Harry Potter práve sedel v Astronomickej veži a díval sa na hviezdy. Toľko sa toho udialo. Obklopovalo ho toľko tajomstiev a Albus Dumbledore bol otravný ako obvykle a odmietal brať čokoľvek, čo Harry povedal, vážne. Harrymu už začínalo poriadne liezť na nervy to, ako ten starý muž zamietal všetky Harryho obavy a vždy vyhlasoval, že má všetko pod kontrolou a že si s tým Harry nemá lámať hlavu.

Harry si odfrkol. To sa riaditeľ nepoučil z udalostí minulého roku? Očividne nie!

Mladík si hlboko povzdychol a znova sa začal sústrediť na hviezdy, neprítomne hľadal Psiu hviezdu, Siriusa. Ale jeho myseľ tieto posledné dni zamestnávalo aj niečo iné. Tie ´extra hodiny´, na ktoré si ho Dumbledore volal. Harry sa ešte stále snažil pochopiť, aký majú vlastne význam. Ako mal vyhrať vojnu proti Voldemortovi tým, že sleduje spomienky na detstvo a mladosť Toma Riddla? Čo presne sa Dumbledore snažil dosiahnuť týmito ´hodinami´?

Podráždene si povzdychol, prehrabol si rukou vlasy a znova si v mysli prehral tie spomienky. Takže, čo vlastne viem? Viem, že Tom Riddle bol mimoriadne zlostný mladý muž, ale kto ho za to môže viniť? pomyslel si Harry a súcitil so súčasným Temným pánom kvôli podmienkam, v akých musel vyrásť. Vyrastať u Dursleyovcov bolo hrozné. Moja teta a strýko aspoň vedeli, že som čarodejník. Vedel vôbec niekto v tom sirotinci, že Tom Riddle bol čarodejník? Asi nie.

A zatiaľ čo Dudley a jeho gang robili všetko, čo len mohli, aby z môjho života spravili peklo ´lovom na Harryho´, ešte stále som mal niekoľko úkrytov, kde ma nemohli dostať. A hoci Dudley vedel byť poriadne otravný, keď ma sabotoval, ešte stále som to mal jednoduché v porovnaní s Tomom.

Mal Tom nejaký úkryt, bezpečné miesto? Jasné, veľa toho o sirotincoch neviem, ale podarilo sa mi zazrieť časti toho filmu ´Annie´ a ak ten film zobrazoval pravdu čo i len čiastočne, tak Tom to potom mal naozaj minimálne desaťkrát horšie než ja. Niet sa čo čudovať, že sa hneval na celý svet. A niet sa čo čudovať, že používal mágiu, aby sa pomstil ostatným deťom. Tak sa musím zamýšľať nakoľko by som ja bol pri zmysloch, keby som vyrastal takým spôsobom? Dursleyovci boli hrozní, to áno, a občas som svoju mágiu nemal pod kontrolou. Niekedy tak nad tým uvažujem, či tieto výbuchy mágie neboli práve to, čo ma zachránilo pred ešte horším životom. Moja teta a strýko boli odhodlaní vymlátiť zo mňa všetku mágiu, teda aspoň oni to tvrdia. Ale nikdy ma naozaj nezbili. Občas nejaká tá facka a nemám ani poňatia o tom, akú veľkú časť svojho detstva som strávil zamknutý v komore pod schodmi, ale nikdy ma naozaj netýrali. Nie ako tie deti, o ktorých počujem v novinách alebo televízii.

Harry dovolil svojim myšlienkam zatúlať sa, keď zacítil staré pocity hnevu a rozhorčenia. Pravda, v porovnaní s inými obeťami domáceho násilia mal celkom dobrý život. Ale to nič neuberalo na fakte, že v porovnaní s inými, ako s Ronom a Hermionou, mal Harry naozaj otrasné detstvo a za to všetko mohli Dursleyovci! A riaditeľ, zašepkal malý zradný hlások z hĺbky jeho mysle. Harry ho nemilosrdne potlačil. To nie preto dnes v noci sledoval hviezdy a uvažoval. Nie, táto noc patrila Tomovi Riddlovi.

