Lostt nám napsal(a):
Vždy ide len o šach
3-end. Vždy ide len o šach
Vložené: Lostt - 24.12. 2007
Téma: Vždy ide len o šach
Posledné pokračovanie, krásne Vianoce
Hermiona sa zobudila na okolitý šum.
Iba veľmi nerada otvorila oči. Až v tom ju napadlo, že sú Vianoce, čo znamená darčeky, jedlo a všetky tie hysterické baby okolo nej.
Mala rada Vianoce, no teraz sa jej do nich nechcelo. Chcela byť s rodinou, alebo aspoň s priateľmi, no v poslednej dobe nemala ani tých.
Mimo Ginny bol jedinou osobou, s ktorou trávila čas práve Malfoy. Draco.
Posadila sa a vhupla do teplých papučiek. Zabalila sa do teplého župana a až potom bola ochotná naplno vstať z postele, keď zrazu si všimla, že na jej nočnom stolíku niečo leží.
Nejaká pozdĺžna, zelená krabica s jemnou striebornou stuhou.
Pozrela na Parvati.
"Nevieš, čo to je?"
"Nie, keď som sa zobudilo, už si to tam mala. Ale vyzerá to draho... Asi ti to sem dal niekto cez noc."
"To je hlúposť, ako by sa sem ten niekto dostal?"
"Hermiona, sú Vianoce, také veci nerieš. Mimo to, všetko sa dá, keď sa chce."
"To ti ešte pripomeniem," usmiala sa Hermiona a vzala krabicu do rúk. Bola trochu ťažšia, no nič strašné.
Otvorila jej veko. To, čo bolo vnútri bolo zrejme krehké, pretože to bolo zabalené ešte v troch ochranných papieroch.
Opatrne celé to "niečo" vytiahla a posadila sa s tým na posteľ.
Telom jej prešla triaška, keď si uvedomila, čo to je.
Vzala do rúk mramorovú šachovnicu ladenú do červeno šedej. Prstami prešla po chladnom kove a do tela sa jej vliala horúčava.
"Teda!" skríkla zrazu Parvati a pribehla k nej.
"To muselo byť drahé," zaskučala a závistlivo stíchla, no nie na dlho.
"Kto ti do dal?"
"Neviem," povedala Hermiona, no bola iba jedna osoba, ktorá jej mohla dať tak krásny darček.
"Niečo je tu napísané... Čo to je?"
Hermiona sa lepšie zahľadela na slová vyryté na kraji šachovnice.
Quidquid agis, prudenter agas et respice finem.
Bona fortuna.
D
"Čo to znamená?" spýtala sa Parvati, no Hermiona ju už nevnímala. Jediné čo vnímala boli slová vyryté do chladného kameňa.
Hermiona sedela v prázdnej učebni a čakala na Draca.
Objavil sa vo dverách o dvadsať minút neskôr a nevenoval jej ani jeden pohľad, iba si sadol oproti nej.
Začal rozťahovať šachovnicu, no Hermiona ho zastavila.
"Nie, už nechcem hrať s touto. Mám lepšiu," usmiala sa jemne a vytiahla svoj vianočný darček.
Dracov pohľad strnul a iba silou vôle sa uvoľnil natoľko, aby sa mohol oprieť.
"Chcela by som ti poďakovať za tú šachovnicu, je prekrásna. Nič krajšie som nikdy nedostala," usmiala sa pozrela mu do očí. No on sa jej pohľadu vyhol a svoju pozornosť upriamil na stôl.
Hermiona chvíľu čakala, či niečo povie. Skúsila to znovu.
"Pokiaľ sa nemýlim, tie slova znamenajú Čokoľvek robíš, rob rozumne a mysli na koniec. Nemám pravdu?"
Draco jemne prikývol.
"A za tým je Veľa šťastia..."
Znova prikývol, ešte viac strnulejšie ako po prvý krát.
Hermiona vzdychla.
"Draco?" spýtala sa ticho, no tak podmanivo, že nedokázal odolať a musel sa na ňu pozrieť.
"Naozaj ti moc ďakujem."
"Aspoň naštvem Weasleyho..." povedal nepresvedčivo
"A robíš to iba preto?" tú nádej v jej hlase nemohol prepočuť.
"Ja..." zasekol sa a v jeho očiach zbadala akési zmätenie.
Odtiahol sa.
