Lostt nám napsal(a):
Vždy ide len o šach
1. Vždy ide len o šach
Vložené: Lostt - 07.12. 2007
Téma: Vždy ide len o šach
Mám jednu iba trojdielnu kapitolovku a jej prvú časť sem hneď hádžem...
Je to o jednom Hermioninom probléme- ona nevie hrať šach! A Ron sa jej za to stále posmieva, a tak sa rozhodne, že ho vyzve k hre.
Ale má to jeden háčik- šachová partia sa bude hrať už o týždeň a ona nemá žiadnu možnosť vyhrať. Ibaže by jej niekto pomohol. Niekto, kto vie hrať šach lepšie ako Ron. Niekto ako Draco Malfoy... Ale bude jej Slizolinský princ ochotný pomôcť?
Je to o jednom Hermioninom probléme- ona nevie hrať šach! A Ron sa jej za to stále posmieva, a tak sa rozhodne, že ho vyzve k hre.
Ale má to jeden háčik- šachová partia sa bude hrať už o týždeň a ona nemá žiadnu možnosť vyhrať. Ibaže by jej niekto pomohol. Niekto, kto vie hrať šach lepšie ako Ron. Niekto ako Draco Malfoy... Ale bude jej Slizolinský princ ochotný pomôcť?
"Neviem prečo sa snažíš, aj tak nevyhráš!"
"Daj pokoj, Ron. Jedného dňa ťa určite porazím... A i tak v tej hre nevidím žiadny zmysel," odvrkla podráždene Hermiona a zapozerala sa na šachovnicu pred ňou.
"A ja ti zase hovorím, že pokiaľ v šachu nevidíš žiadny zmysel, nemáš ani žiadnu šancu vyhrať... Ktorú by si ty nemala ani tak."
"Tým chceš povedať čo?!" vyštekla naňho.
Harry, ktorý sedel vedľa nich sa radšej prikrčil, pretože ten tón bol veľmi znepokojivý. Ron bol blázon, keď ju teraz pokúšal.
"No, si veľmi múdra a bystrá, to ti neberiem... Ale logické myslenie a schopnosť improvizovať ti nič nehovoria."
Harry sa prikrčil ešte viac. Ron to prehnal. Bola to blbosť. A navyše to bola blbosť, ktorá Hermionu dosť naštvala.
Vyletela na nohy ako bohyňa pomsty a nahnevane z jej očí sršali blesky.
"Tak aby si vedel, do týždňa ťa určite porazím. Presne o týždeň, vo Vianočný deň, o piatej poobede, pri tomto stole."
"Nemyslím, že je to dobrý nápad. Chcem ťa ušetriť poníženia..."
"Tak sa nestrachuj, lebo to nehrozí. Tvoja šanca na výhru je mizivá!"
Po tom, ako naňho nakričala, urazene odkráčala zo siene.
Hermiona stála na veži a sledovala okolie hradu.
Bol to dobrý nápad, povedať mu niečo také? Radšej ho mala nejako zakliať, alebo niečo podobné, a nie mu povedať takú kravinu... A k tomu sa úplne zosmiešni, lebo ona ani nepozná šachové figúrky! A ako sa má za týždeň preboha všetko o šachu naučiť?! To nie je len prečítanie kníh, alebo nejaký naučený postup!
"Dočerta! Som taká hlúpa!" povedala namrzene, keď v tom začula tichý smiech za jej chrbtom.
"Tak to je prvá vec, v ktorej s tebou plne súhlasím, Grangerová," zasmial sa Malfoy a Hermiona sa zdesene otočila.
"Čo tu chceš?!" vyštekla nahnevane. Ešte aj ten jej chýbal, akoby už tak nemala zlý deň.
Prekvapene na ňu pozrel a s plnou prevahou sa znova zasmial.
Hermionu až striaslo pri tom jeho doternom smiechu, ktorý sa jej obtrel o každú časť tela.
Nepríjemný pocit.
"Vieš, toto je verejné miesto, a ja tu môžem byť presne tak ako ty."
"Ale ja som tu bola prvá, tak vypadni!" povedala hrozivo, no on sa zasa zasmial. Už ju to začali privádzať do šialenstva.
"Ale takto to nefunguje, Grangerová," povedal pokojne a prišiel k okraju a takisto sa pozrel dole.
"Takže ty neodídeš?" spýtala sa vykoľajene.
"Mal by som?"
"No, án..." začala, no potom sa zasekla. V jeho ruke sa totiž niečo zalesklo a jej prebehol telom čudný záchvev.
Hlúpa myšlienka! Nie, Hermiona, nerob to! Zbytočné problémy a on ťa iba vysmeje!
"Malfoy?" spýtala sa ticho, celkom priateľsky, bojazlivo a s nádejou v hlase.