Tak ma napadá, mal niekedy priateľov na Rokforte? Ron a Hermiona ma niekedy vedia poriadne vytočiť, ale aspoň sú to moji priatelia. Keby som tomu klobúku dovolil zaradiť ma do Slizolinu, zostal by som aj ja bez priateľa a osamelý? Začal by som kvôli tomu kráčať rovnakou cestou ako Tom Riddle? Jediná vec, vďaka ktorej som sa počas tých letných prázdnin, odkedy som začal študovať na Rokforte, nezbláznil, boli listy od mojich priateľov. Pravda, tie listy boli čím ďalej, tým otravnejšie a počas leta pred piatym ročníkom prakticky zbytočné, keďže mi stále písali len o jednej a tej istej veci každý prekliaty raz. Ah! Nie som tu ani na to, aby som uvažoval nad Ronom a Hermionou. Sústreď sa, Potter!

Čo som sa dozvedel o Tomovi Riddlovi? Dozvedel som sa, že jeho mamu týrala jej vlastná rodina. Správali sa k nej povýšenecky, akoby bola len nejaká slúžka. Heh, správali sa k nej asi tak, ako sa Dursleyovci správali ku mne. Až na to, že oni nemali mágiu, aby ma ňou mohli mučiť.

Čo ešte? Toma trýznili ostatné deti a vsadím sa s vami o tisíc galeónov, že všetci tí dospelí v tom ústave nespravili nič, aby ich zastavili. Rovnako ako žiadni dospelí v mojom živote nespravili nič, aby zastavili zlé zaobchádzanie, ktorého sa mi dostávalo od Dursleyovcov.

Harry zacítil, ako mu po chrbte prebehli zimomriavky hrôzy. Ľudia si vždy šepkali o tom, ako sú si s Temným pánom podobní. Očividne mali toho spoločného viac, než mohol ktokoľvek tušiť. Nuž, Dumbledore to očividne vedel a nespravil nič, čím by pomohol druhej sirote, ktorú mu zverili do opatery.

Harry sa temne zamračil, ale potom potriasol hlavou a vrátil sa späť k svojmu rozjímaniu. Musel si konečne ujasniť svoje pocity voči Tomovi Riddlovi, než sa pustí do analýzy svojich zmiešaných pocitov voči riaditeľovi.

Toma nakoniec z jeho bezútešného života zachránili, až na to, že jemu sa dostalo návštevy od Dumbledora, zatiaľ čo ja som si vyslúžil ´len´ návštevu od Hagrida. Nie, dnes v noci sa tým nebudem zapodievať, pomyslel si Harry a rezolútne potriasol hlavou. Tom sa dozvedel o magickom svete, ale v tom čase už bol tak naplnený nedôverou voči celému svetu, že si radšej zistil veci sám, než by mal veriť nejakému dospelému.

Tak ma napadá… bol som tak ohromený, keď ma Hagrid našiel v tej strašnej malej chatrči. A keď mi povedal, že som čarodejník… hlava sa mi neprestala točiť ešte celé dni. Čo by sa stalo, keby som sa prechádzal Šikmou uličkou úplne sám? Hagrid bol tak odhodlaný zabrániť mi v kúpe čohokoľvek, čo nebolo na mojom zozname. No dobre, jedenásťročný chalan nepotrebuje kotlík zo zlata. Ale čo knihy? Hermiona si kúpila a prečítala obrovské množstvo kníh o čarodejníckom svete, vrátane viacerých kníh o histórii. Prečo mi Hagrid nedovolil urobiť to isté?

