Všetci si vzdychli, ale pobrali sa naspäť. Severus potľapkal Harryho po ramene. "Dobrá práca, tentokrát sme ich skoro porazili."

Severus kútikom oka zachytil prekvapený pohĺad svojho študenta. Ignoroval ho a kráčaô ďalej. Ten chlapec sa nikdy nepoučí!

Stromček bol nádherný. Bol ovešaný zlatými ozdobami, od ktorých sa odrážalo svetlo lampy. Bola to, okrem klavíra druhá najväčšia vec v obývačke. Harry naň dal viac pozlátka. Hodil pohľadom po malom dievčatku, ktoré tiež ozdobovalo stromček.

Harry nevedel, či by sa s ňou mal rozprávať, ale rozhodol sa skúsiť to. "Páči sa ti ten stromček, Susan?"

Susan sa naňho zarazene pozrela a trochu sa odtiahla.

Harry sa rozhodol, že to skúsi. "Dnes večer vyzeráš naozaj nádherne, Susan."

Keď sa začervenala, skúsil to ešte raz.

"Volám sa Harry. Vieš povedať Harry? Har-ry. Takto. Harry."

Susan san a Harryho na chvíľu zahľadela a potom prešla na opačnú stranu stromčeka, kde ju nemohol vidieť. Harry si povzdychol.

Niekto za ním sa zachechtal.

Harry sa otočil a uvidel chrbát svojho profesora.

Skvelé.

 

 

 

**************

Keď vyšli až na vrchol kopca, objavilo sa pred nimi male mestečko. Zarýval sa do nich chladný vietor a od napadaného snehu sa vo všetkých farbách odrážalo slnečné svetlo. Obloha bola belasá a nebo nehatili žiadne oblaky.

Sane, obsadené Snapovcami a jedným Potterom, sa hlbokým snehom predierali pomedzi stromy smerom k mestu. Seth a Sabrina sedeli spolu s deťmi vpredu a riadili kone. Vzadu sa tlačili Sam, Sapphire, Stella a Harry. Scott so Severusom stáli na lyžiach vzadu.

Chodníček v lese sa zužoval a začali do niech udierať haluze z okolitých stromov. Na cestu vyrazili skoro ráno, prešli cez otvorené polia a cesty. Niekoľko hodín si pospevovali koledy, napriek tomu, že v skupine vedela spievať jedine Sapphira. Čoskoro stratili koledy to čaro a oni upadli do driemot. Teraz na saniach iba potichu v očakávaní sedeli.

Veď dnes sa šlo na vianočné nákupy!

Zastavili na okraji mestečka. Všetci sa vysúkali zo saní, ponaťahovali sa a len tak sa okolo nich prechádzali. Sabrina rozdala všetkým nejaké peniaze spolu s inštrukciami. Keď sa otočila chrbtom k Susan, Severus jej nenápadne podstrčil svoje peniaze.

"Tak teda dobre, všetci! Budeme tu dnes celý deň, takže máte dosť času na to, aby ste si vybavili, čo potrebujete. Mládež, popárujte sa s dospelými. Vráťte sa na obed. Naspäť vyrážame po zotmení, prídťe načas!"

Mestečko bolo nádherné. Domy boli jednoduché, z ich komínov sa zdvíhal dym. Deti sa naháňali a hádzali do seba snehové gule. Po uliciach sa ponevieralo množsto ľudí. Vzduchomsa niesli vianočné koledy. Malé snežné vtáčiky sa plaholčili po zemi a ďobali do opustených zvyškov jedla.

Harry šiel so Samom. Zdalo sa, že Sam pozná perfektné miesta na kúpu darčekov. Harry sa neustále užasnuto pozeral na nádherné muklovksé darčeky. Kto by to bol povedal? Harry sa rozhodol, že by mal niečo malé darovať každému členovi rodiny, keďže o medzi seba tak milo prijali. Čo by mal dať profesorovi? Harry sa cítil divne už len keď nad tým premýšľal.

Sam ho ďobol a ukázal na druhú stranu ulice. Bol tam Seth so Sabrinou…bozkávali sa pod imelom. Sam mu na začiatku ich spoločného dňa vysvetlil, že ak nieke uvidia Snapa, mali naňho či ňu hodiť snehovú guľu. Bola to tradícia. Už dostali Sapphiru, Stellu a Scotta. Ich dostal profesor Snape s deťmi. Teraz prišiel čas, dať snehovú nádieľku aj ďalším dvom.

Okrem bozku čakali na Setha a Sabrinu ešte dve prekvapenia. Dve ľadové snehové gule. Sabrina vyskočila, otočila sa a uvidela dve známe postavy, ako so smiechom utekajú preč.

Sam a Harry vošli do obchodu aby pochytili dych a pozreli sa, či ich niekto nenaháňa. No nevideli ani známky po Sethovi či Sabrine.

Sam Harryho potľapkal po chrbte. "Si takmer taký dobrý ako Sapphire! Škoda, že sme nevideli Severusa, bože to by bola kopa snehu!"

