Vďaka Blathnat vedel, že už sa to začína, no toto nečakal ani on.

Oheň sotva štyri metre od neho náhle vzbĺkol do takej výšky, že jeho plamene siahali až von z jaskyne stropnou dierou.

Stiahol kolená k telu, no bolo to skôr inštinktívne. Vedel, že sa bude diať niečo, čo ešte nezažil a čo je mimo neho. No inak bol zamrznutý, neschopný pohybu. Pretože v okamihu zbĺknutia ohňa sa pri ňom objavili tri postavy.

Stáli nehybne ako sochy, rozostavené a každá mala zavreté oči.

Draco však sledoval iba jedinú z nich.

Siofra, oblečená v takmer priehľadných šatách farby nočnej oblohy stála napravo, Caoimhe, v bielych šatách a so zlatou ozdobou vo vlasoch, stála naľavo a vysoká, štíhla žena stála v strede. Jej vlasy boli strieborno modro šedé, šaty boli šedé a po zem, bolo na nich pár periel a jej pretiahnuté oči boli takisto sivé. Okolo nej sa vznášala aureola šedo modrého svetla vynímajúceho sa v prítmí miestnosti. I keď bolo v miestnosti bezvetrie, jej vlasy viali a pohybovali sa pomaly ako vo vode.

Ona bola prvá, ktorá sa začala jemne vlniť, jej ruky sa pohybovali pomaly a ladne.

Ozval sa gong a tanec sa začal.

Všetky tri tancovali okolo ohňa, pomaly, rozvážne, no divoko. Ich pohyby boli nepredvídateľné, zrazu rýchle a potom zase pomalé. Pokožka ich tiel sa občas zaleskla v stlmenom svetle ohňa. Tancovali dookola, točili sa, vlnili. Oči mali stále zavreté a okolo nich sa vznášal zvláštny, sfarbený povlak.

Draco fascinovane sledoval scénu pred sebou. Bolo to také podmanivé a omračujúce...

Hudba bubnov, ktorá sa ozývala miestnosťou a Draco nevedel, odkiaľ prichádza, bola ohlušujúca, no Draco i tak počul zrýchlený dych troch tancujúcich žien.

Miestnosť ešte viac stmavla, i oheň dostal tmavomodrý nádych.

Draco si uvedomil, že naňho ten tanec pôsobí aj preto, že niektoré pohyby nevidel, boli pre jeho oči príliš rýchle.

Cítil, že sa blíži veľké finále, ženy sa točili okolo ohňa ešte rýchlejšie, až ich sotva videl a zrazu hudba ustala. Oheň znova vzbĺkol a Draco zažmurkal.

Liadan zmizla, Caoimhe sedela na zemi na druhej strane ohňa a Siofra...

Siofra sedela pred ním, hlavu sklonenú a nahlas dýchala, telo sa jej lesklo jemným povlakom potu, vlasy mala spustené okolo tváre.

Ozval sa znova gong, a oheň zapraskal miestnosťou a potom sa z neho zniesla obrovská tlaková vlna, ktorá prešla i cez neho, oblialo ho teplo a na chvíľu ho znehybnela.

Keď sa spamätal, uprostred ohňa stála Liadan, plamene ju oblizovali a ona sa s nimi hrala. Výraz mala vážny a zamyslený, oheň v jej dlaniach vznikal i zanikal a ona sa pomaly otáčala, aby na ňu každý videl.

Ozval sa hlasný bubon a v tom momente Siofra zdvihla hlavu. Na okamih sa im stretli pohľady, ten jej horel ako ten oheň, farba nočnej oblohy ho na chvíľu sparalyzovala.

Už- už sa po nej natiahol, keď zrazu sa takmer nepostrehnuteľným pohybom zdvihla a znovu začala tancovať, tento raz len so svojou sestrou. V jej ruke sa zrazu nabral strieborno biely žiariaci hrot.

Bubny zrýchľovali a ona s Caoimhe sa k sebe priblížili, začali sa okolo seba točiť a dotýkali sa ako v nejakom boji. Bol to súboj ladný a zmyselný, priblížili sa k sebe telami.

Siofra voľnou rukou chytila svoju sestru a pritisla si ju k sebe.

Caoimhe sa zaklonila dozadu, zavrela oči a ruku si priložila chrbtom k čelu.

Vtedy sa Siofra napriahla rukou s kolíkom a jej ruka švihla.