Harry si zhlboka povzdychol a konečne sa poddal faktu, že uvažovanie o živote Toma Riddla automaticky vedie k uvažovaniu o živote Harryho Pottera. Medzi ich životmi bolo skrátka priveľa podobností na to, aby sa nečudoval, akú úlohu zohrával Dumbledore v Harryho živote. Bola to len náhoda? Išlo tu o viac než len o to, že sa ho Dumbledore snažil chrániť, kým nepríde čas, aby naplnil svoj osud? Harry zistil, že začína čoraz viac a viac nedôverovať riaditeľovi a ironicky to bol práve Dumbledore sám, ktorý Harryho nedôveru skutočne vzbudil tým, že mu ukázal všetky tie prekliate spomienky.

Takže, čo vlastne viem? Tom Riddle vyrástol vo večne nahnevané dieťa, púšťal sa do boja proti všetkým a všetkému. Nikomu na ňom nezáležalo; vsadím sa, že nikto sa s ním nesnažil spriateliť, takže nemal dôvod zmeniť svoje správanie, a to spôsobilo, že sa mu ľudia odcudzili ešte viac. bol uväznený v príšernom, večnom začarovanom kruhu a nemal ani poňatia, ako sa z neho vymaniť. Harry si odfrkol. Pravdepodobne sa z neho ani vymaniť nechcel, koniec koncov to bolo to jediné, čo kedy poznal.

Je desivé pomyslenie na to, ako málo by stačilo, aby som dopadol rovnako ako on. Tak prečo som vlastne nešiel touto cestou? Bola snáď láska mojich rodičov naozaj tak dôležitým faktorom? Ja si ich síce nepamätám, ale niekde, nejako tie spomienky ešte stále musia byť vo mne, inak by som nemohol počuť smrť mojej mamy vždy, keď sa ku mne priblížia dementori.

Harry sa zadíval do noci, premýšľajúc o svojich rodičoch, o svojom živote u Dursleyovcov a o osamelom živote jedného malého chlapca, ktorý nemal nikoho, len svoju mágiu. Harry sa nakoniec strnulo postavil a vybral sa na cestu späť do Chrabromilskej veže. Teraz už konečne vedel, čo musí spraviť. Vojnu to pravdepodobne nijako nezmení, ale Harry dúfal, že sa mu tým aspoň trochu uľaví.

****

Tom Riddle, v týchto dňoch lepšie známy ako Lord Voldemort, si k sebe povolal niekoľko svojich najvernejších stúpencov a všetci sa zhromaždili v trónnej sieni Temného pána. Vojna sa konečne začínala znova rozbiehať, ale Voldemort pálčivo cítil stratu svojho najprominentnejšieho smrťožrúta, Luciusa Malfoya. Potreboval prísť na nejaký spôsob, akým dostať jeho aj ostatných von z Azkabanu, a práve preto toto popoludnie zhromaždil tých s najprenikavejšími intelektmi.

Hlboko si povzdychol, keď sa Bellatrix so Severusom znova začali hašteriť a Voldemort túžobne pohladil svoj prútik. Bolo to strašné, posledné dni sa naozaj necítil veľmi dobre. Niečo ho ovplyvňovalo, a čo bolo horšie, ovplyvňovalo to aj jeho mágiu. Doteraz si nikto z jeho prívržencov nič nevšimol, ale bolo len otázkou času, kým sa začnú čudovať, prečo ich už ich pán nepreklína za každú maličkosť.

Voldemort sa zahniezdil na tróne a práve sa chystal znova nastoliť poriadok, keď vtom do miestnosti priletela sova so zvitkom pergamenu pevne priviazaným o nohu. Vták pristál na jednom operadle trónu a vystrčil nohu smerom k Temnému pánovi. Voldemort zagánil, ale prijal správu; teda, len čo sa uistil, že neobsahovala nič zdraviu škodlivé. Mohol síce byť Temným pánom, ale to ešte neznamenalo, že bol dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ho nemôže nič zraniť.

Tom Riddle rozvinul zvitok a začal čítať. Čím ďalej čítal tú správu, tým bol nahnevanejší. Len čo to Lord Voldemort dočítal až po koniec, vrcholne nedôstojne zapišťal a s výbuchom sa rozletel na milión kúskov.