Prekvapene na ňu pozrel, takýto tón u nej nikdy nezažil, tobôž nikdy nebol namierený k nemu.
Nič nepovedal, iba zdvihol obočie, aby ju tak popohnal do toho, čo bolo pre ňu také ťažké povedať.
"Ja... Ty hráš šach?"
Malfoy pozrel na skladaciu šachovnicu vo svojej ruke a schoval si ju do vrecka čierneho kabáta, ktorý mal na sebe.
"No a čo?"
Hermionin výraz nadobudol červenú farbu, sklonila pohľad a sotva počuteľne zašeptala:
"A naučíš ma to, prosím ťa?"
Draco zatriasol hlavou.
No dobre, to sa mu sníva. Určite sa mu to sníva, pretože práve ho poprosila Grangerová. GRANGEROVÁ!
"Prečo by som mal?" spýtal sa odmerane, no niečo v jeho vnútri zaplesalo a chcelo, aby povedal áno.
"Pretože už ťa nebaví byť stále tým namysleným tupcom, ktorý nikdy nikomu nepomohol?" povedala s nádejou v hlase.
Sám pre seba sa usmial, no Hermiona si tohto jemného úsmevu všimla.
"Znovu- prečo by som mal?" spýtal sa a vzpriamil sa s chladnou maskou Malfoya.
Vzdychla. Nikdy sa jej nepodarí presvedčiť ho... Alebo áno?
"Pretože som Ronovi povedala, že ho do týždňa budem schopná poraziť. A to je v túto chvíľu nereálne..." zašomrala.
Draco sa znovu usmial, no tento raz si dal pozor, aby to nezbadala.
"Navyše tým naštveš Rona!" vyhŕkla zo seba prvú vec, čo ju napadla.
Dracovi blyslo v očiach a premeral si ju. Stálo by mu to zato?
"Poraď si sama," povedal odmerane a bez slova odišiel.
Hermiona s Ginny nasledujúce ráno prišli na raňajky trochu neskôr. Harry s Ronom tam už boli a napchávali sa.
"Dobré ráno," pozdravila ich Ginny, no Hermiona iba kývla smerom k Harrymu.
Ron si všimol jej otráveného výrazu a celkom nepekne sa uškrnul.
Naozaj mala zlú noc. Stále musela rozmýšľať nad tým, či je Malfoy fakt taký idiot, alebo sa na takého hral. Každopádne, ak to iba hral, išlo mu to perfektne.
"No čo, už rozoznáš pešiaka od kráľa?" spýtal sa so smiechom v hlase Ron
Zlostne si ho premerala pohľadom a bez odpovedi si sadla.
"Hermiona, myslím, že som v knižnici videl nejaké knihy o šachu..." povedal Ron.
Hermionu pri jeho slovách vždy bodlo pri srdci. Veď to je jej kamarát, to už Malfoy bol jemnejší.
V tom sa do sály nahrnul menovaný aj so svojou partičkou blbečkov.
Premerala si ho pohľadom. Musel byť tak namyslený? Niečo v jej vnútri jej hovorilo, že šach hrá naozaj dobre.
Pozrel na ňu. Z jeho výrazu nedokázala absolútne nič vyčítať. No akoby nad niečím rozmýšľal. Žeby nad jej návrhom?
Hahaha, Hermiona. Dobrý vtip... Povedala si v duchu a otočila sa späť dopredu.
Draco sa snažil započúvať do rozhovoru, ktorý viedli Chrabromilčania. Celú noc sa pýtal sám seba, či to neprehnal... A potom si zase hovoril, že ho to nemá prečo trápiť. A potom o sebe pochyboval, či nemala pravdu. A potom na seba v duchu kričal a celé odznovu.
Počul asi každé tretie slovo, no i tak toho moc nepovedali. Iba Weasley mal nejaké poznámky ohľadne Hermioninho šachového talentu. Nechápal to, ale štvalo ho to. Poriadne.
Niekto by mu mal ukázať, že nie je taký neporaziteľný, ako si myslí.
"Hermiona, nepôjdeme sa dnes prejsť? Dlho som nebola dole pri jazere. Je zamrznuté, bude zábava," navrhla Ginny a snažila sa o normálny konverzačný tón, ibaže rozhovor dnes ráno akosi viazol a Ron so svojimi narážkami tomu vôbec nepomáhal.
Hermiona sa usmiala.
"Neviem, mám niečo na práci..." začala, no Ron ju prerušil.
"Ako napríklad trénovanie na porážku?" spýtal sa.
Harry po ňom šľahol pohľadom, no to čo jeho priateľ povedal už nešlo vrátiť späť.
Hermiona vyskočila na nohy.
"Choď sa niekam zahrabať, ty arogantný idiot!"
Nahnevane odišla zo siene, no nezabudla pohľadom streliť aj po Dracovi.