"Čo po mne chceš, Hermiona? Čo ti mám na to povedať?!" vyhŕkol takmer zúfalo.
Stuhla neistým pocitom. Fajn, nechá to tak a dá mu pokoj.
"Tak hrajme," povedala odmerane a hra začala.
"Šach mat..." vydýchla prekvapene Hermiona a Draco na ňu pozrel.
"Čože?"
"Šach mat," povedala už istejším hlasom Hermiona a nadšene vyskočila.
"Šach mat!" skríkla zrazu a nadšene pozerala na šachovnicu, akoby neverila vlastným očiam.
Draco tam iba sedel a celkom nechápavo sledoval figúrky na mramorovej šachovnici.
"Ty si ma porazila..." vydýchol a neveriac sledoval jej nadšenie.
No to zrazu opadlo.
"Ale, to mohla byť náhoda, alebo iba šťastie..." vzdychla, no on sa rýchlo postavil.
"Nie, porazila si ma a nebola to žiadna náhoda. Tak som sa na žiadnu hru ešte nesústredil ako na túto a ty si ma aj tak porazila! Nechápem!" vyhŕkol a ona bola znova nadšením celá bez seba, vlastne ešte viac ako pred tým.
"O panebože!" skríkla a samovoľne sa mu hodila kolom krku.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem..." šepkala a ohromeného ho k sebe tisla.
I keď prekypovala priam detskou radosťou, cítiť jeho štíhle telo bolo celkom príjemné.
Vlastne veľmi príjemné.
"No... Nie je za čo. Ale to že si ma porazila ešte neznamená, že porazíš jeho..."
"Hráš lepšie ako on," povedala presvedčivo.
"To znelo ako kompliment," povedal Draco vykoľajene. Odtiahla sa od neho. Asi nebol príliš nadšený, keď ho tu objímala nejaká humusáčka.
"Teda... Prepáč."
"To nič," povedal kamenne. Hermiona nevedela, že jeho telom prechádzala horúčava, ktorú sa všemožne snažil potlačiť.
"Preboha, je za päť päť!" skríkla vyľakane.
Rýchlo si zbalila svoje veci a chystala sa k odchodu.
"Hermiona, počkaj..." ozval sa zrazu jeho hlas.
"Draco, ja sa naozaj ponáhľam, za päť minút hrám..."
"Len som ti chcel povedať... Nerobil som to preto, aby som naštval Weasleyho... Teda áno, z časti áno. Chcel som, aby si mu vrátila všetky tie posmechy. Ale tiež som chcel..." zasekol sa, pretože zrazu nevedel ako pokračovať. Taký nervózny nebýval, deprimovalo ho to.
Vyschlo mu v hrdle, keď sa usmiala a prikročila k nemu.
"Znovu ti ďakujem."
"A ja znovu ďakujem tebe," povedal ticho.
"A teraz mu choď dať na frak. Bona fortuna, Hermiona Grangerová," usmial sa.
"Už som si myslel, že si sa zľakla, a že už neprídeš," uchechtol sa Ron.
Okolo stola bolo zoskupených viacero študentov, nie len z ich fakulty. Akosi sa správa o šachovej partii medzi Ronom- známym majstrom v šachu a Hermione- najväčšiemu prepadlíkovi z radov amatérov, rozšírila. Brali sa aj stávky.
"Ako vidíš, som tu," usmiala sa sladko.
"Tak fajn, môžeme začať," povedal Ron trochu zmätený jej nebojácnym výrazom.
"Môžeme hrať na mojej šachovnici?" spýtala sa zrazu. Ron si ju premeral.
"Je mi to jedno, aj tak ťa porazím."
Hermiona sa zachvela. Dúfala, že vyhrá. Pretože, keď si to tak vzala, za celý svoj život vyhrala iba jednu partiu šachu, a to pred pätnástimi minútami.
Ron si premeriaval Dracov darček niekoľko sekúnd.
"Pekná... Nová?"
"Vlastne áno. Dostala som ju."
"Ale ani to ti nepomôže," povedal afektovane milo a pozrel jej do očí. Trochu ju to zneistilo.
Pohľadom cukla a poobzerala sa po miestnosti, keď sa jej pohľad zrazu spojil so striebristými očami.
Jemne sa usmial a kývol.
"Tak, Hermiona, si pripravená na drtivú porážku?" uchechtol sa Ron.
Hermiona Dracovi venovala posledný pohľad a potom sa vyrovnane pozrela na Rona, s jemným úsmevom na tvári.