Keď sa smrťožrúti konečne pozviechali zo zeme a oprášili zo svojich habitov prach a… iné veci, opatrne sa poobzerali okolo seba. Trónna sieň ležala v troskách, každý kúsok nábytku sa rozpadol na malé úlomky. Spätná vlna mágie bola naozaj ohromná a, aby pravdu povedali, všetci prítomní sa z toho ešte stále pokúšali spamätať.

„Čo sa stalo?“ pýtala sa Bellatrix a takmer spanikárene sa obzerala okolo seba. „Kam zmizol Temný pán?“

„Ako to mám vedieť?“ jedovato sa opýtal Severus a pohľadom hľadal na zemi ten list. Keď ho našiel, z hrdla mu unikol malý víťazoslávny zvuk a náš majster elixírov sa poponáhľal a zdvihol ho, než by sa dostal do špinavých, zlodejských rúk niekoho iného.

Opatrne tú vec rozmotal a rýchlo si ju zbežne prečítal, vedomý si toho, že riskoval rovnaký osud ako jeho zosnulý ´pán´, ale musel vedieť, čo sa tu do pekla vlastne stalo.

Severusove oči sa rozšírili šokom a zostal tam len dosť dlho na to, aby vyčaroval niekoľko odhaľovacích kúziel, než sa odmiestnil. Dumbledore sa to musí dozvedieť čo najskôr. Hoci sa to zdalo nemožné, vojna sa konečne skončila.

****

Albus Dumbledore šokovane zdvihol pohľad, keď sa dvere do jeho pracovne rozleteli dosť prudko na to, aby vrazili do steny. „Severus? Stalo sa niečo?“ opýtal sa a začínal sa znepokojovať pri pohľade na tvár svojho špióna.

„Niečo sa rozhodne stalo, Albus. Tu máš, chcem, aby si si to prečítal,“ úsečne povedal Severus a strčil Dumbledorovi pod nos pokrkvaný kus pergamenu. „Neviem, ako na to Potter prišiel, ale napísaním tohto listu spôsobil, že Temný pán explodoval. Vojna sa skončila, Albus. Lord Voldemort je mŕtvy.“

Rokfortský riaditeľ otváral ústa v nemom úžase a civel na Snapa s omráčeným výrazom na tvári. Severus si to v hĺbke duše tajne vychutnával. Len veľmi zriedkavo sa stalo niečo dosť nečakané na to, aby tvár večne vyrovnaného Albusa Dumbledora prezradila jeho rozrušenie.

„Voldemort je mŕtvy? A spôsobil to list? Severus, čo hovoríš, nedáva žiaden zmysel. Ako by Harry mohol zabiť Toma Riddla listom?“

„Prečo si to neprečítaš a nezistíš sám?“ uštipačne sa opýtal Severus, ktorému sa veľmi nepáčilo, že ten starý muž už zase pochybuje o jeho slovách.

Dumbledore, zmätenejší než kedykoľvek predtým, prijal zvitok a pomaly ho rozvinul, posledný krát sa pozrel Snapovi do tváre a začal čítať.

Drahý Lord Voldemort,

Vieš, to znie celkom snobsky, nie? Uvažoval som nad tým, že tento list začnem ´Drahý Tom´, ale keďže ty svoje skutočné meno tak veľmi nenávidíš a ja som chcel, aby toto bol priateľský list, povedal som si, že to by ničomu nepomohlo, iba by ťa to rozčertilo.

Vsadím sa, že sa čuduješ, prečo ti ten prekliaty Harry Potter píše list, však? Myslím tým, čo by mohol Chlapec Ktorý Prežil A Jednoducho Odmieta Zomrieť Mojou Rukou chcieť povedať najobávanejšiemu Temnému pánovi našej doby?

