Caoimhe ho tiahla lesom, pomedzi tmavé stromy. Nakoniec prišla k nejakému podivnému vchodu do jaskyne.
"Choď prvý," povedala a ukázala dovnútra.
"Prvý? Kam? Prečo? Choď ty."
Caoimhe prevrátila očami. Na malý okamih vyzerala presne ako Siofra.
"Fajn, idem prvý," zamumlal.
Trochu nervózne a s istou dávkou strachu vykročil ku vchodu do jaskyne.
"Hm, Caoimhe, kam to vlastne ideme?" spýtal sa, keď už bol v tuneli, asi tak vysokom, ako je on. V jednu zlomyseľnú chvíľku ho napadlo, že Treasovi sa tento vchod musí páčiť. Predstava toho obra, ako sa škriabe týmto otvorom... Blahorečil za svoju výšku.
"Na slávnosť," ozvalo sa zrazu pri jeho uchu a on sa vydesene otočil. Boli v takmer úplnej tme, no ona i tak žiarila.
Stál zoči voči nej, pozeral do jej krásnych očí z malej vzdialenosti a mal pocit, že už nikdy nebude schopný opustiť túto jaskyňu. Určite nie, ak ju aspoň raz nepobozká.
Usmiala, nádherné zvlnenie pier na jej zlatistej pokožke ho omámilo a on nedokázal odpútať zrak od jej pier. Naklonila sa k nemu, keď v tom čudne precitol. Uskočil od nej, takmer spadol na zem, no ustál to a vydesene na ňu pozrel.
"Caoimhe, neuraz sa, ale mohla by si prestať používa tieto svoje triky? Nič proti, ale nie si môj typ."
Siofrina krásna sestra sa zamračila a skočila po Dracovi. Prichystal sa na útok, no zrazu si uvedomil, že nič nepocítil a že stojí tak ako pred tým. Len ona už pred ním nebola.
No počul jej zvonivý hlas.
"To sa nemôžem ani trochu pobaviť, potomok Malfoy? Tiež by ti neublížilo myslieť na niekoho iného, ako na moju podarenú sestru. Ale to nič. Ja mám svojho muža. Môj cara je iba môj a ja som iba jeho."
"Tak čo malo byť toto?" spýtal sa hnevlivo Draco, no bál sa otočiť. Bál sa, že by ho znovu ovládla jej krása, jej čaro.
"Ako som povedala. Chcela som sa pobaviť."
"A Treasovi to nevadí?"
Cítil, že to zvláštne teplo ho opustilo a ona sa ocitla pred ním tak rýchlo, ako pred tým zmizla. No tvárila sa vážne.
"Odkiaľ vieš, že je to Treasa?"
"Videl som, ako si sa naňho pozerala ty a ako sa pozeral on na teba."
Usmiala sa, potom naklonila hlavu do strany a rozosmiala sa.
"Viem, čo na tebe moja sestra vidí. Si ako Caoim Aodh... Krásny oheň, spaľujúci, vášnivý a ničivý..."
Draco usúdil, že to bol kompliment. Prikývol.
"No, nerád ťa ruším, fakt sa to dobre počúva, ale nemohli by sme ísť? Nie je tu práve príjemne."
Caoimhe sa zase zasmiala, no potom prikývla. Pohladila ho po tvári a išla ďalej tunelom.

Trvalo nejakú dobu, kým sa konečne dostali na miesto. Draco už pociťoval netrpezlivosť a podráždenie, no keď dorazili do cieľa, na všetko zabudol.
Ostal stáť vo veľkej jaskynnej miestnosti, v ktorej strope bola diera s výhľadom na nádherné nočné nebo. V strede miestnosti horel vysoký oheň zeleno modrej farby, okolo ktorého boli zoskupení všetci obyvatelia tábora.
Rozhliadal sa, napokon si všimol aj Cavana, ktorý sedel z druhej strany ohňa a okolo neho bola skupinka víl. Každá mu niečo rozprávala a smiali sa, no on sa venoval iba jednej z nich.
Blathnat mu sedela na kolenách a niečo štebotala, on ju sledoval zaujatými očami svetlučkej farby, jeho tvár bola mierne naklonená do strany.
Caoimhe doňho zboku trochu štuchla a tak sa spamätal a išiel za ňou. Zaviedla ho cez celú miestnosť okolo ohňa a pokynula mu, nech si sadne kúsok od Cavana a skupinky víl.