"Niečo mi hovorí, že ja nebudem tá, čo prehrá...."
Iba veľmi nerada otvorila oči. Až v tom ju napadlo, že sú Vianoce, čo znamená darčeky, jedlo a všetky tie hysterické baby okolo nej.
Mala rada Vianoce, no teraz sa jej do nich nechcelo. Chcela byť s rodinou, alebo aspoň s priateľmi, no v poslednej dobe nemala ani tých.
Mimo Ginny bol jedinou osobou, s ktorou trávila čas práve Malfoy. Draco.
Posadila sa a vhupla do teplých papučiek. Zabalila sa do teplého župana a až potom bola ochotná naplno vstať z postele, keď zrazu si všimla, že na jej nočnom stolíku niečo leží.
Nejaká pozdĺžna, zelená krabica s jemnou striebornou stuhou.
Pozrela na Parvati.
"Nevieš, čo to je?"
"Nie, keď som sa zobudilo, už si to tam mala. Ale vyzerá to draho... Asi ti to sem dal niekto cez noc."
"To je hlúposť, ako by sa sem ten niekto dostal?"
"Hermiona, sú Vianoce, také veci nerieš. Mimo to, všetko sa dá, keď sa chce."
"To ti ešte pripomeniem," usmiala sa Hermiona a vzala krabicu do rúk. Bola trochu ťažšia, no nič strašné.
Otvorila jej veko. To, čo bolo vnútri bolo zrejme krehké, pretože to bolo zabalené ešte v troch ochranných papieroch.
Opatrne celé to "niečo" vytiahla a posadila sa s tým na posteľ.
Telom jej prešla triaška, keď si uvedomila, čo to je.
Vzala do rúk mramorovú šachovnicu ladenú do červeno šedej. Prstami prešla po chladnom kove a do tela sa jej vliala horúčava.
"Teda!" skríkla zrazu Parvati a pribehla k nej.
"To muselo byť drahé," zaskučala a závistlivo stíchla, no nie na dlho.
"Kto ti do dal?"
"Neviem," povedala Hermiona, no bola iba jedna osoba, ktorá jej mohla dať tak krásny darček.
"Niečo je tu napísané... Čo to je?"
Hermiona sa lepšie zahľadela na slová vyryté na kraji šachovnice.
Quidquid agis, prudenter agas et respice finem.
Bona fortuna.
D
"Čo to znamená?" spýtala sa Parvati, no Hermiona ju už nevnímala. Jediné čo vnímala boli slová vyryté do chladného kameňa.
Hermiona sedela v prázdnej učebni a čakala na Draca.
Objavil sa vo dverách o dvadsať minút neskôr a nevenoval jej ani jeden pohľad, iba si sadol oproti nej.
Začal rozťahovať šachovnicu, no Hermiona ho zastavila.
"Nie, už nechcem hrať s touto. Mám lepšiu," usmiala sa jemne a vytiahla svoj vianočný darček.
Dracov pohľad strnul a iba silou vôle sa uvoľnil natoľko, aby sa mohol oprieť.
"Chcela by som ti poďakovať za tú šachovnicu, je prekrásna. Nič krajšie som nikdy nedostala," usmiala sa pozrela mu do očí. No on sa jej pohľadu vyhol a svoju pozornosť upriamil na stôl.
Hermiona chvíľu čakala, či niečo povie. Skúsila to znovu.
"Pokiaľ sa nemýlim, tie slova znamenajú Čokoľvek robíš, rob rozumne a mysli na koniec. Nemám pravdu?"
Draco jemne prikývol.
"A za tým je Veľa šťastia..."
Znova prikývol, ešte viac strnulejšie ako po prvý krát.
Hermiona vzdychla.
"Draco?" spýtala sa ticho, no tak podmanivo, že nedokázal odolať a musel sa na ňu pozrieť.
"Naozaj ti moc ďakujem."
"Aspoň naštvem Weasleyho..." povedal nepresvedčivo
"A robíš to iba preto?" tú nádej v jej hlase nemohol prepočuť.
"Ja..." zasekol sa a v jeho očiach zbadala akési zmätenie.
Odtiahol sa.
"Čo po mne chceš, Hermiona? Čo ti mám na to povedať?!" vyhŕkol takmer zúfalo.
Stuhla neistým pocitom. Fajn, nechá to tak a dá mu pokoj.