Aby som pravdu povedal, ja sám si nie som tak celkom istý, prečo tento list píšem. Dočerta, nie som si ani istý, či budem mať nervy odoslať ho, keď ho dopíšem. Všetko sa to začalo Albusom Dumbledorom – heh, ak vezmeme do úvahy, do čoho všetkého ten chlap strká nos, to by ťa vôbec nemalo prekvapovať, čo, Voldemort?

Tak teda, Dumbledore sľúbil, že tento rok s ním budem mať špeciálny tréning, keďže s tvojím verným sluhom Snapom skrátka nevychádzame. Je to niečo, čo mohlo Dumbledora napadnúť už aj skôr, ale, nuž, taký už náš rokfortský riaditeľ skrátka je. Vždy tak rád ľuďom dáva druhé, ak nie tretie alebo štvrté šance. Obdivuhodné od neho, nemyslíš? Pokiaľ budeš mať stále na pamäti, že existujú ľudia, ktorým nie je ochotný venovať ani tú prvú šancu.

Ty si bol jedným z tých ľudí, ktorým nepodal pomocnú ruku. Ja som jedným tiež. Áno, viem všetko o tvojom detstve. Nuž, nie všetko, očividne, keďže mám pocit, že jediný, kto vie všetky detaily, si ty sám, ale viem dosť na to, aby som vedel, že ťa v detstve príšerne týrali.

Nejdem ti ponúknuť prázdne otrepané frázy, keďže viem, že sú presne tým, čím sú – otrepanými frázami. Ale viem si predstaviť, čo si si ako dieťa musel vytrpieť, keďže ja som si to musel vytrpieť tiež. S tebou zle zaobchádzali cudzí ľudia, zatiaľ čo so mnou zle zaobchádzala vlastná rodina. Ironické, nie? A tiež viem aj o tom, čím si prešiel tu na Rokforte. Zopár vecí som pochytil z toho tvojho zápisníka a iné zo spomienok, ktoré som sledoval.

V každom prípade, nepíšem ti tento list, aby som ťa informoval, že sa chcem pridať na tvoju stranu tejto vojny. Hoci súhlasím, že v čarodejníckom svete je veľa vecí, ktoré treba zmeniť, nemyslím si, že spôsob, akými tie zmeny chceš vykonať, je ten správny.

Avšak tento list ti píšem preto, lebo ti chcem povedať, že chápem, prečo to robíš a že už k tebe viac necítim nenávisť za všetko to, čo si mi spravil. Odpúšťam ti za to, že si mi zabil rodičov. A aj ti odpúšťam za to, že si pri viacerých príležitostiach takmer zabil mňa. Robil si len to, čo si pokladal za správne. Nesúhlasím s tebou, ale rozumiem, aspoň trochu, prečo robíš to, čo robíš a práve preto k tebe už dlhšie nedokážem cítiť nenávisť.

Tiež dúfam, že jedného dňa nájdeš mier, ktorý tak zúfalo hľadáš.

Harry James Potter.

Albus Dumbledore sa neveriacky pozrel na svojho špióna. „Ja tomu nerozumiem, Severus, ako mohol tento list od Harryho spôsobiť, že Tom opustil tento svet? Nič v ňom nie je. Žiadne kúzla, žiadne zaklínadlá, dokonca ani len náznak elixíru, tak ako do Merlina dokázal tento list zapríčiniť smrť Toma Riddla?“

Severus Snape, príliš rozrušený na to, aby dokázal pokojne sedieť, začal pochodovať hore-dolu po riaditeľovej pracovni. „Je to naozaj veľmi jednoduché,“ povedal a jeho tvár neprezrádzala ani náznak jeho pocitov. „Nespomínaš si na rituál, ktorý vytvoril Tomovi Riddlovi nové telo?“

„Áno, samozrejme si na udalosti tej noci spomínam, Severus, ale ja ne-“

„Nie, nehovorím o tom rituáli, Albus. Hovorím o jeho prísadách,“ netrpezlivo ho prerušil Severus. Videl, že Dumbledore ešte stále nepochopil, čo sa tým snaží naznačiť, Severus si povzdychol a nevrlo si pošúchal koreň nosa. „Kosti môjho otca, mäso oddaného sluhu a krv môjho nepriateľa,“ zasipel a veľavýznamne sa na riaditeľa zadíval.