Ten iba pozrel na Weasleyho a bezmyšlienkovite sa postavil. Mal chuť mu vraziť, a už už by to aj urobil, no zastavil ho hlas istej červenovlásky, ktorá sedela oproti tomu pakovi.
"To si prehnal," povedala takým tónom, že ani najhoršia nadávka by nebola horšia.
Hermiona stála znova na veži a bola začítaná do knihy o šachu. Najskôr musí vedieť pravidlá a až potom bude riešiť ostatné. Nie že by na tom išlo bohviečo riešiť, nemá najmenšiu šancu, pokiaľ jej nepomôže niekto, kto je v šachu majster.
"Tak fajn, pomôžem ti..." ozvalo sa za jej chrbtom.
"Daj pokoj, Ron. Jedného dňa ťa určite porazím... A i tak v tej hre nevidím žiadny zmysel," odvrkla podráždene Hermiona a zapozerala sa na šachovnicu pred ňou.
"A ja ti zase hovorím, že pokiaľ v šachu nevidíš žiadny zmysel, nemáš ani žiadnu šancu vyhrať... Ktorú by si ty nemala ani tak."
"Tým chceš povedať čo?!" vyštekla naňho.
Harry, ktorý sedel vedľa nich sa radšej prikrčil, pretože ten tón bol veľmi znepokojivý. Ron bol blázon, keď ju teraz pokúšal.
"No, si veľmi múdra a bystrá, to ti neberiem... Ale logické myslenie a schopnosť improvizovať ti nič nehovoria."
Harry sa prikrčil ešte viac. Ron to prehnal. Bola to blbosť. A navyše to bola blbosť, ktorá Hermionu dosť naštvala.
Vyletela na nohy ako bohyňa pomsty a nahnevane z jej očí sršali blesky.
"Tak aby si vedel, do týždňa ťa určite porazím. Presne o týždeň, vo Vianočný deň, o piatej poobede, pri tomto stole."
"Nemyslím, že je to dobrý nápad. Chcem ťa ušetriť poníženia..."
"Tak sa nestrachuj, lebo to nehrozí. Tvoja šanca na výhru je mizivá!"
Po tom, ako naňho nakričala, urazene odkráčala zo siene.
Hermiona stála na veži a sledovala okolie hradu.
Bol to dobrý nápad, povedať mu niečo také? Radšej ho mala nejako zakliať, alebo niečo podobné, a nie mu povedať takú kravinu... A k tomu sa úplne zosmiešni, lebo ona ani nepozná šachové figúrky! A ako sa má za týždeň preboha všetko o šachu naučiť?! To nie je len prečítanie kníh, alebo nejaký naučený postup!
"Dočerta! Som taká hlúpa!" povedala namrzene, keď v tom začula tichý smiech za jej chrbtom.
"Tak to je prvá vec, v ktorej s tebou plne súhlasím, Grangerová," zasmial sa Malfoy a Hermiona sa zdesene otočila.
"Čo tu chceš?!" vyštekla nahnevane. Ešte aj ten jej chýbal, akoby už tak nemala zlý deň.
Prekvapene na ňu pozrel a s plnou prevahou sa znova zasmial.
Hermionu až striaslo pri tom jeho doternom smiechu, ktorý sa jej obtrel o každú časť tela.
Nepríjemný pocit.
"Vieš, toto je verejné miesto, a ja tu môžem byť presne tak ako ty."
"Ale ja som tu bola prvá, tak vypadni!" povedala hrozivo, no on sa zasa zasmial. Už ju to začali privádzať do šialenstva.
"Ale takto to nefunguje, Grangerová," povedal pokojne a prišiel k okraju a takisto sa pozrel dole.
"Takže ty neodídeš?" spýtala sa vykoľajene.
"Mal by som?"
"No, án..." začala, no potom sa zasekla. V jeho ruke sa totiž niečo zalesklo a jej prebehol telom čudný záchvev.
Hlúpa myšlienka! Nie, Hermiona, nerob to! Zbytočné problémy a on ťa iba vysmeje!
"Malfoy?" spýtala sa ticho, celkom priateľsky, bojazlivo a s nádejou v hlase.
Prekvapene na ňu pozrel, takýto tón u nej nikdy nezažil, tobôž nikdy nebol namierený k nemu.
Nič nepovedal, iba zdvihol obočie, aby ju tak popohnal do toho, čo bolo pre ňu také ťažké povedať.
"Ja... Ty hráš šach?"
Malfoy pozrel na skladaciu šachovnicu vo svojej ruke a schoval si ju do vrecka čierneho kabáta, ktorý mal na sebe.
"No a čo?"
Hermionin výraz nadobudol červenú farbu, sklonila pohľad a sotva počuteľne zašeptala:
"A naučíš ma to, prosím ťa?"
Draco zatriasol hlavou.