Tesne pred tým, ako sa žiarivý hrot dotkol Caoimhinej zlatej pokožky, všetko zhaslo.

Ostalo ticho, miestnosťou sa ozýval iba prekvapený šepot a Draco ani nedýchal.

Jeho oči neboli natoľko vycvičené, aby čokoľvek videli, no niečo mu hovorilo, že ostatní sú na tom podobne.

Oheň sa pomaly rozhorieval znovu, no ženy už tam neboli.

Draco zvesil ramená, očarený a mimo zmyslov, a porozhliadol sa.

Blathnat sedela úplne zhypnotizovane pritisnutá ku Cavanovi, on ju objímal okolo ramien a usmieval sa. Jeho pohľad však nesmeroval k ohňu, sledoval znova iba Blathnat.

Oheň sa znova rozhorel a ozval sa potlesk. Búrlivé výkriky chvály zaplnili jaskyňu a Draco sa trochu pomalšie pridal.

Postupne sa všetko upokojilo a atmosféra bola rovnaká ako pred tancom, možno trochu živšia.

"Ahoj," ozvalo sa zrazu pri Dracovi a on zdvihol pohľad.

Stála pred ním tá krásna žena, oslnivá, vlasy jej padali do tváre.

Usmiala sa a prisadla si k nemu.

"Páčilo sa ti predstavenie?" spýtala sa a Draca ten zvuk na chvíľu úplne ohúril.

"Uhm... Áno... Teda, bolo to neuveriteľné."

Prikývla.

"Si zmätený. Máš kopu otázok," povedala zrazu.

Draco neodolal a zišiel ju pohľadom. Šaty obopínali jej telo, hruď jej pravidelne klesala a stúpala, pretiahnuté oči boli lákavé.

Zaklonila hlavu a krátko sa zasmiala.

"Môžem ti na ne odpovedať, ak chceš. Napríklad náš zvodný Cavan ti vŕta hlavou. Blathnat, neposedná a múdra Blathnat, je preňho všetko a ty to nevieš pochopiť."

Draco svoj zrak stočil smerom, ku ktorému ho stále niečo tiahlo.

Cavan na Blathnat hľadel s tak obrovskou mierou obdivu, až to nechápal. Myslel si, že niečo také ani nie je možné, no on ňou bol úplne fascinovaný. A i cez ich vekový rozdiel mu to neprišlo ani trocha zvrátené.

"Ale prečo práve ju?"

"Tá malá je dcérou Liadan, Šedej lady kmeňa. Šedá lady má právo veta a jej dcéra, Kyranské slnko, ho bude mať tiež. Kmeňu vládne po krvi Siofra, no ženskí potomkovia Liadinho rodu už od nepamäti zastupujú neutrálnu stranu, ktorá sa nezúčastňuje žiadnej debaty, no pri spore rozhodne. A že ich máme celkom dosť," usmiala sa Deirdre.

Draco prikývol.

"Ale stále nechápem, akú rolu v tom má on?"

"Vybral si ju. Určite si si všimol, že ženy tu majú pomerne veľkú moc. A muži si vyberajú svoju ženu. Tak je to spravodlivé."

"To by som práve nepovedal..." zamumlal.

"A koho si si vybral ty, Draco?" spýtala sa zrazu, hlas jej melodicky poskočil a jemu sa pri tom zvuku zježili vlasy na krku. Ona vedela, ako na muža zapôsobiť.

Zdvihol obočie a zamrkal do jej zvedavej tváre.

"Ja? Ja nie som súčasť kmeňa, tak prečo by som mal mať právo si vybrať?"

"Videl si tanec. Nikto, kto do kmeňa nepatrí, ho ešte nevidel a ani ho vidieť nebude."

Rozbúchalo sa mu srdce a oblialo ho horko. K tancu ho pozvala Siofra... Že by z neho spravila člena svojho kmeňa?

"Zdá sa ti to až také čudné?" spýtala sa zvonivo Deirdre.

"Čo?"

"Keby z teba spravila člena kmeňa... Viem čítať myšlienky."

"Čítať v mysli?"

Začínal v tom mať chaos.

"Nie, myšlienky."

Prikývol. Cítil sa ako v škôlke.

"Zvykneš si. Myslím, že po jej boku to pre teba bude viac ako len ľahké."

"Po jej boku?"

"Vybral si si Siofru, ja to viem," zasmiala sa a skôr ako sa nadel, bola preč.