„Prepáč, Severus, ale ja tomu ešte stále nerozumiem,“ prinútil sa priznať Dumbledore.

„Krv môjho nepriateľa, Albus! Temný pán sa spoliehal na fakt, že Harry Potter bol jeho nepriateľom. Nepriateľom, ktorý ho nenávidel každou bunkou svojho tela. Dokiaľ ho Harry Potter nenávidel, Temný pán bol v bezpečí. Tá nenávisť, tá krv, to bolo to, čo držalo pokope jeho mágiu. Až tak veľmi by na tom nezáležalo, keby Potter zomrel, pokiaľ by zomrel stále nenávidiac svojho nepriateľa.

Ale Harry Potter už viac necíti nenávisť voči svojmu nepriateľovi, však? On spravil niečo nemysliteľné, Albus. Odpustil Lordovi Voldemortovi. Harry Potter odpustil Tomovi Riddlovi za zločiny, ktorých sa voči tomu chlapcovi dopustil.

Je to vlastne geniálne, keď nad tým tak zauvažuješ. Ten proces sa musel začať už dávnejšie a netrvalo dlho, kým to začalo ovplyvňovať mágiu Temného pána. Oh, nebolo to viditeľné bežnému oku, ale už dlhšie som si všímal, že sa niečo… zmenilo. Nedívaj sa tak na mňa, Albus, nemohol som ti o tom povedať, keďže som to nedokázal vyjadriť a celkom to postrehnúť. Ale vyzeralo to, akoby bol čím ďalej, tým… slabší, nie, to nie je to správne slovo. Nestabilnejší? Na tele, myslím tým, nie na duchu.“ Severus ešte niekoľkokrát prešiel hore-dolu po miestnosti a pokúšal sa vyjadriť, čo vtedy cítil. Nakoniec to musel vzdať, neexistovali skrátka slová, ktoré by opísali tie vágne pocity, ktoré postrehol v prítomnosti Temného pána, keď sa uňho tých párkrát objavil.

„Každopádne, poslednou kvapkou bolo prečítanie toho listu a zistenie, ako veľmi sa Potterove city zmenili. Skutočné vedomie, že mu bolo odpustené, že jeho nepriateľ číslo jeden ho už viac nepovažuje za nepriateľa… To bolo naňho príliš a mágia, ktorá držala Lorda Voldemorta pokope ho už dlhšie nedokázala vyživovať a okamžite ho zabila.“

„Nie je žiadna nádej, že by sa vrátil späť? Mám dobrý dôvod si myslieť, že Tom si roztrhol dušu a vytvoril niekoľko horcruxov v pokuse získať nesmrteľnosť,“ povedal Albus, ktorý sa ešte stále zdráhal priznať nahlas svoje podozrenia, ale potreba Severusových vedomostí ho prinútila ukázať jednu zo svojich kariet, bez ohľadu na to, ako veľmi ho to rozhorčovalo.

„To bolo to, čo spravil?“ Severus sa zamyslel, dočasne to odpútalo jeho pozornosť. Potriasol hlavou a majster elixírov sa vrátil k súčasnému problému. „Overil som celú miestnosť, či sa tam nachádza akákoľvek stopa po Temnom pánovi. Ako vieš, minule bolo jasne vidieť, že niečo opustilo oblasť. Niečo nie tak celkom mŕtve, ale ani nie tak celkom živé. Tentoraz tam nebolo nič.

„A potom je tu toto,“ dodal Severus a odhalil svoje ľavé predlaktie. „Temné znamenie je preč, Albus. Nevybledlo tak ako naposledy. Nezáleží na tom, koľko horcruxov vytvoril, Lord Voldemort sa na tomto svete už nenachádza. Tom Riddle je mŕtvy a hrozba voči našej spoločnosti sa pominula,“ unavene povedal Severus a zvalil sa do kresla.