No dobre, to sa mu sníva. Určite sa mu to sníva, pretože práve ho poprosila Grangerová. GRANGEROVÁ!
"Prečo by som mal?" spýtal sa odmerane, no niečo v jeho vnútri zaplesalo a chcelo, aby povedal áno.
"Pretože už ťa nebaví byť stále tým namysleným tupcom, ktorý nikdy nikomu nepomohol?" povedala s nádejou v hlase.
Sám pre seba sa usmial, no Hermiona si tohto jemného úsmevu všimla.
"Znovu- prečo by som mal?" spýtal sa a vzpriamil sa s chladnou maskou Malfoya.
Vzdychla. Nikdy sa jej nepodarí presvedčiť ho... Alebo áno?
"Pretože som Ronovi povedala, že ho do týždňa budem schopná poraziť. A to je v túto chvíľu nereálne..." zašomrala.
Draco sa znovu usmial, no tento raz si dal pozor, aby to nezbadala.
"Navyše tým naštveš Rona!" vyhŕkla zo seba prvú vec, čo ju napadla.
Dracovi blyslo v očiach a premeral si ju. Stálo by mu to zato?
"Poraď si sama," povedal odmerane a bez slova odišiel.
Hermiona s Ginny nasledujúce ráno prišli na raňajky trochu neskôr. Harry s Ronom tam už boli a napchávali sa.
"Dobré ráno," pozdravila ich Ginny, no Hermiona iba kývla smerom k Harrymu.
Ron si všimol jej otráveného výrazu a celkom nepekne sa uškrnul.
Naozaj mala zlú noc. Stále musela rozmýšľať nad tým, či je Malfoy fakt taký idiot, alebo sa na takého hral. Každopádne, ak to iba hral, išlo mu to perfektne.
"No čo, už rozoznáš pešiaka od kráľa?" spýtal sa so smiechom v hlase Ron
Zlostne si ho premerala pohľadom a bez odpovedi si sadla.
"Hermiona, myslím, že som v knižnici videl nejaké knihy o šachu..." povedal Ron.
Hermionu pri jeho slovách vždy bodlo pri srdci. Veď to je jej kamarát, to už Malfoy bol jemnejší.
V tom sa do sály nahrnul menovaný aj so svojou partičkou blbečkov.
Premerala si ho pohľadom. Musel byť tak namyslený? Niečo v jej vnútri jej hovorilo, že šach hrá naozaj dobre.
Pozrel na ňu. Z jeho výrazu nedokázala absolútne nič vyčítať. No akoby nad niečím rozmýšľal. Žeby nad jej návrhom?
Hahaha, Hermiona. Dobrý vtip... Povedala si v duchu a otočila sa späť dopredu.
Draco sa snažil započúvať do rozhovoru, ktorý viedli Chrabromilčania. Celú noc sa pýtal sám seba, či to neprehnal... A potom si zase hovoril, že ho to nemá prečo trápiť. A potom o sebe pochyboval, či nemala pravdu. A potom na seba v duchu kričal a celé odznovu.
Počul asi každé tretie slovo, no i tak toho moc nepovedali. Iba Weasley mal nejaké poznámky ohľadne Hermioninho šachového talentu. Nechápal to, ale štvalo ho to. Poriadne.
Niekto by mu mal ukázať, že nie je taký neporaziteľný, ako si myslí.
"Hermiona, nepôjdeme sa dnes prejsť? Dlho som nebola dole pri jazere. Je zamrznuté, bude zábava," navrhla Ginny a snažila sa o normálny konverzačný tón, ibaže rozhovor dnes ráno akosi viazol a Ron so svojimi narážkami tomu vôbec nepomáhal.
Hermiona sa usmiala.
"Neviem, mám niečo na práci..." začala, no Ron ju prerušil.
"Ako napríklad trénovanie na porážku?" spýtal sa.
Harry po ňom šľahol pohľadom, no to čo jeho priateľ povedal už nešlo vrátiť späť.
Hermiona vyskočila na nohy.
"Choď sa niekam zahrabať, ty arogantný idiot!"
Nahnevane odišla zo siene, no nezabudla pohľadom streliť aj po Dracovi.
Ten iba pozrel na Weasleyho a bezmyšlienkovite sa postavil. Mal chuť mu vraziť, a už už by to aj urobil, no zastavil ho hlas istej červenovlásky, ktorá sedela oproti tomu pakovi.
"To si prehnal," povedala takým tónom, že ani najhoršia nadávka by nebola horšia.
Hermiona stála znova na veži a bola začítaná do knihy o šachu. Najskôr musí vedieť pravidlá a až potom bude riešiť ostatné. Nie že by na tom išlo bohviečo riešiť, nemá najmenšiu šancu, pokiaľ jej nepomôže niekto, kto je v šachu majster.
"Tak fajn, pomôžem ti..." ozvalo sa za jej chrbtom.