Harry sa uškrnul a skontroloval, či má všetky svoje nákupy. Stále musel niečo kúpiť pre Rona a Hermionu. Harry zastal a pomyslel na nich. Čo robia práve teraz? Pravdepodobne hrajú hry, doťahujú sa, zabávajú sa…ale nemohli sa zabávať až tak, ako on!

Sam ho ďobol lakťom. "Myslím, že by sme odtiaľto mali radšej vypadnúť."

Harry sa okolo seba po prvýkrát poobzeral. U regálov a stien viselo spodné prádlo, boli tam rozostavené sporo odeté ženské figuríny, šperky a voňavky vystavené na pulte a vo vzduchu sa niesla otrasne sladká vôňa. Harry sa začervenal a odvrátil oči.

"Poď maličký, kým sa na smrť nevystrašíš." Sam odtiaľ Harryho vitiahol skôr než sa k ním žena za pultom stihla priblížiť.

Keď tak bezcieľne kráčali po meste, Harry pozrel na Sama. "Čo myslíš, že by som mal kúpiť Severusovi?"

Sam nečakane zastavil a pomaly pozrel Harrymu do očí s úškrnom na tvári. "Poď!" vykríkol, schmatol Harryho za predlaktie a odtiahol ho preč.

Keď mu Sam ukázal, kam mal namierené a čo má kúpiť, Harry sa zvalil do snehu a začal sa rehotať. Okamžite to kúpil a len dúfal, že ho za to profesor Snape nezabije.

Slnko zapadalo za stromy a vonku sa ochladilo. Občania mesta sa vracali do svojích skromných domov na večeru. Cez hmlou naplnený vzduch sa niesli zvuky nočných zverov. Dnešok bol vyčerpávajúci, ale zato uvoľňujúci.

Severus si pritiahol kabát. Cesta domov nebude veľmi príjemná. Ale keď sa tak nad tým zamyslel, on bol na nepríjemnosti zvyknutý. Dnešný deň bol produktívny a aj príjemný. Hlavne keď spolu s deťmi zosypali na Harryho so Samom sneh z celej strechy!

Severus znovu skontroloval počet detí. Susan a Sean boli schúlení vpredu vedľa starých rodičov. Susan sa naňho usmiala. Kam odbehol Skylar? Ach, tam je, lezie na strom…zase. Severus k nemu podišiel.

"Poď, Skylar. Nasadni na sane, aby sme už mohli ísť. Tak, len mi skoč do náručia!"

Skylar san a svojho strýka tvrdohlavo pozrel a pokrútil hlavou.

Severus si povzdychol a pošúchal si hlavu. "Prosím, Skylar, nechce sa mi to znovu opakovať. Tak poď."

Presne, keď sa zdalo, že tam Skylar zostane do konca svojho života, zachichotal sa a hodil san a Severusa, čím ich oboch zhodil do snehu. Tvrdo.

"Dobre, Skylar…Skylar prosím ťa zlez zo mňa a nasadni na sane vedľa brata a sestry."

Skylar vyskočil a pobehol ku saniam, ale nenasadol.

Čoskoro sa k saniam dostavil aj zvyšok rodiny, ponorenej v hádke.

"Myslel som, že si povedala, že tu máme byť, keď sa zotmie, mami," povedal Scott hravo a nasadol dozadu.

Sabrina si založila ruky na boky. "Stratla som sa s Rebeccou, viete, že sme sa už dlho nevideli…zarozprávali sme sa…"

"No, to je jedno, len už poďme!" zakričal Seth zo saní.

Severus sa poobzeral. Dvaja členovia rodiny chýbali. Otočil sa k Sabrine. "Mama, kde je Sam a Sapphira?"

Stella mu odpovedala. "Keďže to mame trvalo tak dlho, rozhodli sa, že tu zostanú na noc. Sapphira sa pravdepodobne stretne s tým svojím priateľom."

Sabrina pokrútila hlavou. "Ten muž ju raz zatiahne do problémov, viem to!" Otočil sa. "Sú všetci pripravení?"

"Ešte nie, mami. Skylar, naskoč na sane," zakričala Stella.

Skylar pokrútil hlavou a zadupal nohou. "Nie! Chcem tu zostať so Samom a Sapphire. Chcem!"

Stella zosadla zo saní a prešla k Skylarovi. "Skylar, už mám toho akurát dosť. Poslúchni ma a naskoč na tie sane, teraz!"

Stella sa za ním natiahla, ale on odskočil a rozbehol sa do mesta, kde s aim stratil z dohľadu.

"Skylar!"

Skôr než stačil niekto niečo urobiť, rozbehol sa Severus za ním.

Severus bežal z celej sili a domy a obchodi okolo neho rýchlo striedali jeden druhý. Tých pár ľudí, čo sa ešte ponevierali po uliciach naňho divne hľadeli. O to sa nestaral. Nakonie