V očiach Albusa Dumbledora sa znova objavili iskričky. „Ale to je skvelá správa, Severus. Okamžite skontaktujem ministerstvo, aby ti udelilo plnú milosť. Nemaj strach, chlapče môj, do Azkabanu ťa nepošlú,“ povedal, keď si nesprávne vysvetlil to, ako Snape náhle zbledol.

„Nebojím sa o mňa, Albus. Tentoraz sa viac bojím o teba.“

„O mňa? Prečo by si sa mal báť o mňa?“ opýtal sa Dumbledore a zmätene sa zamračil.

„Pretože Potter po prvýkrát vo svojom živote použil svoj mozog. Všimol si podobnosti medzi sebou a Tomom Riddlom. Potter začal Riddla chápať dosť na to, aby mu plne odpustil. Na to, aby sa jeho mágia takto rozplynula, Potter musel myslieť vážne každé slovo, ktoré v tom liste napísal, cítiť ho z hĺbky svojej duše. On voči Riddlovi cítil súcit a zľutovanie, Albus,“ naliehavo povedal Severus.

„Ešte stále nechápem, prečo by si sa o mňa mal báť, Severus,“ povedal Dumbledore, ktorému sa veľmi nepozdával fakt, že musel priznať, že niečo mu nerozumie nie raz, ale dvakrát počas jedného rozhovoru.

„To si úplne preskočil tie riadky, ktoré o tebe ten chlapec napísal? Potter viackrát porovnal svoje detstvo s Riddlovým. Ako dlho si myslíš, že potrvá, kým ťa zato začne nenávidieť? Ak si dobre spomínaš, ty si bol pôvodcom väčšiny tých vecí, ktoré Potter musel pretrpieť a ty sám si sa priznal, že si vedel o tom, ako ho Dursleyovci týrali a aj tak si s tým nič nespravil.“

„Severus, z Harryho sa nestane nový Temný pán,“ odfrkol si Albus a veselo sa zasmial.

„To som nikdy nepovedal, Albus. Myslím, že Potter sa dostatočne poučil z Riddlových omylov na to, aby ich nezopakoval. Avšak, obávam sa, že sa ti odcudzí a prestane počúvať tvoje rady. Čoho sa viac bojím, je, koho rady začne počúvať teraz? Potter v tom liste jasne povedal, že si je vedomý nespravodlivostí, ktorých je náš svet plný. A tiež hovorí, že nebude nasledovať cestu Lorda Voldemorta. Ale ktorú cestu potom teda mieni nasledovať?“ opýtal sa Severus a venoval Dumbledorovi vážny pohľad.

Albus sa prudko nadýchol a oprel sa dozadu do kresla, keď konečne pochopil dopad toho listu. Ak Harry už viac nebude počúvať jeho rady… ak sa Harry obráti proti Albusovi Dumbledorovi…

Starý rokfortský riaditeľ sa zachvel, odrazu ho naplnila úzkosť pri pomyslení na budúcnosť. Jeho pozornosť tak dlho zamestnávala snaha zniesť zo sveta Lorda Voldemorta. A pri tom zabudol… Zabudol zvážiť, čo sa stane, keď sa vojna konečne skončí. Ak Harry odmietne jeho pomoc, existuje veľa ľudí, ktorí by od radosti skákali do nebies, keby dostali možnosť túto úlohu prevziať na seba a Albus sa desil toho, komu sa podarí zajať nevinné srdce Chlapca Ktorý Prežil. Harry sa toho musel ešte toľko naučiť; stále toho toľko nechápal o čarodejníckom svete a jeho postavení v ňom.