"Tak hrajme," povedala odmerane a hra začala.
"Šach mat..." vydýchla prekvapene Hermiona a Draco na ňu pozrel.
"Čože?"
"Šach mat," povedala už istejším hlasom Hermiona a nadšene vyskočila.
"Šach mat!" skríkla zrazu a nadšene pozerala na šachovnicu, akoby neverila vlastným očiam.
Draco tam iba sedel a celkom nechápavo sledoval figúrky na mramorovej šachovnici.
"Ty si ma porazila..." vydýchol a neveriac sledoval jej nadšenie.
No to zrazu opadlo.
"Ale, to mohla byť náhoda, alebo iba šťastie..." vzdychla, no on sa rýchlo postavil.
"Nie, porazila si ma a nebola to žiadna náhoda. Tak som sa na žiadnu hru ešte nesústredil ako na túto a ty si ma aj tak porazila! Nechápem!" vyhŕkol a ona bola znova nadšením celá bez seba, vlastne ešte viac ako pred tým.
"O panebože!" skríkla a samovoľne sa mu hodila kolom krku.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem..." šepkala a ohromeného ho k sebe tisla.
I keď prekypovala priam detskou radosťou, cítiť jeho štíhle telo bolo celkom príjemné.
Vlastne veľmi príjemné.
"No... Nie je za čo. Ale to že si ma porazila ešte neznamená, že porazíš jeho..."
"Hráš lepšie ako on," povedala presvedčivo.
"To znelo ako kompliment," povedal Draco vykoľajene. Odtiahla sa od neho. Asi nebol príliš nadšený, keď ho tu objímala nejaká humusáčka.
"Teda... Prepáč."
"To nič," povedal kamenne. Hermiona nevedela, že jeho telom prechádzala horúčava, ktorú sa všemožne snažil potlačiť.
"Preboha, je za päť päť!" skríkla vyľakane.
Rýchlo si zbalila svoje veci a chystala sa k odchodu.
"Hermiona, počkaj..." ozval sa zrazu jeho hlas.
"Draco, ja sa naozaj ponáhľam, za päť minút hrám..."
"Len som ti chcel povedať... Nerobil som to preto, aby som naštval Weasleyho... Teda áno, z časti áno. Chcel som, aby si mu vrátila všetky tie posmechy. Ale tiež som chcel..." zasekol sa, pretože zrazu nevedel ako pokračovať. Taký nervózny nebýval, deprimovalo ho to.
Vyschlo mu v hrdle, keď sa usmiala a prikročila k nemu.
"Znovu ti ďakujem."
"A ja znovu ďakujem tebe," povedal ticho.
"A teraz mu choď dať na frak. Bona fortuna, Hermiona Grangerová," usmial sa.
"Už som si myslel, že si sa zľakla, a že už neprídeš," uchechtol sa Ron.
Okolo stola bolo zoskupených viacero študentov, nie len z ich fakulty. Akosi sa správa o šachovej partii medzi Ronom- známym majstrom v šachu a Hermione- najväčšiemu prepadlíkovi z radov amatérov, rozšírila. Brali sa aj stávky.
"Ako vidíš, som tu," usmiala sa sladko.
"Tak fajn, môžeme začať," povedal Ron trochu zmätený jej nebojácnym výrazom.
"Môžeme hrať na mojej šachovnici?" spýtala sa zrazu. Ron si ju premeral.
"Je mi to jedno, aj tak ťa porazím."
Hermiona sa zachvela. Dúfala, že vyhrá. Pretože, keď si to tak vzala, za celý svoj život vyhrala iba jednu partiu šachu, a to pred pätnástimi minútami.
Ron si premeriaval Dracov darček niekoľko sekúnd.
"Pekná... Nová?"
"Vlastne áno. Dostala som ju."
"Ale ani to ti nepomôže," povedal afektovane milo a pozrel jej do očí. Trochu ju to zneistilo.
Pohľadom cukla a poobzerala sa po miestnosti, keď sa jej pohľad zrazu spojil so striebristými očami.
Jemne sa usmial a kývol.
"Tak, Hermiona, si pripravená na drtivú porážku?" uchechtol sa Ron.
Hermiona Dracovi venovala posledný pohľad a potom sa vyrovnane pozrela na Rona, s jemným úsmevom na tvári.
"Niečo mi hovorí, že ja nebudem tá, čo prehrá...."