Posadil sa, ona si sadla vedľa neho, no už mu nevenovala pozornosť. Vyhľadal dôvod jej upreného pohľadu a videl Treasu, ako stojí pri kraji miestnosti a živo za zhovára s nejakou ženou. Jej vlasy mali farbu ohňa- normálneho, nie tunajšieho- oči jej i na tú vzdialenosť svietili na zeleno, no taký odtieň Draco ešte nevidel. Jej pleť bola bledá, postava zaoblená a štíhla, bola vysoká s dlhými nohami. Jej telo bolo zakryté iba žltočervenými šatami, siahajúcimi jej sotva pod zadok a sotva nad prsia. Bola nádherná, živá a divoká ako oheň. Vyžarovala z nej zmyselnosť a bola to zatiaľ najvzrušujúcejšia žena, akú v tábore videl. Akú videl za celý svoj život.
"Caoimhe, kto je to s Treasom?" spýtal, pokúšal sa skryť zvedavosť vo svojom hlase, pretože si všimol, že jeho spoločníčke tá žena príliš nevoňala.
"Deirdre..." zasyčala Caoimhe skúpo a jej krásne, hladké čelo sa skrabatilo.
Draco chvíľu mlčal a potom to skúsil znovu.
"Blathnat mi povedala, že vaše mená niečo znamenajú. Čo znamená to jej?"
Caoimhe po ňom sekla krátkym pohľadom a potom si znovu nevšímala nič iné, iba tých dvoch.
"Znamená to Žena."
Draco po nej znovu pozrel. Áno, ona bola prvým vyobrazením ženy.
"Počul som, že to tvoje znamená Krásna," nadhodil, snažiac sa ju utešiť.
Pozrela po ňom a zažmurkala svojimi zlatavými očami.
"No... Áno."
"Neznepokojuj sa. Treasa vie rovnako dobre ako každý iný muž, čo tvoje meno znamená a že ho nosíš právom. Ona ťa neohrozí, v jeho očiach už vôbec nie."
Vtedy žena na druhom konci miestnosti zdvihla pohľad a zabodla ho do Draca.
Zelená farba zažiarila a pery sa zvlnili v širokom úsmeve.
Niečo ešte Treasovi povedala a potom odišla. Stratila sa niekde v dave, no Draco už aj tak sledoval Treasu, ako smeruje k nim.
"Caoimhe, veho tende nan?" ozval sa hlbokým hlasom, až Dracovi zahučalo v hlave.
"Siofra mi ho dala na starosť, musím s ním byť. Mimo to, je to príjemný spoločník."
Draco pochopil dôvod ich rozhovoru a usmial sa na Treasu úsmevom predavača áut.
"Môžeš si ju kľudne odviesť. Zvládnem to tu aj sám."
"Treasa vie, že s ním nemôžem ísť, aj keby som chcela," usmiala sa naňho hrane Caoimhe, jej oči šľahali stále smerom k obrovi stojacemu pri nich.
"Prečo?"
"O chvíľu to začne a ja sa musím poponáhľať, pretože tancujem."
"Tancuješ?"
"Samozrejme, vždy tancujem."
Draco prikývol. Treasa odišiel a usadil sa poblíž a po chvíli sa zdvihla aj Caoimhe.
Osamel a znova sa porozhliadol.
Oči mu znova padli na Cavana a Blathnat. Oranžové šaty mala rozprestreté okolo seba, Cavan mal nohy natiahnuté pred sebou a preložené vo veľmi ľudskom geste a ona sedela na jeho stehnách. Usmievala sa, žiarivo a krásne. Rozprávala a rozprávala.
Cavan ju sledoval so stále mierne naklonenou hlavou do strany, na perách mal mierny úsmev a očami prechádzal po celej jej tvári.
Draco náhle zatúžil mať pri sebe Caoimhe, aby mu to vysvetlila. Blathnat bola Cavanom nadšená, to bolo očividné, no ten jeho výraz... Čo mal znamenať? To nebolo nadšenie, alebo veselosť, bolo to iné. Bolo to hlbšie.
Až teraz si Draco všimol, že Cavan sa hral s končekmi jej kudrnatých vlasov, namotával si na prst žiarivé prstence a potom ich znova púšťal.
Malá to očividne brala ako každodennú rutinu, možno si to ani nevšimla.
Zrazu sa dierou v strope zniesol zvláštny vták, Draco si ho pamätal z prvého stretnutia s Cavanom, a priletel až k svojmu pánovi. Pristál na jeho ramene a potom na Blathnatiných stehnách. Tá zatrepotala nohami a rozosmiala sa. Pohladila vtáka po modrastých perách, Cavan pri tom sledoval jej ruku so zaujatím a naklonil sa k nej. Niečo jej ticho povedal a ona zaklipkala očami.
Potom nadskočila a nadšene zatlieskala.
"Už to začína, už idú!" zavýskala, že to doľahlo až k Dracovi.
Pocítil mrazenie a sklonil pohľad. Príde Siofra. Konečne...