A čia je to vina? Tak veľmi som sa snažil udržať ho v pozícii dieťaťa, že som zabudol zvážiť, čo sa stane, keď raz vyrastie. Nikdy som sa nezastavil a nepomyslel na to, ako neprimerane bude pripravený na prevzatie úlohy a zodpovednosti hlavy Potterovskej rodiny. A vzhľadom na to, ako veľmi Harryho rozzúrilo, keď sa dozvedel o proroctve… zastaví sa tentoraz aspoň dosť dlho na to, aby ma vypočul? Sľúbil som mu, že voči nemu budem viac otvorený, že medzi nami už nebudú ďalšie tajomstvá, a predsa som…

Riaditeľ sa natoľko stratil vo svojich myšlienkach, že si ani nevšimol, keď Severus opustil pracovňu. Majster elixírov mal tiež veľa vecí, ktoré musel zvážiť. Albus Dumbledore bol jeho priateľom a radcom väčšinu jeho života, ale tomuto slizolinčanovi bolo jasné, že Dumbledorove dni v pozícii neoficiálneho vodcu čarodejníckeho sveta boli zrátané. Bolo načase uzmieriť sa s novým vodcom a pri pohľade na zvitok pergamenu, ktorý ešte stále zvieral vo svojej ruke Severus presne vedel, ako toto spojenie vytvoriť.

Na tenkých perách sa mu objavil úškrn. Vzhľadom na to, ako bol Potter schopný zľutovať sa nad Riddlom, možno ten chlapec dokáže srdcom odpustiť aj ďalšiemu osamelému a nemilovanému chlapcovi. Vďaka tým nešťastným hodinám oklumencie si bol Potter vedomý, že aj Snapa ako dieťa týrali. Nebolo to veľa, ale Severusovi to poskytne niečo, s čím môže pracovať. A ak má naozaj veľké šťastie, podarí sa mu túto pohromu odvrátiť a umožní mu to stáť na tej správnej strane nového Pána čarodejníckeho sveta. Či už na strane dobra alebo zla, Potter bol dosť inteligentný na to, aby si uvedomil, že obe strany boli potrebné. Áno, možno ešte mal nádej dosiahnuť tie veci, po ktorých túžil už ako malý chlapec.

Vyštveral sa do chrabromilskej veže a prikázal Tučnej panej, aby privolala Pottera. Keď obraz odišiel, Severus vymazal zo svojej tváre všetky pocity. Len čo sa portrét otvoril a odhalil zmäteného Pottera, Severus mu podal list a povedal, „Gratulujem, pán Potter. Tak sa zdá, že pero je skutočne mocnejšia zbraň než meč.“

„Ja nerozumiem, pane,“ priznal sa Harry a prijal zvitok, ktorý mu Snape podával a rozoznal v ňom list, ktorý poslal Voldemortovi.

„Svojím činom ste navždy porazili Temného pána. Vojna sa skončila. Toma Riddla už viac niet a tentoraz sa ani nevráti,“ s pôžitkom povedal Severus a doprial si niekoľko sekúnd na vychutnanie úplne šokovaného výrazu na Potterovej tvári. Hlboko sa poklonil a dodal tichším, jemnejším hlasom, „Máte moju úprimnú vďaku, pán Potter, za to, že ste ma oslobodili od chyby, ktorú som spravil ako hlúpy tínedžer. Ďakujem vám.“

Severus nečakal, aby videl, aký mali jeho slová dopad na mladíka, vyrovnal sa, otočil sa na opätku a odpochodoval dolu po chodbe. Práve zložil prvú stávku novej hry a len čas ukáže, aké karty mu osud pridelil. Severus si uvedomil, že sa teší na výzvu, ktorú preňho predstavovalo prelomenie Potterových múrov nenávisti, ktoré medzi nimi stáli. O osude čarodejníckeho sveta ešte nebolo rozhodnuté a Severus Snape bol rozhodnutý tentoraz zostať na vrchole. Obetoval už priveľa rokov svojho života. Tentoraz, tentoraz sa uistí, že zostane na strane víťaza.

KONIEC.